BRATISLAVA. O jednotných parkovacích pravidlách v hlavnom meste sa hovorí takmer 15 rokov. Od marca sa však už aj Bratislava pridala k ostatným krajským mestám Slovenska a začala v nej platiť parkovacia politika.
„Napriek tomu, že mesto má tento rok v rozpočte schválených 500-tisíc eur na parkovaciu politiku, je proces schvaľovania netransparentný a nesprevádza ho žiadna vysvetľovacia kampaň,“ uviedla starostka Karlovej Vsi Dana Čahojová.
Platí, ale neplatí
Aj keď parkovacia politika od marca v Bratislave platí, nové dopravné značenie, zóny či parkovacie karty môžu ľudia hľadať iba márne.
Bratislavčania a návštevníci mesta sa tak nemusia báť pokút za nesprávne odstavenie áut, pretože neovládajú nové pravidlá.
Nič z toho totiž doteraz nie je a parkovacia politika platí len „na papieri“. Pravidlá parkovania sa ešte niekoľko týždňov v praxi neprejavia a na poriadok s autami si tak Bratislavčania ešte počkajú.
Do účinnosti totiž vstúpilo len nariadenie mesta, ktoré schválili mestskí poslanci ešte vlani v decembri.
To určuje iba rámec pravidiel, ktoré si však majú prispôsobiť na mieru mestské časti samy. Petržalka má totiž iné parkovacie problémy ako napríklad Podunajské Biskupice.
Samosprávy si tak môžu zvoliť, či spoplatnia parkovanie na celom svjom území, alebo len v niektorých zónach, ceny parkovacích kariet, spôsob platby, či jej kontrolu.
Problém je však v tom, že mestské časti si tieto pravidlá v súčasnosti nastaviť nemôžu. Nemajú totiž v správe všetky cesty na svojom území. Mesto tak musí najprv schváliť dokument – štatút hlavného mesta –, v ktorom im mestské cesty I. a II. triedy zverí.
V súčasnosti by totiž mohli miestne samosprávy zaviesť pravidlá parkovania podľa hovorkyne Starého Mesta Nory Gubkovej len na cestách III. a IV. triedy, ktoré vlastnia. To by však nemalo zmysel, pretože by hrozilo, že vodiči by parkovali na mestských cestách, kde by parkovanie spoplatnené nebolo.

„Bez prijatia dodatku k štatútu nemôžu mestské časti zaviesť na komunikáciách I. a II. triedy mestskú parkovaciu politiku. Schválenie dodatku štatútu je však plne v kompetencii poslancov mestského zastupiteľstva,“ uviedol Marek Papajčík z komunikačného oddelenia magistrátu.
Mestskí poslanci by mali podľa zistení denníka SME rokovať o dodatku štatútu na najbližšom zastupiteľstve – 30. marca.
Dôvodom, prečo ho neprijali poslanci skôr a rovno s nariadením o parkovacej politike, je to, že starostovia mestských častí majú okrem zverenia mestských ciest do ich správy na primátora viaceré požiadavky. Ten preto poslancom štatút na hlasovanie ešte nepredložil, pretože so starostami stále rokuje.
Starostovia majú výhrady
Parkovacia politika nie je povinná pre všetky mestské časti. Tie sa môžu rozhodnúť samy, či sa do nej zapoja, alebo nie. Kľúčové samosprávy sa však zatiaľ do nej nehrnú.
Petržalka, Staré Mesto, Ružinov, Nové Mesto, Karlova Ves či Dúbravka majú totiž viaceré výhrady.
„Schválené nariadenie má veľa vážnych nedostatkov, ktoré môžu spustenie parkovacej politiky ohroziť,“ povedal petržalský starosta Vladimír Bajan.
Keďže celý systém má byť zadarmo, nie je podľa neho jasné, z akých zdrojov sa bude platiť značenie, výroba parkovacích kariet či ako sa budú vymáhať pokuty.
Ak by na to mali ísť peniaze z rozpočtu mestských častí, v prípade Petržalky by šlo o niekoľko stotisíc eur, ktoré by podľa Bajana museli vziať z iných oblastí.
Starosta Nového Mesta Rudolf Kusý zas upozorňuje na kapacity mestskej polície.
„Ak ju už teraz personálne neposilníme a nebude vyberať pokuty i v prospech mestských častí, tak systém fungovať nebude a bude stratový. Cieľom predsa nie je to, aby sme na parkovaciu politiku doplácali,“ uviedol.

Aj Karlova Ves chce, aby sa tržby z pokút delili medzi mesto a mestské časti, a to v pomere 68 percent v prospech mesta a 32 percent v prospech príslušnej mestskej časti.
„Do dodatku štatútu sme odporučili zapracovať aj podporu súkromných investorov pri realizácii parkovacích domov a súčinnosť mesta pri riešení pozemkov pod výstavbou nových parkovacích kapacít,“ uviedol hovorca Karlovej Vsi Branislav Heldes.