BRATISLAVA. Výkon Viliama Schrojfa vo štvrťfinále čilského svetového šampionátu v roku 1962 medzi Československom a Maďarskom je v klenotnici svetového futbalu. Mnohí odborníci ho dodnes považujú za najlepší brankársky výkon všetkých čias.
Prezývka "Čierna mačka" prischla pražskému rodákovi a vtedy brankárovi bratislavského Slovana navždy. Legendárny maďarský rozhlasový reportér György Szepési zúfal: „Oni majú Schrojfa, oni majú Schrojfa, Fenyevesimu chytil šancu z metra."
Futbalisti si zaspievali. A išli do Jáchymova Čítajte Londýnsky Daily Express napísal: „Maďarský korunný princ umrel na krásu a Schrojf mu zatlačil oči."
Hráč bratislavskej Červenej hviezdy Titus Buberník sedel na lavičke náhradníkov.
„Chvíľami sa už na to nedalo pozerať. Futbalový Verdun. Schrojf lietal z rohu do rohu. Kryl loptu telom, boxoval ju od bránky. Čierny dres niekoľkokrát prepotil, ale v jeho tridsiatom zápase za reprezentáciu udržal čisté konto. Pri takej prevahe súpera som to ešte nevidel," citoval Buberníka publicista Imrich Hornáček v knihe Chile 1962 - triumf československého futbalu.
Československo vyhralo 1:0.
Futbalová irónia
Futbal je plný irónie. Schrojf vybojoval postup do finále. Aj v semifinále proti Juhoslávii (3:1) zmaril slávnemu Šekularacovi zopár príležitostí.
Ešte pred finále s Brazíliou ho vyhlásili za najlepšieho brankára šampionátu. Asociácia futbalových historikov a štatistikov ho zaraďuje medzi päť najlepších v brankárskej histórii (Jašin, Plánička, Zamora, Schrojf, Zoff).
Viliam Schrojf
Kluby: Admira VIII. Praha, Krídla vlasti Olomouc (1952 – 1954), Slovan Bratislava (1955 – 1966, 240 ligových zápasov), Lokomotíva Košice (1965 – 1966), Slavia Melbourne (1967 – 1968), First Viena (1969 – 1973).
Reprezentácia: debut v roku 1953 (prehra s Maďarskom 1:5), účastník troch MS – 1954, 1958, 1962. Má striebro z MS 1962 a bronz z majstrovstiev Európy 1960. V čs. drese chytal v 39 zápasoch.
So Slovanom Bratislava získal titul majstra Československa 1955.
Ocenenia: Najlepší brankár MS 1962, je v zozname 50 najvýznamnejších osobností podľa Európskej futbalovej únie (UEFA), člen Siene slávy slovenského futbalu.
Tréner československých futbalistov Rudolf Vytlačil sa neskôr v pamätiach vyznal: „Neviem, ako sa to mohlo usporiadateľom stať, ale hodinu pred stretnutím vtrhli do našej kabíny brazílski novinári a hurá na Vilda. Bol taký vyvedený z koncentrácie, že som dokonca uvažoval ho nepostaviť. Ale to by ma asi celý futbalový svet preklial. Schrojf bol celkom iste vtedy najlepším brankárom na zemeguli."
Československo vo finále viedlo 1:0 Masopustovým gólom. Amarildo ihneď vyrovnal falšovanou strelou z uhla. Schrojf čakal center. To až tak jeho gól nebol. Ďalšie dva však úplne. Oslepený slnkom podbehol lopty. Brazília vyhrala 3:1.
Šoumen a huncút
Schrojf sa narodil v Prahe 2. augusta 1931, zomrel v Bratislave 1. septembra 2007. Začal v malom pražskom klube Admira VIII. Nemali oňho záujem Sparta, Slavia ani Dukla. Narukoval do Krídiel vlasti Olomouc. Tam si ho všimli „šíbri" bratislavského Slovana.
Príchod „Gumára", takú prezývku získal ihneď na Tehelenom poli za neopakovateľný mrštný štýl plný parádičiek, zvýšil návštevnosť na tréningoch belasých pomaly na päťtisíc divákov. Dnes ich toľko nechodí na zápas ani zďaleka.
Schrojf bol nevysoký, mal 179 centimetrov. Pohodlne však chytil robinzonádou loptu pod hornou žrďou. Napokon, taký zákrok predviedol aj v čilskom finále s Brazíliou. Slovan bol majstrom hneď v roku 1955, keď do Bratislavy prišiel.
Schrojf bol šoumen. Na čiare neprekonateľný v reflexoch, neopakovateľný v huncútstvach.
Ako nakopol príbuzného
Za Spartu hral na krídle jeho príbuzný Tadeáš Kraus. Schrojfova robinzonáda dopredu na poslednú chvíľu bola povestná. Pri Krausovom útoku bola obohatená i jemným kopom pätičkou do zadku protihráča. Diváci sa zadúšali smiechom.
Schrojf dokázal pustiť najškoláckejšie góly sveta. Bol slabší pri centroch. Vedel na ihrisku doslova zaspať. V Hradci Králové si išiel po loptu za čiaru a niekto zakričal - máš ju tam. Mal ju - nie za čiarou, ale v bránke.
Roky postával pred už neexistujúcim obchodíkom so športovými potrebami svojho syna na rohu bratislavskej plavárne na Pasienkoch. Býval v Petržalke, chodil synovi pomáhať.
Pozdravil, ľahko sa usmial. Smutne. Nikdy nemal hviezdne maniere, skôr sa publicite vyhýbal. Štvalo ho za celú generáciu čilských vicemajstrov sveta i hráčov bratislavského Slovana zo šesťdesiatych rokov. Hrubo sa na nich zabudlo. Na najlepšieho brankára MS 1962 v Čile špeciálne.
Schrojf si zaslúžil viac pozornosti. Možno to ovplyvnilo i rozdelenie Československa. Nespomenul si na neho Slovan ani Slovenský futbalový zväz. Do českých ankiet ho nezaradili, pretože hral a žil na Slovensku. Slovákom sa nehodil pre český pôvod.
Európska futbalová únia ho v roku 2003 zaradila do nominácie ankety o najlepšieho futbalistu za posledných 50 rokov.
Nepela bol jednotkárom vo všetkom Čítajte Brankár bol z malého záujmu smutný. Zvykol si povzdychnúť - spomenú si na mňa, iba ak som dobrý pre nejakú šaškovinu.
Chytal ešte aj ako 52-ročný
S reprezentáciou sa rozlúčil v roku 1965. V kvalifikačnom stretnutí v Bukurešti s Rumunskom (prehrali sme 1:2) chcel urobiť svoju robinzonádu vpred. Zle si to vyrátal. Lopta mu po zemi podkĺzla. Na prvý pohľad to vyzeralo, akoby ju prvou fázou gymnastického kotrmelca elegantne pustil po zemi pre radosť súpera.
V Slovane začal v tých časoch už chytať Alexander Vencel, v reprezentácii bola chvíľu situácia opačná. Jednotkou bol Schrojf, Vencel náhradníkom.
Schrojf prestúpil do Lokomotívy Košice. Zachránil ju v lige. Dva roky okúsil futbal popri práci automechanika v Austrálii a na záver kariéry v Rakúsku. V poslednom klube chytal ako hrajúci tréner v neuveriteľných 52 rokoch.
