BRATISLAVA. Ak by sa naplnili tvrdenia aktivistov, že na vstupe do Bratislavy v okolí plánovanej diaľničnej križovatky Triblavina pribudne podľa schválených územných plánov obcí v nasledujúcich rokoch až 100-tisíc nových obyvateľov, regiónu nepomôže rozšírenie diaľnice D1 na osempruh od Bratislavy až po Blatné ani s následne dobudovanými kolektormi.
Upozorňujú na to odborníci z Výskumného ústavu dopravného v Žiline.
Aktivisti hovoria o stotisícovom prírastku
Podľa generálneho riaditeľa ústavu Ľubomíra Palčáka by sa v takom prípade museli realizovať rozsiahlejšie systémové a infraštruktúrne opatrenia zamerané prevažne na verejné módy osobnej dopravy.
"Vzhľadom na novú dopravnú záťaž smerujúcu z tohto územia do Bratislavy by bolo nevyhnutné prehodnotiť všetky existujúce, ako aj plánované dopravné opatrenia na úrovni mesta a bratislavského samosprávneho kraja," zdôraznil Palčák.
O scenári s prírastkom 100-tisíc nových obyvateľov v okolí Bernolákova, Čiernej Vody a Slovenského a Chorvátskeho Grobu hovoria aktivisti z Občianskeho združenia Triblavina.
Argumentujú tým, že práve preto je potrebné rozšíriť diaľnicu D1 podľa pôvodného zámeru na plnohodnotných šesť pruhov aj s kolektormi, čiže zbernými cestami vedúcimi pozdĺž diaľnice.
Cez ne by sa na diaľnicu mali častejšie napájať obyvatelia týchto obcí.
Bez pozdĺžnych kolektorov
Národná diaľničná spoločnosť (NDS) však rozhodla o rozšírení diaľnice D1 na plnohodnotných osem pruhov bez pozdĺžnych kolektorov.
Diaľničiari to odôvodňujú tým, že šesťpruhová diaľnica by už výhľadovo nestačila náporu áut, a preto sú potrebné štyri pruhy v jednom smere priamo v telese diaľnice. Podľa Palčáka by pôvodná koncepcia diaľnice s kolektormi nezlepšila dopravnú situáciu obyvateľov tohto regiónu, ale len rezidencií v bezprostrednej blízkosti diaľnice.
"Ako kolektory je treba využiť existujúce cesty, ktoré po skapacitnení zlepšia celkovú dopravnú dostupnosť pre všetkých žijúcich v tomto území," potvrdil Palčák.
Výskumný ústav sa podľa neho zapojil do tohto projektu až pri záverečnom dopravnom posudzovaní novonavrhovaného technického riešenia.
Pri výpočtoch budúceho dopravného zaťaženia pritom vychádzali z Územného generelu dopravy hlavného mesta Bratislavy, ktorý bol schválený v roku 2015. Prijatý generel pritom zohľadňuje územnú a demografickú prognózu až do roku 2040 a podľa Palčáka počíta s výrazne nižším nárastom nových obyvateľov, než o akom hovoria aktivisti.
V prípade, že sa však preukáže, že generel neobsahuje všetky informácie, VÚD nemá problém svoje posudzovanie prepočítať. "VÚD je pripravený na odbornú, nie politickú diskusiu so všetkými zainteresovanými, vrátane OZ Triblavina, so snahou o hľadanie najlepšieho riešenia dopravnej situácie ľudí v tomto regióne," doplnil Palčák.
