SME

Kam chodievali kedysi hýriť Bratislavčania?

Kaviareň Alžbetka či bary Jalta alebo Cercle by ste v Bratislave hľadali už len márne. V hlavnom meste prežilo len zopár legendárnych podnikov, aj tie už však vyzerajú inak.

Luna bar.Luna bar. (Zdroj: Foto SME - Patrik Sopóci)

BRATISLAVA. „Ponúkame na prenájom atraktívne komerčné priestory legendárneho Kryštál baru v centre Bratislavy na rohu Špitálskej a Mariánskej ulice“. Takýto inzerát sa objavil na internete v apríli 2015.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Kryštál bar bol popri tých v hoteloch Kyjev, Carlton, Devín či bare Jalta jedným z najlegendárnejších podnikov v Bratislave. Dnes sa v jeho priestoroch nachádza nočný klub Aligator Crystal Rock Pub.

Podobný osud však postihol viacero preslávených nočných podnikov, kde sa združovali hudobníci, spisovatelia či novinári, ale aj prostitútky či pasáci.

SkryťVypnúť reklamu

Na rozdiel od iných vychýrených podnikov, v priestoroch bývalého Kryštál baru to v noci žije aj dnes, i keď v značne zmenenej podobe.

Kryštál bar

Nachádzal sa na rohu ulíc Mariánska (vtedy Markušova) a Špitálska (vtedy Ulica Československej armády) a pozostával z reštaurácie na úrovni ulice a baru v podzemí.

Sem sa uchyľovali hostia z okolitých pohostinstiev, ktoré postupne zatvárali. Bar bol preslávený hustými polievkami, hlavne fazuľovou, ktoré pomáhali nočným hýrivcom ľahšie prežiť nasledujúci deň.

Dnes sa v bývalej reštaurácii nachádza obchod s oblečením s názvom Dom módy. V priestore bývalého baru je v súčasnosti spomínaný hudobný klub Aligator Crystal Rock Pub.

Zašlú slávu legendárneho baru pripomínajú dnes už len plastové nápisy a logá s kryštálom a ruletou na rohu budov.

SkryťVypnúť reklamu

Luna bar

Bar v podzemí hotela Kyjev na Kamennom námestí sa pripravuje na svoje znovuzrodenie. Jeho nový prevádzkovateľ Martin Petrus, ktorý riadi aj neďalekú franchisingovú predajňu sendvičov Subway, aktuálne bar rekonštruuje a otvoriť ho plánuje na prelome marca a apríla.

Zachovať v ňom chce pôvodný nábytok a atmosféru zo 70. rokov. Program v bare bude zameraný na oldies a retro.

Devín bar

Ďalší prominentný bar, ktorý slúžil hlavne zahraničnej klientele, sa nachádzal v hoteli Devín pri Dunaji. Otvorený bol spolu s hotelom v roku 1954 a je dielom architekta Emila Belluša.

Bar bol podľa pamätníkov obrovský a mal aj veľký tanečný parket. Neskôr v jeho priestoroch vybudovali relaxačné centrum pre hotelových hostí a verejnosť, ktoré je tam dodnes.

Lotos a Cercle

SkryťVypnúť reklamu

Oba tieto bary sa kedysi nachádzali v hoteli Carlton a hrávala v nich živá hudba. Lotos bol zariadený v čínskom štýle a servírovala sa v ňom rovnomenná kuchyňa.

Po revolúcii boli tieto priestory prerobené na reštauráciu Brasserie at the Opera.

Jalta bar

Ide o jeden z kedysi najluxusnejších barov v meste. Nachádzal sa na Gorkého ulici a pred rokom 1948 sa volal Alexandria.

Oblek pre pánov v ňom bol nutnosťou. Erárne sako si však mohli muži zaobstarať za pár korún aj u miestneho šatniara. V bare sa tancovalo, no okrem toho sa v ňom konal aj striptíz.

Roky je už zatvorený, no nad vchodovými dverami, v súčasnosti už bez kľučky, sa nápis zachoval dodnes.

La Paloma

Pamätníci na nočný život v Bratislave spomínajú tiež na podnik La Paloma na dnešnej Mariánskej ulici.

Údajne bol otvorený až do 5.00 hodiny ráno a tak sa tam po záverečnej v iných podnikoch schádzali všetci opilci z ostatných krčiem.

La Palomu neskôr nahradil Smíchovský dvor a ešte neskôr obchod s bicyklami. V súčasnosti je tento priestor prázdny a na predaj.

Perugia

Išlo o prvý bar s erotickými tanečnicami, ktorý vznikol vo vinárni na Zelenej ulici. A to už v roku 1966 ako prejav politického uvoľnenia.

Adeptky museli prejsť konkurzom, na ktorom museli ukázať svoje telá. Porota ich tiež skúšala z politických otázok.

O predstavenia bol veľký záujem, a tak sa prvé začínalo už o štvrtej hodine poobede. Avšak invázia sovietskych vojsk v roku 1968 neznamenala len koniec slobody, ale aj striptízu v Perugii.

Tatra Revue

Revuálne divadlo alebo profesionálny kabaret sa nachádzal v hoteli Tatra. Na jeho javisku počas dvanástich rokov svojho fungovania vystúpili speváci a herci ako Marcela Laiferová, Jaroslav Ďuríček, Milan Lasica, Magda Paveleková a ďalší.

Rovnako ako striptíz v Perugii neprežila Tatra Revue normalizačné besnenie a v roku 1970 bola zlikvidovaná.

Kasíno v Redute

Na prízemí Slovenskej filharmónie sídlil do roku 1994 terminál Československých aerolínií. Potom ich však nahradilo Casino Café Reduta. Záujemcovia si v ňom mohli zahrať klasické hazardné hry ako americká ruleta, blackjack, baccarat alebo sa zabaviť pri výherných automatoch.

Konali sa v ňom tiež turnaje v pokri či japonskej stolovej hre go, ale aj módne prehliadky. Okrem bratislavskej smotánky, slovenských hokejistov, tenistov a politikov sa do noblesne zariadeného kasína prišiel zabaviť aj francúzsky herec Christopher Lambert.

Kasíno však neprežilo dosah ekonomickej krízy a od roku 2009 bolo stratové. V roku 2011 preto zavrelo svoje brány. Budovu Reduty postupne kompletne zrekonštruovali, s návratom kasína sa v nej už nepočíta.

Štefánka

V bratislavských kaviarňach sa ani kedysi neservírovala len káva, ale aj víno. Kaviarne boli centrom spoločenského života a často bývali otvorené až do rána.

Kaviareň Štefánka na dnešnom Hodžovom námestí bola pomenovaná po belgickej princeznej Štefánii, ktorá žila v rusovskom kaštieli.

Kaviareň funguje už od konca 19. storočia a aj dnes v nej návštevníci nájdu interiér s nádychom histórie. V medzivojnovom období bola Štefánka jednou z najprestížnejších bratislavských kaviarní.

Stretávali sa v nej spisovatelia, básnici, novinári, umelci, ale aj iní milovníci nočného života. Hrávali v nej najlepší cigánski primáši a aj keď ju otvárali už o šiestej ráno, záverečná sa často posunula až do ďalšieho svitania.

Alžbetka

Po jedinej dcére princeznej Štefánie, ktorej meno niesla kaviareň Štefánka, bola pomenovaná ďalšia bratislavská kaviareň – Alžbetka na Kollárovom námestí. Kedysi sa volala aj Erzsébet a hrávala v nej živá hudba.

Po revolúcii, začiatkom 90. rokov, keď už stratila svoj lesk, ju zatvorili. V roku 2000 ju síce obnovili, o pár rokov neskôr ju však nahradil obchodný reťazec Billa. V súčasnosti tu nefungujú už ani potraviny a priestor je zatvorený.

Spomínané podniky nie sú jediné, kde to v Bratislave kedysi žilo. Medzi ďalšie vychýrené patrila napríklad aj kaviareň Olympia v budove divadla Nová scéna, či hudobná kaviareň Luxor.

Ľudia radi trávili čas aj v uznávaných vinárňach Malí či Veľkí Františkáni, U Zbrojnoša, či v krčmách nižšej cenovej skupiny ako Fajka či Slamená búda.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Bratislava

Komerčné články

  1. Konferencia eFleet Day 2025 hlási posledné voľné miesta
  2. Dobrý nápad na podnikanie nestačí. Firmy prezradili, čo funguje
  3. Ako zvládnuť podnikanie, rodinu aj voľný čas bez kompromisov?
  4. Realitný fond IAD IRF dosiahol historicky najvyššie zhodnotenie
  5. Inštruktorky sebaobrany: Najväčšia hrozba nie je cudzí muž v tme
  6. Elektrické autá v zahraničí: poplatky za nabíjanie a diaľnice
  7. Môže hudba pomôcť neurologickým pacientom lepšie chodiť?
  8. Veterné parky: vizuálny smog alebo nová estetika energetiky?
  1. Kalamita v Markovej spracovaná v súlade so zákonom
  2. Čo robí Portugalsko jedinečným? Jedenásť typických vecí a zvykov
  3. Konferencia eFleet Day 2025 hlási posledné voľné miesta
  4. Pili sme pivo, ktoré sa nedá ochutnať nikde inde na svete
  5. Fico škodí ekonomike, predbehli nás aj Rumuni
  6. Skvelý sortiment za výnimočne nízke ceny nájdete v Pepco
  7. S nami máte prístup do všetkých záhrad
  8. Dobrý nápad na podnikanie nestačí. Firmy prezradili, čo funguje
  1. Inštruktorky sebaobrany: Najväčšia hrozba nie je cudzí muž v tme 17 200
  2. Dobrý nápad na podnikanie nestačí. Firmy prezradili, čo funguje 8 921
  3. Čo robí Portugalsko jedinečným? Jedenásť typických vecí a zvykov 6 866
  4. Realitný fond IAD IRF dosiahol historicky najvyššie zhodnotenie 5 488
  5. Elektrické autá v zahraničí: poplatky za nabíjanie a diaľnice 3 818
  6. Muži, nepodceňujte návštevu kardiológa. Srdce máte len jedno 2 563
  7. Môže hudba pomôcť neurologickým pacientom lepšie chodiť? 2 195
  8. Maratónska kampaň, ktorú nebudeme vidieť, ale budeme o nej počuť 1 750
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
  1. Post Bellum SK: Oslobodenie Bratislavy – boj za cenu stoviek životov
  2. Ľuboš Vodička: Bratislavský Robinson Karl Jetting
  3. Juraj Mravec: Projekt Nového Lida nereflektuje záujmy Petržalky
  4. Pavol Pálfy: Úradná tabuľa - zákonná povinnosť alebo služba pre občana?
  5. Danica Chames: Zbláznili sa, šli na dovolenku do Bratislavy
  6. Radko Mačuha: Sídlisko, kvôli ktorému bolo zbúrané podhradie. ( cyklus bratislavská krutosť)
  7. Ján Roháč: Čo nám ukázali cyklopruhy na Vajanského?
  8. Michal Drotován: Môže byť Bratislava 15-minútové mesto?
  1. Matej Galo: Záhady o pôvode slintačky a krívačky odhalené 105 109
  2. Radko Mačuha: Najprv si prišli po Šimečku. 74 935
  3. Rado Surovka: Raši dostal padáka 48 591
  4. Michal Dolňan: Covid vypustili z laboratórií a SLAK na nás vrhli Nemci a Francúzi... 41 048
  5. Martin Ondráš: Piate ohnisko nákazy SLAK - skutočná pravda 22 068
  6. Rado Surovka: Ficove Amater Airlines dopravili na Slovensko slintačku 20 242
  7. Jakub Konečný: Našli sme dvoch Slovákov, ktorí sa majú vďaka Ficovej vláde lepšie! 12 328
  8. Radko Mačuha: Vládna koalícia si začala dávať úplatky priamo v parlamente. 9 614
  1. Věra Tepličková: Spevy sobotné alebo Vybrala sa Martina na púť priamo do Ríma
  2. Tupou Ceruzou: Transakčná daň
  3. Post Bellum SK: Oslobodenie Bratislavy – boj za cenu stoviek životov
  4. Marcel Rebro: Slovenské drony na ukrajinskom nebi
  5. Věra Tepličková: Nie je nad to, mať na verejnosti dobrých priateľov
  6. Radko Mačuha: Najprv si prišli po Šimečku.
  7. Tupou Ceruzou: Medvede
  8. Tupou Ceruzou: Mr. Business
SkryťZatvoriť reklamu