SME

Hlavné mesto nedodržiava pravidlá, ktoré si samo nastavilo

Občianskym rozpočtom sa podľa odborníkov magistrát s Bratislavčanmi iba zahráva a nespĺňa to, čo by mal.

Magistrát hlavného mesta.Magistrát hlavného mesta. (Zdroj: Foto SME - Jozef Jakubčo)

BRATISLAVA. Bratislavčania v januári hlasovali o tom, na čo má mesto využiť 50-tisíc eur zo svojho rozpočtu.

Výsledky víťazných projektov mal magistrát podľa pravidiel, ktoré si sám nastavil, zverejniť do troch pracovných dní po uzávierke hlasovania, teda do piatka 3. februára. Urobil to však až o päť dní neskôr.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

„Tento rok sa prihlásilo so žiadosťami obrovské množstvo záujemcov. Keďže je počet žiadostí mnohonásobne vyšší ako po minulé roky, boli sme nútení rozhodovací proces predĺžiť,“ reagoval z oddelenia komunikácie a marketingu bratislavského magistrátu Michal Lukáč na otázky denníka SME, prečo s výsledkami mesto mešká.

SkryťVypnúť reklamu

Nedodržanie termínov

Do hlasovania občianskeho rozpočtu sa tento rok zapojilo vyše 13-tisíc ľudí. Na začiatku februára však malo mesto už iba spočítať hlasy, a nie žiadosti.

Celý proces je totiž rozdelený do troch fáz. Najprv mesto zbieralo do konca augusta 2016 podnety od obyvateľov v burze nápadov, do konca októbra doručené podnety posúdila rada pre občiansky rozpočet zložená zo zástupcov mesta a verejnosti a na záver prichádza hlasovanie.

„Všetko, čo mali na magistráte urobiť, bolo spočítať hlasy. Mali na to tri dni a v 21. storočí toho neboli schopní, pričom hlasovanie na internete vedeli moji kamaráti z výpočtového strediska spočítať už pred troma desaťročiami v priebehu pár minút,“ povedala občianska aktivistka Miloslava Necpalová, ktorá sleduje ročníky občianskych rozpočtov od jeho vzniku.

SkryťVypnúť reklamu

V pravidlách občianskeho rozpočtu hlavného mesta sa pritom uvádza, že hlasovať o vybraných projektoch mali ľudia od 2. do 14. novembra 2016. Magistrát však spustil hlasovanie 31. decembra 2016 a ukončil ho 31. januára.

Neplnenie vlastných pravidiel

To, že sa magistrát oháňa, že tento rok sa do občianskeho rozpočtu zapojil rekordný počet ľudí, však nemusí byť úplne tak, ako to prezentuje.

V pravidlách mesta sa totiž píše, že o projektoch občianskeho rozpočtu mohol hlasovať každý Bratislavčan iba raz.

Aktivistka Necpalová vie však o tom, že niektorí Bratislavčania hlasovali aj 80-krát, či už elektronicky, alebo si vytlačili viac hlasovacích hárkov, ktoré vyplnili a odovzdali v podateľni magistrátu.

„Online formulár sme nevyfiltrovali podľa IP adresy, aby sme nediskriminovali používateľov, ktorí používajú buď zdieľané pripojenie na internet, alebo využívajú agregáciu pripojenia,“ uviedla Kešeľáková.

SkryťVypnúť reklamu

Rovnako by boli podľa nej diskriminovaní aj používatelia verejnej dynamickej IP adresy.V pravidlách mesta o občianskom rozpočte sa pritom jasne píše, že „pri každom hlasovaní sa zaznamenáva IP adresa používateľa“.

„Usilovali sme sa nerobiť žiadne prekážky v transparentnosti a veríme, že aj z toho dôvodu sa v tohtoročnom hlasovaní zapojilo viac ako päťnásobne viac občanov,“ dodala Kešeľáková.

Odpovedi na otázku, či mesto nepripisuje množstvo hlasov práve tomu, že niektorí ľudia hlasovali viackrát a mesto si to neskontrolovalo, sa vyhla a uviedla, že „podstatnú úlohu oproti minulému roku zohrala v tohtoročnom hlasovaní o občianskom rozpočte najmä propagácia projektov mestskými časťami, ktorí o tejto možnosti svojich obyvateľov informovali“.

Pri občianskom rozpočte v Bratislave nejde o skutočný participatívny proces, ale skôr o splnenie si povinnosti.

Martin Kollárik, projektový manažér Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť

Okrem možnosti viacnásobného hlasovania si mesto ani nijak nekontrolovalo adresu hlasujúcich. Pričom v pravidlách sa hovorí, že hlasovať môže len obyvateľ Bratislavy.

„Do hlasovania sa mohol zapojiť ktokoľvek. Adresu sme nevyžadovali ani sme iným spôsobom nepreverovali trvalý pobyt účastníkov hlasovania o participatívnom rozpočte,“ uviedla však tlačová referentka bratislavského magistrátu Iveta Kešeľáková.

Magistrát si tak prispôsobuje pravidlá „hry“ za pochodu a ignoruje pravidlá, ktoré si sám nastavil a necháva sa nimi riadiť vlastných obyvateľov.

Tajomné peniaze

Mestu možno vyčítať aj finančnú stránku pôvodne dobrej – participatívnej – myšlienky.

Ľudia totiž najprv navrhovali do občianskeho rozpočtu projekty bez toho, aby vedeli, aká suma bude na ne nakoniec vyčlenená.

Neskôr hlasovali o projektoch bez toho, aby vedeli, koľko peňazí na ktorý z nich plánuje mesto vyčleniť. Mohlo sa teda stať, že mnohí hlasovali za projekt, na ktorý chcelo dať mesto 500 eur, no na iný napríklad 15-tisíc eur. Na porovnanie, za éry exprimátora Milana Ftáčnika sa sumy pri projektoch v hlasovaní uvádzali.

Aj keď sú víťazné projekty už známe, magistrát ani doteraz nepovedal, ako na ne 50-tisíc eur rozdelí.

„Financie budú prerozdelené všetkým víťazným projektom tak, aby dokázali pokryť ich realizáciu,“ uviedla Kešeľáková.

Mesto ich podľa nej plánuje zrealizovať do konca tohto roka.

Ani na to sa však nedá úplne spoľahnúť, pretože jeden z víťazných projektov za minulý rok – zriadenie buspruhu na Gagarinovej ulici – mesto nezrealizovalo doteraz. Navyše sa minuloročný víťaz objavil v hlasovaní aj tento rok.

Veľmi nízka suma

„Nedodržanie nastavených pravidiel, termínov, či dokonca nezrealizovanie víťazných projektov odrádza ľudí od ďalšej účasti pri tvorbe občianskeho rozpočtu,“ povedal projektový manažér Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť Martin Kollárik.

V Bratislave podľa neho nejde o skutočný participatívny proces a takýto krok mesta je vzhľadom na veľmi nízku sumu v porovnaní s celkovým rozpočtom mesta obzvlášť ťažko pochopiteľný.

Päťdesiattisíc eur, ktoré mesto ľuďom vyčlení na spolurozhodovanie, totiž predstavuje necelé dve desatiny percenta z celkového rozpočtu mesta. Na porovnanie, mestská časť Nové Mesto dá tento rok na participatívny rozpočet 260-tisíc eur. To je zhruba jeden a pol percenta z rozpočtu miestnej samosprávy.

„Čo sa týka problémov pri procese tvorby Občianskeho rozpočtu, zdá sa, že problémom môže byť najmä zlý manažment procesov, ktorý je aj podľa medializovaných informácií prítomný aj v ďalších oblastiach magistrátnych politík,“ dodal Kollárik.

Víťazné projekty

Na konci hlasovania zvíťazili v občianskom rozpočte hlavného mesta štyri projekty. Mesto totiž nápady rozdelilo do štyroch kategórií – životné prostredie, kultúra a šport, doprava a sociálne veci.

Tohtoročnými víťazmi sa stali fit park vo Vrakuni, vzdelávanie seniorov o ochrane životného prostredia, oprava ciest v Petržalke a podpora združení, ktoré sa venujú túlavým mačkám.

Kým však ľudia hlasovali v štyroch kategóriách, pravidlá Občianskeho rozpočtu hlavného mesta hovoria, že projekty do Burzy nápadov mohli posielať v rámci piatich kapitolách. Magistrát však už v hlasovaní šport a kultúru zlúčil do jednej kategórie.

Navyše v online hlasovaní musel každý, kto sa chcel zapojiť, vybrať jedného favorita z každej kategórie. Nebolo tak možné dať hlas len jednému projektu.

„Systém vás jednoducho nepustil ďalej, kým ste nevyplnili aj ostatné polia," uviedla Necpalová. Magistrát napriek tomu tvrdí, že „občania mohli hlasovať o ľubovoľnom množstve projektov."

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Bratislava

Komerčné články

  1. Špičkové pokrytie v záhrade či v pivnici? Takto internet rozšírite do každého kúta
  2. Ale že brutálny hráčsky notebook
  3. Prečo cena Bitcoinu rastie? Kam až môže vystúpať?
  4. Ako Japonci potopili ruské nádeje na Ďalekom východe
  5. Priesady ako zo škatuľky
  6. Chceš vlastniť nový Galaxy S24, vyskúšaj ho vďaka Try Galaxy?
  7. Každý piaty zomrie
  8. Bezstarostný relax? Objavte tieto skvelé hotely pre dospelých
  1. dm podporila sumou 6 475 eur realizáciu projektu Základnej školy
  2. Na zdraví záleží
  3. Prečo cena Bitcoinu rastie? Kam až môže vystúpať?
  4. Ako Japonci potopili ruské nádeje na Ďalekom východe
  5. Jar bez únavy: Aktívny životný štýl ako liek
  6. Rozbieha sa online súboj o najkrajšiu obnovenú pamiatku
  7. Súťaž Fénix – Kultúrna pamiatka roka štartuje online hlasovanie
  8. Štartuje online hlasovanie o najkrajšiu obnovenú pamiatku
  1. Bezstarostný relax? Objavte tieto skvelé hotely pre dospelých 12 163
  2. Každý piaty zomrie 8 940
  3. Budúcnosť VÚSCH je v špičkovej medicíne a spokojnosti pacientov 8 777
  4. Špičkové pokrytie v záhrade či v pivnici? 7 603
  5. Devínska Kobyla teraz 6x dobrodružnejšia: Tipy, čo neprehliadnuť 3 801
  6. Trúfame si pristáť s lietadlom, ale na toto nám odvaha chýba 3 733
  7. Značka Cupra má na Slovensku už šesť nových Cupra garáží 3 509
  8. Ako sporiť na dôchodok? Radí odborník 2 835
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
  1. Ján Roháč: Čo nám ukázali cyklopruhy na Vajanského?
  2. Michal Drotován: Môže byť Bratislava 15-minútové mesto?
  3. Irena Šimuneková: Čriepky z Bratislavy - Keď utícha ruch veľkomesta...
  4. Radko Mačuha: Ako fénix z popola.
  5. Radko Mačuha: Praskliny na Bratislavskom hrade.
  6. Radko Mačuha: Budova, ktorá dala celému námestiu skutočný význam. (cyklus Bratislavská krutosť)
  7. Ľuboš Vodička: Prešporskí báječní muži na lietajúcich strojoch: Ján Bahýľ
  8. Radko Mačuha: Prešporská kasáreň maľovaná (cyklus Bratislavská krutosť)
  1. Elena Antalová: Vídala som iného Danka s ochrankou 25 215
  2. Peter Kysela: BUM. A je to tu. 21 914
  3. Ivan Čáni: Tomáško od Tarabov, aj ja som bol „bezdomovcom zasypaným exekúciami“ ako riaditeľ RTVS. 20 721
  4. INEKO: Ambulantní lekári zarábali v roku 2022 v priemere 4 836 eur – najviac pediatri, gynekológovia a všeobecní pre dospelých, najmenej kožní a internisti 16 667
  5. Marek Mačuha: Problém zvaný Tipos 13 775
  6. Ján Šeďo: V roku 1982 som sa stretol s mechom udretým, on stále žije ? 11 159
  7. Ján Šeďo: Súhlasím s Tarabom, problémy začínajú, jeden už nakupuje v L. Mikuláši. 9 317
  8. Ľuboš Dobrota: Spolupracujú s cudzími tajnými službami? 8 691
  1. Monika Nagyova: Synom, ktorí svoje matky nešibú
  2. Yevhen Hessen: Postup pri zdaňovaní príjmov pre odídencov z Ukrajiny
  3. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 75. - V roku 1913 objavil Boris Vilkitský posledné súostrovie na Zemi - Severnú Zem
  4. Post Bellum SK: Pri vysídľovaní na nich v Budapešti kričali: vlastizradcovia!
  5. Yevhen Hessen: Založenie kryptomenovej spoločnosti: kľúčové kroky a úvahy
  6. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 74. - Podmorská expedícia Huberta Wilkinsa na severný pól - 1931
  7. Yevhen Hessen: Zákulisie vydávania: požiadavky a postup
  8. Monika Nagyova: Muži s kyticami, kde že ste?
SkryťZatvoriť reklamu