BRATISLAVA. Bratislavčania v januári hlasovali o tom, na čo má mesto využiť 50-tisíc eur zo svojho rozpočtu.
Výsledky víťazných projektov mal magistrát podľa pravidiel, ktoré si sám nastavil, zverejniť do troch pracovných dní po uzávierke hlasovania, teda do piatka 3. februára. Urobil to však až o päť dní neskôr.
„Tento rok sa prihlásilo so žiadosťami obrovské množstvo záujemcov. Keďže je počet žiadostí mnohonásobne vyšší ako po minulé roky, boli sme nútení rozhodovací proces predĺžiť,“ reagoval z oddelenia komunikácie a marketingu bratislavského magistrátu Michal Lukáč na otázky denníka SME, prečo s výsledkami mesto mešká.
Nedodržanie termínov
Do hlasovania občianskeho rozpočtu sa tento rok zapojilo vyše 13-tisíc ľudí. Na začiatku februára však malo mesto už iba spočítať hlasy, a nie žiadosti.
Celý proces je totiž rozdelený do troch fáz. Najprv mesto zbieralo do konca augusta 2016 podnety od obyvateľov v burze nápadov, do konca októbra doručené podnety posúdila rada pre občiansky rozpočet zložená zo zástupcov mesta a verejnosti a na záver prichádza hlasovanie.
Čo je participatívny rozpočet?
Ide o proces, v ktorom ľudia rozhodujú o využití časti obecných peňazí, ktoré im samospráva vyčlení zo svojho celkového rozpočtu.
„Všetko, čo mali na magistráte urobiť, bolo spočítať hlasy. Mali na to tri dni a v 21. storočí toho neboli schopní, pričom hlasovanie na internete vedeli moji kamaráti z výpočtového strediska spočítať už pred troma desaťročiami v priebehu pár minút,“ povedala občianska aktivistka Miloslava Necpalová, ktorá sleduje ročníky občianskych rozpočtov od jeho vzniku.
V pravidlách občianskeho rozpočtu hlavného mesta sa pritom uvádza, že hlasovať o vybraných projektoch mali ľudia od 2. do 14. novembra 2016. Magistrát však spustil hlasovanie 31. decembra 2016 a ukončil ho 31. januára.
Neplnenie vlastných pravidiel
To, že sa magistrát oháňa, že tento rok sa do občianskeho rozpočtu zapojil rekordný počet ľudí, však nemusí byť úplne tak, ako to prezentuje.
V pravidlách mesta sa totiž píše, že o projektoch občianskeho rozpočtu mohol hlasovať každý Bratislavčan iba raz.
Aktivistka Necpalová vie však o tom, že niektorí Bratislavčania hlasovali aj 80-krát, či už elektronicky, alebo si vytlačili viac hlasovacích hárkov, ktoré vyplnili a odovzdali v podateľni magistrátu.
„Online formulár sme nevyfiltrovali podľa IP adresy, aby sme nediskriminovali používateľov, ktorí používajú buď zdieľané pripojenie na internet, alebo využívajú agregáciu pripojenia,“ uviedla Kešeľáková.
Rovnako by boli podľa nej diskriminovaní aj používatelia verejnej dynamickej IP adresy.V pravidlách mesta o občianskom rozpočte sa pritom jasne píše, že „pri každom hlasovaní sa zaznamenáva IP adresa používateľa“.
„Usilovali sme sa nerobiť žiadne prekážky v transparentnosti a veríme, že aj z toho dôvodu sa v tohtoročnom hlasovaní zapojilo viac ako päťnásobne viac občanov,“ dodala Kešeľáková.
Odpovedi na otázku, či mesto nepripisuje množstvo hlasov práve tomu, že niektorí ľudia hlasovali viackrát a mesto si to neskontrolovalo, sa vyhla a uviedla, že „podstatnú úlohu oproti minulému roku zohrala v tohtoročnom hlasovaní o občianskom rozpočte najmä propagácia projektov mestskými časťami, ktorí o tejto možnosti svojich obyvateľov informovali“.
“Pri občianskom rozpočte v Bratislave nejde o skutočný participatívny proces, ale skôr o splnenie si povinnosti.
„
Okrem možnosti viacnásobného hlasovania si mesto ani nijak nekontrolovalo adresu hlasujúcich. Pričom v pravidlách sa hovorí, že hlasovať môže len obyvateľ Bratislavy.
„Do hlasovania sa mohol zapojiť ktokoľvek. Adresu sme nevyžadovali ani sme iným spôsobom nepreverovali trvalý pobyt účastníkov hlasovania o participatívnom rozpočte,“ uviedla však tlačová referentka bratislavského magistrátu Iveta Kešeľáková.
Magistrát si tak prispôsobuje pravidlá „hry“ za pochodu a ignoruje pravidlá, ktoré si sám nastavil a necháva sa nimi riadiť vlastných obyvateľov.
Tajomné peniaze
Mestu možno vyčítať aj finančnú stránku pôvodne dobrej – participatívnej – myšlienky.
Ľudia totiž najprv navrhovali do občianskeho rozpočtu projekty bez toho, aby vedeli, aká suma bude na ne nakoniec vyčlenená.
Neskôr hlasovali o projektoch bez toho, aby vedeli, koľko peňazí na ktorý z nich plánuje mesto vyčleniť. Mohlo sa teda stať, že mnohí hlasovali za projekt, na ktorý chcelo dať mesto 500 eur, no na iný napríklad 15-tisíc eur. Na porovnanie, za éry exprimátora Milana Ftáčnika sa sumy pri projektoch v hlasovaní uvádzali.
Aj keď sú víťazné projekty už známe, magistrát ani doteraz nepovedal, ako na ne 50-tisíc eur rozdelí.
„Financie budú prerozdelené všetkým víťazným projektom tak, aby dokázali pokryť ich realizáciu,“ uviedla Kešeľáková.
Mesto ich podľa nej plánuje zrealizovať do konca tohto roka.
Ani na to sa však nedá úplne spoľahnúť, pretože jeden z víťazných projektov za minulý rok – zriadenie buspruhu na Gagarinovej ulici – mesto nezrealizovalo doteraz. Navyše sa minuloročný víťaz objavil v hlasovaní aj tento rok.
Veľmi nízka suma
„Nedodržanie nastavených pravidiel, termínov, či dokonca nezrealizovanie víťazných projektov odrádza ľudí od ďalšej účasti pri tvorbe občianskeho rozpočtu,“ povedal projektový manažér Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť Martin Kollárik.
V Bratislave podľa neho nejde o skutočný participatívny proces a takýto krok mesta je vzhľadom na veľmi nízku sumu v porovnaní s celkovým rozpočtom mesta obzvlášť ťažko pochopiteľný.
Päťdesiattisíc eur, ktoré mesto ľuďom vyčlení na spolurozhodovanie, totiž predstavuje necelé dve desatiny percenta z celkového rozpočtu mesta. Na porovnanie, mestská časť Nové Mesto dá tento rok na participatívny rozpočet 260-tisíc eur. To je zhruba jeden a pol percenta z rozpočtu miestnej samosprávy.
„Čo sa týka problémov pri procese tvorby Občianskeho rozpočtu, zdá sa, že problémom môže byť najmä zlý manažment procesov, ktorý je aj podľa medializovaných informácií prítomný aj v ďalších oblastiach magistrátnych politík,“ dodal Kollárik.
Víťazné projekty
Na konci hlasovania zvíťazili v občianskom rozpočte hlavného mesta štyri projekty. Mesto totiž nápady rozdelilo do štyroch kategórií – životné prostredie, kultúra a šport, doprava a sociálne veci.
Tohtoročnými víťazmi sa stali fit park vo Vrakuni, vzdelávanie seniorov o ochrane životného prostredia, oprava ciest v Petržalke a podpora združení, ktoré sa venujú túlavým mačkám.
Kým však ľudia hlasovali v štyroch kategóriách, pravidlá Občianskeho rozpočtu hlavného mesta hovoria, že projekty do Burzy nápadov mohli posielať v rámci piatich kapitolách. Magistrát však už v hlasovaní šport a kultúru zlúčil do jednej kategórie.
Navyše v online hlasovaní musel každý, kto sa chcel zapojiť, vybrať jedného favorita z každej kategórie. Nebolo tak možné dať hlas len jednému projektu.
„Systém vás jednoducho nepustil ďalej, kým ste nevyplnili aj ostatné polia," uviedla Necpalová. Magistrát napriek tomu tvrdí, že „občania mohli hlasovať o ľubovoľnom množstve projektov."
