STARÉ MESTO. V bratislavskom Starom Meste by malo pribudnúť Messerschmidtovo námestie.
Staromestskí poslanci schválili pomenovanie novovznikajúceho námestia v projekte Zuckermandel po slávnom sochárovi ešte vlani v decembri.
Názov však musia odobriť ešte poslanci mestského zastupiteľstva. Kedy budú o návrhu hlasovať, zatiaľ známe nie je.
Centrálne námestie
Bratislava si tak znova pripomenie slávneho sochára Františka Xaviera Messerschmidta (1736-1783). V Bratislave, vtedajšom Prešporku, prežil posledných šesť rokov svojho života a vytvoril tu väčšinu svojho najznámejšieho umeleckého diela – série takzvaných charakterových hláv.
Dnes sa za jeho diela platia milióny. Parížsky Louvre zaplatil napríklad v roku 2005 za jednu charakterovú hlavu na aukcii Sotheby’s 4,8 milióna dolárov.
V Bratislave však slávneho sochára okrem kaviarne na Námestí SNP v súčasnosti nič nepripomína.
O pomenovanie námestia po slávnom sochárovi požiadal developer novej štvrti Zuckermandel, spoločnosť Bratislavské podhradie.
Ten by chcel totiž znovu oživiť pamiatku na sochára, ktorý mal neďaleko svoj dom a dielňu.
Po sochárovi chce pomenovať centrálne námestie novej štvrte, ktorú majú dostavať ešte tento rok.
Pripomienkou na čudáckeho sochára bude aj sedem replík jeho charakterových búst, ktoré umiestni v severovýchodnej časti námestia.
„Veríme že toto námestie bude nielen spoločenským centrom nového Zuckermandlu, ale že obohatí aj širšie historické centrum mesta,“ píše firma Bratislavské podhradie vo svojej žiadosti.
Pokusy o galériu
Návrh privítal staromestský poslanec a historik Štefan Holčík, podľa ktorého je dobré, že sa sochárovým menom pomenuje oveľa väčšie verejné priestranstvo než pôvodná Messerschmidtova ulička.
Tá sa nachádzala blízko dnešného vyústenia električkového tunela na Dunajskom nábreží. Išlo vlastne o chodník so schodmi v tesnom susedstve domu, v ktorom Messerschmidt žil.
Aj hlavná architektka mesta Ingrid Konrádová je presvedčená, že tento nekonvenčný umelec si v Bratislave zaslúži pripomenutie vo forme názvu verejného priestoru.
„Boli pokusy urobiť mu v Starom Meste galériu, ale iniciátori neuspeli,“ pripomenula Konrádová. Myslí si, že by bolo dobré zvážiť, či ju teraz nevybudovať na budúcom Messerschmidtovom námestí.
Kto bol Messerschmidt
F. X. Messerschmidt sa narodil v roku 1736 v bavorskom Wiesensteigu pri Ulme. Získal konvenčné umelecké vzdelanie, pričom najprv študoval sochárstvo v Mníchove a potom na akadémii výtvarných umení vo Viedni.
Už v mladom veku sa mu podarilo zaujať svojou tvorbou a v 24 rokoch dostal úlohu vytvoriť pozlátené bronzové busty cisárskeho páru Františka I. Lotrinského a Márie Terézie.
Práve tieto vynikajúce rané diela mu zabezpečili ďalšie objednávky. Messerchmidt najprv tvoril v neskorom barokovom štýle a neskôr sa priklonil k novovznikajúcemu štýlu – klasicizmu.
(zdroj: Foto SME - Ján Krošlák)Z Messerchmidta sa veľmi skoro stal vyhľadávaný umelec, u ktorého si sochárske portréty objednávali osobnosti vtedajšej doby. Zlom v jeho živote nastal po roku 1770.
Vtedy sled správ o umelcových úspechoch náhle skončil a nad jeho životom sa rozprestrelo niekoľkoročné ticho, píše expertka na dielo F. X. Messerchmidta Mária Pötzl-Malíková vo svojej knihe - F. X. Messerschmidt a záhada jeho charakterových hláv.
(zdroj: Foto SME - Ján Krošlák)Neskôr, v roku 1774 došlo k ďalšiemu zlomu v jeho živote, keď ho rada Viedenskej akadémie výtvarných umení odmietla vymenovať za profesora.
V tom čase 38-ročný umelec už podľa dostupných informácií trpel psychickými problémami.
V roku 1775 umelec navždy opustil Viedeň a údajne si vo svojej batožine odniesol aj niekoľko charakterových hláv.
(zdroj: Foto SME - Ján Krošlák)Najprv išiel do rodného Wiesensteigu a neskôr do Mníchova. Nakoniec sa však v roku 1777 usadil u svojho o dva roky mladšieho brata Jána Adama vo vtedajšom Prešporku.
Po troch rokoch života s ním, plným konfliktov, si v roku 1780 kúpil dom U jeleňa, ktorý sa nachádzal na súčasnej Žižkovej ulici.
Tu žil a pracoval, pričom veľkú časť svojej energie venoval až do smrti svojmu súkromnému projektu – tvorbe škľabiacich sa hláv.
Umrel 19. mája roku 1783 vo veku 47 rokov na zápal pľúc. Pochovaný bol údajne pri Kostole sv. Mikuláša pod hradom. Avšak ani jeho hrob, ani náhrobok sa nezachovali.
Charakterové hlavy
Najvýznamnejším dielom, ktoré Messerschmidt vytvoril a ktoré dodnes neprestáva fascinovať odborníkov či širokú verejnosť, sú jeho čudesné škeriace sa mužské hlavy.
Nevie sa presne, koľko ich počas svojho života vytvoril a ani to, či sa umelcovi podarilo vytvoriť všetky, ktoré si naplánoval.
(zdroj: Foto SME - Ján Krošlák)Po umelcovej smrti sériu 69 kovových a alabastrových búst získal jeho brat. Ten ju v roku 1793, ako vo svojej knihe píše Pötzl-Malíková, predal viedenskému kuchárovi menom Stranz alebo Stronz.
Kuchár busty vystavil vo Viedni a vtedy séria hláv dostala od anonymného autora brožúrky k výstave s pomenovaním „Charakterové hlavy“.
Jednotlivé busty dostali svoje mená a poradové číslo, aj keď nehovoria nič o tom, v akom poradí vznikali.
Čudácky umelec žiaden konkrétnejší opis série totiž nezanechal. Volal ich jednoducho hlavy.
(zdroj: Foto SME - Ján Krošlák)Približne v roku 1812 vznikla séria odliatkov 49 hláv, ktoré sa neskôr dostali do vlastníctva Slovenskej národnej galérie.
Avšak samotná séria čudesných hláv v priebehu času menila majiteľov a nakoniec bola v roku 1889 rozpredaná.
V súčasnosti sa hlavy nachádzajú v galériách a múzeách po celom svete. Pötzl-Malíková však tvrdí, že takmer štvrtina originálov je v súčasnosti stratená.
Na Slovensku sa podľa dostupných informácií nenachádza žiaden originál. Slovenská národná galéria vlastní sadrové odliatky, podľa ktorých dala vyhotoviť olovené a bronzové odliatky.
Dvanásť z nich je vystavených v rámci výstavy Nestex v Esterházyho paláci. V zbierkach Galérie Mesta Bratislavy sa ešte nachádzajú tri diela slávneho sochára - busta Kapucín a dve alabastrové medailóny manželského páru.
Pokusy o interpretáciu
Záhadné charakterové hlavy naďalej mnohých provokujú k ďalším a ďalším interpretáciám ich vzniku. Umelec, ktorý bol presvedčený, že ho prenasledujú duchovia, žiadne vysvetlenie k hlavám nezanechal.
Výklady ľudí sa opierajú o tvorbu jeho spolupútnikov, vtedajšie vedecké poznatky, liečebné metódy tej doby či svedectvo Františka Nicolaia, ktorý umelca v roku 1781 v Bratislave navštívil.
Pötzl-Malíková je presvedčená, že umelec sa tvorbou hláv bránil svojej chorobe. Prevláda však stále podľa nej názor, že pripustenie spojitosti jeho diela s psychózou by bolo znevážením umelca a jeho hlavy by sa stali produktmi blázna.
Proces, ktorý Messerschmidta k umeleckej tvorbe viedol, podľa nej nie je rozhodujúci.
„Ubránil sa svojim prízrakom a vytvoril pritom diela mimoriadnej kvality a sugestívnej pôsobnosti,“ povedala Pötzl-Malíková v rozhovore pre .týždeň ešte v roku 2011.
O sochárovej výnimočnosti je tiež presvedčená Katarína Chmelinová, kurátorka Slovenskej národnej galérie.
„Jeho tvorba, najmä tá záverečná, je v dejinách umenia neopakovateľná. Predčila svoju dobu a stala sa silným inšpiračným zdrojom pre ďalších umelcov nielen v čase vzniku diel, ale až do súčasnosti,“ ozrejmila Chmelinová.
Messerschmidt už ulicu v Bratislave mal
Po čudáckom umelcovi už v minulosti bola v Bratislave pomenovaná jedna ulica. Messerschmidtova ulica sa nachádzala v dnes už zbúranej štvrti Zuckermandel.
Spájala vtedajšiu Cestu Márie Terézie, terajšiu Žižkovu ulicu, s Podhradským nábrežím a išla poza dom, v ktorom Messerschmidt žil a tvoril počas posledných rokov svojho života. Ulica dostala meno po umelcovi v roku 1879.
Neskôr, v roku 1945, bola premenovaná na Ipeľskú. Táto ulica sa čiastočne zachovala ako časť súčasnej Strmej cesty, pripomenul Ivor Švihran, ktorý organizuje netradičné prehliadky Bratislavy.
Ulica vedie pomedzi tri paneláky pri vyústení električkového tunela popod hradný kopec, ponad bývalý kameňolom a ústi do Mudroňovej ulice.
„Z pôvodnej Messerschmidtovej ulice sa zachovalo strmé schodište medzi panelákmi nedostavaného sídliska podhradie,“ ozrejmil Švihran.
Messerschmidtov dom stál na rohu Messerschmidtovej a Žižkovej ulice a vo viacerých plánoch na vybudovanie tohto sídliska sa uvažovalo nad zachovaním viacerých objektov vrátane kúrií, v ktorých má teraz expozície Slovenské národné múzeum alebo sa tu nachádza reštaurácia Rybársky cech.
„Podľa niektorých plánov mal byť zachovaný aj Messerschmidtov dom,“ pripomenul Švihran. Avšak dom bol zbúraný.
Historik Holčík dodáva, že zbytočne. „Parcela je ešte stále prázdna a dom by sa dal obnoviť ako turistická atrakcia,“ ozrejmil Holčík.
