RUŽINOV. V rámci Bratislavy je Ružinov najžiadanejšou lokalitou pre kúpu bytu. Cena jednoizbových bytov tu len za minulý rok narástla podľa štatistík realitnej kancelárie Bond Reality až o 17,2 percenta.
Preto nie je čudné, že Ružinov je dlhodobo v hľadáčiku developerov. Voľných pozemkov na novú bytovú výstavbu je tu však málo, a tak dochádza k zahusťovaniu už existujúcich sídlisk.
To ale vzbudzuje nevôľu starousadlíkov, ktorí dávajú pred novými obytnými domami prednosť zachovaniu zelene či parkovísk.
Obdobný scenár sa odohráva aj na ružinovskej Pošni na Jašíkovej ulici. Firma Cresco Ružinov tu najprv prestavala bývalú budovu Všeobecnej úverovej banky na polyfunkčný dom Prima Park I so 48 bytmi. Teraz by rada postavila aj druhú etapu projektu, obytný dom Prima Park II.
Susedia majú obavy
Miestnym obyvateľom sa však nepáči navrhovaná výška budovy a obávajú sa aj zhoršenia dopravy v danej lokalite.
„Nie sme úplne proti výstavbe, ale tento projekt do zastabilizovaného územia jednoducho nepatrí. Už teraz je zaťaženie tohto územia neúnosné,“ povedala Jana Poláčiková.
Je jednou zo starousadlíkov v lokalite pri Dome kultúry Ružinov, ktorí sa obávajú, že výstavba druhej fázy projektu Prima Park zhorší kvalitu bývania v lokalite. Dopravná situácia je v nej totiž už teraz zlá, nehovoriac o probléme s parkovaním.
Ružinovčania preto navrhujú, aby bola výška bytovky maximálne päť poschodí. To sa však nepáči developerovi, podľa ktorého pozemok kupoval s tým, že územie je určené na vysokopodlažnú bytovú zástavbu.
Pôvodne mala mať nová bytovka osem podlaží, stavebník však zľavil na sedem.
Bratislavský magistrát najprv s výstavbou druhej etapy Prima Parku nesúhlasil. V roku 2014, ešte za éry primátora Milana Ftáčnika, vydal nesúhlasné záväzné stanovisko.
Po prepracovaní projektu však už magistrát pod vedením Iva Nesrovnala názor zmenil a projekt, aj napriek výhradám mestskej časti Ružinov, odsúhlasil.
Aktuálne je projekt na posudzovaní EIA. To znamená, že odbor starostlivosti o životné prostredie okresného úradu posudzuje vplyv výstavby na životné prostredie.
Čo chce developer postaviť
Developer Cresco Ružinov plánuje vybudovať medzi Papánkovým námestím a Jašíkovou ulicou v Ružinove sedemposchodový obytný dom.
Mal by byť pokračovaním prvej fázy projektu Prima Park, v rámci ktorej developer prestaval bývalú administratívnu osemposchodovú budovu na polyfunkčný objekt.
Nachádza sa v ňom 48 prevažne malometrážnych bytov. Investície do celého Prima Parku by mali dosiahnuť 15 miliónov eur.
Prima Park II počíta s 89 najmä dvojizbovými bytmi, ozrejmil projektový manažér spoločnosti Cresco Ružinov Peter Šechny. Nový projekt má poskytnúť 173 garážových stojísk a 43 verejných vonkajších parkovacích miest.
„Navyše uzatvára vnútroblok a vďaka vybudovanému zelenému verejnému priestoru vytvorí kľudovú zónu,“ povedal Šechny. Druhá etapa výstavby má totiž priniesť bytovku do „elka“ k tej prvotnej.
Oproti pôvodnému zámeru znížil stavebník bytovku o jedno poschodie a tým aj počet plánovaných bytov o dvadsať. Najvyššie podlažie nebude navyše na celej ploche pôdorysu domu, ale len jej časti. Opticky sa tak výška budovy zníži.
Starousadlíkom sa projekt nepáči
Napriek zníženiu budovy považujú miestni obyvatelia plánovanú výstavbu stále za vysokú.
„Žiadali sme, aby mala maximálne päť poschodí. To by sa ešte dalo zvládnuť vzhľadom na počet parkovacích miest,“ povedala Poláčiková. Tento návrh však podľa jej slov developer zamietol.
Poláčiková sa spolu s približne 25 nespokojnými obyvateľmi z danej oblasti zúčastnili začiatkom februára verejného prerokovania projektu v rámci posudzovania jeho vplyvu na životné prostredie.
Odzneli na ňom aj obavy obyvateľov Jašíkovej a priľahlých ulíc o možnom poškodení existujúcich budov počas výstavby Prima Parku II, pretože oblasť je husto zastavaná už teraz.
Ružinovčania však považujú za netransparentný aj proces posudzovania výstavby. Napríklad aj preto, lebo neboli pozvaní na verejné prerokovanie projektu, ktoré sa konalo v polovici januára. Ďalšie vo februári, na ktoré ich pozvali, bolo zvolané až po ich proteste.
Za nevyváženú a nekompletnú pokladajú obyvatelia lokality aj predloženú hodnotiacu správu projektu, pretože neobsahuje nový dopravný prieskum, ktorý správa ciest vyžaduje, ozrejmila Poláčiková.
Hlavnou výhradou obyvateľov tejto štvrte je, že ide o takzvané stabilizované územie, v ktorom sa nemá zahusťovať.
Prima Park II podľa nich zhorší situáciu s parkovaním, ako aj celkovú dopravnú situáciu. Podľa Poláčikovej dal Ružinovčanom za pravdu aj bývalý primátor Milan Ftáčnik, ktorý povedal, že projekt nie je v súlade s územným plánom.
„Konštatujeme, že predmetná stavba v navrhovanom rozsahu zhorší kvalitu bývania v okolitých bytových domoch a prevádzkovú kvalitu v celej lokalite – okolitej zástavbe,“ uvádza sa v nesúhlasom záväznom stanovisku hlavného mesta vydanom koncom júla 2014.
Mestská časť namieta
Až po prepracovaní projektu a jeho znížení o jedno poschodie vydal magistrát, už za vedenia primátora Iva Nesrovnala, v septembri 2015 súhlasné záväzné stanovisko k stavbe.
Na otázky prečo tak urobil, hovorkyňa mesta Ivana Skokanová nereagovala.
Ako ozrejmila hovorkyňa Ružinova Marianna Šebová, stalo sa tak napriek tomu, že mestská časť vydala aj k pozmenenému projektu nesúhlasné stanovisko. Za ním sú výhrady viacerých obyvateľov, miestnych poslancov, ako aj potreba podrobnejšej regulácie územného plánu.
„Projekt Prima Park II je výstavbou v stabilizovaným území a prinesie okoliu a obyvateľom záťaž v oblasti statickej aj dynamickej dopravy,“ uviedla Šebová.
Mestská časť Ružinov preto požaduje nové dopravno-kapacitné posúdenie. To by malo zohľadniť nie len výstavbu Prima Parku II, ale aj iné projekty, ktoré sa v danej lokalite pripravujú.
Podľa Šechnyho sa väčšina pripomienok ľudí z okolia Jašíkovej ulice netýkala samotného projektu, ale skôr zúfalej a neriešenej situácie v lokalite, aká je aj v iných častiach mesta.
Na mysli mal najmä parkovanie a stav ciest, ale aj roky chátrajúci neďaleký skelet plánovaného obchodného domu Yosaria Plaza či zanedbané Papánkovo námestie.
Cresco Ružinov bude pokračovať v získavaní všetkých potrebných povolení na výstavbu projektu.
Zámena pozemkov
Jedným z riešení navrhovaných starousadlíkmi je zámena pozemkov. S tým, že v danej lokalite by sa postavilo len niečo malé, napríklad parkovací dom či planetárium.
„Podmienkou úspechu zámeny je ochota investora a jeho záujem o prípadný ponúkaný náhradný pozemok,“ povedala Šebová.
Podľa Šechnyho momentálne neexistuje pozemok, za ktorý by bolo možné vymeniť ten na Jašíkovej ulici. Taktiež upozornil, že v prípade zámeny je treba brať do úvahy nielen veľkosť pozemku, ale aj atraktivitu, využiteľnosť a cenu.
Pred jeho kúpou podľa neho požiadali mesto aj mestskú časť Ružinov o takzvanú územnoplánovaciu informáciu.
„V oboch prípadoch bolo v zmysle platného Územného plánu mesta Bratislavy konštatované, že toto územie je určené na vysoko podlažnú bytovú zástavbu. To ovplyvnilo naše rozhodnutie kúpiť pozemky a začať projektovať náš zámer Prima Park I a II,“ ozrejmil Šechny.
Ružinovčania sú proti zahusťovaniu
Ako reakciu na výstavbu ďalších obytných domoch v priestoroch medzi existujúcimi budovami inicioval ružinovský poslanec Ján Buocik v roku 2014 petíciu proti zahusťovaniu sídlisk v Ružinove.
Petícia vyzývala na obmedzenie výstavby a zachovanie existujúcej zelene na všetkých sídliskách v Ružinove. Podpísalo ju viac ako 4600 ľudí a miestne zastupiteľstvo ju prerokovalo v septembri minulého roka.
„Z prerokovania petície vyplynul záver, že najvhodnejším spôsobom na zamedzenie zahusťovania sídlisk v Ružinove je obstaranie nového územného plánu hlavného mesta, ktorý by zohľadňoval požiadavky petície a predovšetkým potreby Ružinovčanov,“ povedala hovorkyňa Šebová.
Zmena územného plánu mesta je však časovo náročný proces, ktorý trvá zvyčajne niekoľko rokov.
