BRATISLAVA. Bratislavčania v januári hlasovali o tom, na čo má mesto využiť 50-tisíc eur zo svojho rozpočtu. Výsledky víťazných projektov mal magistrát zverejniť do troch pracovných dní po uzávierke hlasovania, teda do piatka 3. februára. Doteraz to však neurobil.
„Tento rok sa prihlásilo so žiadosťami obrovské množstvo záujemcov. Keďže je počet žiadostí mnohonásobne vyšší ako po minulé roky, boli sme nútení rozhodovací proces predĺžiť," uviedol Michal Lukáč z oddelenia komunikácie a marketingu bratislavského magistrátu.
Výsledky podľa neho mesto zverejní koncom týždňa.
Ľudia sa tak dozvedia, či v rámci občianskeho rozpočtu zvíťazil projekt psej zóny na Námestí slobody, cyklopruhu na Hodonínskej ulici, sprístupnenia Čitárne U červeného raka imobilným občanom, zavedenia každoročnej seniorskej olympiády pre bratislavské kluby seniorov alebo napríklad buspruhu na Gagarinovej ulici, ktorý však ľudia označili za víťaza už minulý rok, no napriek tomu sa do hlasovania dostal aj teraz, pretože mesto ho ešte stále nezrealizovalo.
Ľudia rozhodujú len o drobných Čítajte Splnenie si povinnosti
V súčasnej podobe je občiansky rozpočet podľa projektového manažéra Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť Martina Kollárika skôr snahou o „splnenie si povinnosti“ či reakciou na trendy v lokálnej samospráve v iných krajinách.
„Suma 50-tisíc eur je vzhľadom na celkovú výšku rozpočtu skôr symbolická, nehovoriac o tom, že táto suma bola opäť stanovená až v čase po zbere návrhov na projekty v rámci občianskeho rozpočtu pri schvaľovaní rozpočtu na rok 2017,“ uviedol Kollárik.
To znamená, že ľudia navrhovali projekty bez toho, aby vedeli, aká suma bude na ne nakoniec v rozpočte vyčlenená.
Nedodržiavanie pravidiel
Okrem toho, že mesto podľa Kollárika vyčleňuje na spolurozhodovanie o peniazoch mesta ľuďom len veľmi malé prostriedky, nedodržiava ani pravidlá, ktoré si samo nastavilo.
Podľa nich mali totiž Bratislavčania hlasovať o projektoch od 2. do 14. novembra minulého roku. Namiesto toho sa hlasovanie spustilo 2. januára tohto roku a skončilo sa v posledný januárový deň.
V pravidlách sa tiež uvádza, že „hlasovať môže každý obyvateľ Bratislavy iba raz“. Štatutárna zástupkyňa Združenia občianskej sebaobrany Jana Miklovičová denník SME však informovala, že majú dôkaz, že z jednej IP adresy počítača sa mohlo hlasovať nonstop bez ohľadu na to, či išlo o Bratislavčana, a každý si mohol vytlačiť a odovzdať do podateľne magistrátu toľko hlasovacích hárkov, koľko chcel, pretože ich nik nekontroloval.
Otvorené sú aj ďalšie otázky ohľadne občianskeho rozpočtu, a to napríklad prečo pri projektoch nebola v hlasovaní uvedená suma na ich realizáciu, kto projekty vytvoril, keďže ľudia dávali iba návrhy na to, čo by sa mohlo v meste zlepšiť, alebo prečo má o sumách víťazných projektov rozhodovať ešte mestské zastupiteľstvo.
