BRATISLAVA. Bratislavská mestská časť Vrakuňa upozorňuje, že Ministerstvo životného prostredia SR (MŽP) odkladaním sanácie toxickej skládky z bývalých závodov Juraja Dimitrova vo Vrakuni preberá na seba zodpovednosť za škody na zdraví občanov a životnom prostredí.
Samospráva tak reaguje na vyjadrenie MŽP, ktoré uviedlo, že so sanáciou skládky by mali začať do konca tohto roku.
Ministerstvo má projekt hotový
Minister životného prostredia László Sólymos povedal, že ministerstvo už má hotový projekt sanácie a technickú dokumentáciu potrebnú na územné konanie, ktoré musí schváliť okresný úrad.
Stanovisko Vrakune agentúre SITA poskytol vrakunský miestny poslanec a predseda komisie na dohľad nad sanáciou Milan Šindler.
Mestská časť Bratislava-Vrakuňa požaduje predkladať všetky ďalšie stupne dokumentácie predmetnej stavby ako i zabezpečenie možnej účasti zástupcov Vrakune na konaniach kontrolných dní stavby.
"Odporúčame do projektu zadefinovať požadovanú kvalitatívnu úroveň použitých materiálov, ktoré budúci zhotoviteľ nebude môcť v čase uskutočnenia podliezť," uvádza bratislavská mestská časť a pripomína, že pred začiatkom práce požadujú predložiť projekt na odsúhlasenie Slovenskej inšpekcii životného prostredia, ďalej Úradu verejného zdravotníctva a Inšpektorátu bezpečnosti práce.
Situáciu berú vážne
Medzi svoje požiadavky pripojili aj to, že chcú zmluvne zabezpečiť garanciu kvalitatívnych parametrov stavby najmenej päťdesiat rokov a pri poklese alebo strate kvality diela uplatňovať penále, minimálne v 100-tisíc eur za mesiac.
Samospráva tiež spomína, že od budúceho zhotoviteľa sanácie skládky chce verejnú prezentáciu všetkých náležitostí projektu pred, počas a po ukončení stavby.
„Situáciu berieme vážne a uvedomujeme si, že čas nás súri. No nemôžeme porušovať zákon, ani ponúkať narýchlo ušité riešenia. Ide o komplikovaný projekt. Zložité a ťažké veci sa nedajú riešiť rýchlo a hneď,“ zdôraznil šéf envirorezortu László Sólymos.
Skládku chcú odizolovať
Generálna riaditeľka sekcie geológie a prírodných zdrojov MŽP Vlasta Jánová informovala, že na sanáciu skládky vybrali metódu enkapsulácie, ktorou sa obsah skládky zaizoluje od okolitého prostredia. „Je to dokonalé uzavretie skládky do nepriepustného obalu," spomenula.
Ide o zhruba dva kilometre dlhú, 22 m hlbokú a 80 cm širokú podzemnú tesniacu stenu a nepriepustné prekrytie povrchu skládky. Súčasťou sanácie bude aj čerpanie a čistenie kontaminovaných podzemných vôd v okolí skládky.
„Bude tam sieť čerpacích vrtov a voda sa bude čistiť v čističkách odpadových vôd," vysvetlila Jánová.
Uviedla tiež dôvody, prečo sa MŽP rozhodlo skládku zaizolovať v podzemí, a nie odstrániť. Prvý dôvod je finančný, keďže odstránenie vrakunskej skládky by podľa Jánovej stálo asi 115 miliónov eur.
„Nemáme ani kapacitu nejakej existujúcej skládky nebezpečného odpadu, ktorá by poňala také množstvo toxického odpadu, nehovoriac o transporte obrovského množstva kontaminovaného materiálu, ktorého je asi 270-tisíc kubíkov," menovala ďalšie dôvody.
Obstarávanie vyhlásia do konca februára
Do konca februára chce MŽP vyhlásiť verejné obstarávanie, pričom tento proces bude trvať asi trištvrte roka.
Odhadované náklady na odstránenie skládky predstavujú zhruba 30 miliónov eur, pričom sanáciu chce ministerstvo financovať z európskych fondov s 15-percentnou spoluúčasťou štátu. Konečná cena však podľa Sólymosa závisí od procesu verejného obstarávania.
Jánová odhaduje, že sanácia skládky by mohla byť ukončená do konca roku 2021. Životnosť enkapsuláciu sa predpokladá na asi 100 rokov. Podzemné vody by sa mali podľa Jánovej zbaviť kontaminácie asi za desať rokov.
„Keď uzavrieme zdroj kontaminácie, ktorý stále dotuje podzemnú vodu, tak koncentrácia kontaminácie sa bude postupne znižovať. Pomôže tomu aj sanačné čerpanie," uviedla a dodala, že problém zhoršilo aj používanie podzemnej vody na polievanie priľahlých záhrad napriek zákazu, čím ľudia zaniesli kontamináciu z hĺbky šesť metrov aj do svojej pôdy. „Z pôdy sa to bude dažďom vymývať aj desiatky rokov," uzavrela.
Skládka bez nepriepustných prvkov
Chemická skládka sa nachádza na rozhraní mestských častí Bratislava - Ružinov a Vrakuňa na ploche cca 4,65 hektára.
V období rokov 1966-1980 tu bolo uložených viac ako 90-tisíc metrov kubických odpadu bez vybudovania nepriepustných tesniacich prvkov.
Po sprevádzkovaní vodného diela Gabčíkovo v roku 1992 začala hladina podzemnej vody stúpať, čo spôsobilo, že v roku 1996 dosiahla nielen zónu kontaminovaných hornín, ale aj samotný chemický odpad.
Prieskum zistil, že skládka obsahuje veľké množstvo znečisťujúcich látok, ako sú pesticídy, herbicídy či benzény alebo arzén. Vrakuňa preto vydala zákaz používať domové studne na polievanie zeleniny a ovocných stromov.
