Vladimír Tomčík, historik, združenie Devínska brána
Bratislavskí milovníci vína a piva síce vedeli, že tým najlepším nápojom na svete je voda, ale obetovali sa. Pili ju čo najmenej a používali ju len na umývanie. Bratislava bola pritom od nepamäti známa svojou kvalitnou vodou.
Mesto bolo zásobované z horských zdrojov – bol to prameň nad Kozou bránou a pramene pod Kalváriou na Hlbokej (spomínané už v roku 1535). Tie sa na dnešnej Štefánikovej ulici spájali s vodovodom z Pražskej ulice.
Povodeň z ľadových krýh zmietla Petržalku Čítajte Letný arcibiskupský palác, dnes budovu vlády na Námestí slobody, zásobovali z Kintzerovho poľa. Voda sa privádzala do mesta dreveným potrubím a po uliciach ju rozvádzali potrubím oloveným.
Zásobovala aj Rolandovu fontánu na Hlavnom námestí a podľa Karla Beňovského voda v nádržiach „nestrácala nič so svojej kvality, naopak bola ešte lahodnejšia, lebo pri prameňoch bývala v lete priveľmi studená“.
V meste boli, samozrejme, aj vahadlové či klasické studne s vodou rozličnej kvality, ale vraj nie takou chutnou akou bola pramenistá voda.
Aby sa zachovala kvalita a čistota vody, každý druhý rok studne vyčerpali až do dna a vyčistili. Prípadne do studne nahádzali kamennú soľ.
Mesto sa rozrastalo, a preto pred 133 rokmi začali s výstavbou bratislavského mestského vodovodu, ktorý dali do prevádzky 4. februára 1886.
Vtedajší tlakový vodovod bol technologickou špičkou a voda v ňom pochádzala zo šiestich desiatok studní na ostrove Sihoť.
Parné čerpadlá čerpali vodu potrubím pod ramenom Dunaja do hlavnej čerpacej stanice v Karlovej Vsi, odkiaľ sa odvádzala po nábreží na Rybné námestie. Tu sa potrubie rozvetvovalo na potrubia zásobujúce nižšie položené časti mesta a na tlakové potrubie do vodojemu nad Hradom.
Sieť mala 37 kilometrov a v tom čase bolo na ňu napojených temer 18-tisíc obyvateľov mesta.
Zo Sihote sa dodnes dodáva voda do bratislavských domácností a v pôvodnej čerpacej stanici je expozícia histórie Vodárenského múzea.
Prvá paroloď priplávala z Viedne Čítajte Naši predkovia však nepili len vodu z prameňov, zo studní či dovážanú minerálnu vodu. S Bratislavou (i keď nepriamo) súvisí i sódová voda. Neďaleko Obchodnej ulice je neveľká Jedlíkova ulica, na ktorej je dnes vietnamské trhovisko. Nazvaná je podľa Štefana Aniána Jedlíka, ktorý sa považuje za jedného z najväčších fyzikov 19. storočia.
Narodil sa v Zemnom pri Nových Zámkoch v roku 1800 a jeho otec pochádzal z Liptova. Študoval v Bratislave, neskôr tu pôsobil na Kráľovskej akadémii, vstúpil do benediktínskeho rádu a stal sa aj rektorom peštianskej univerzity.
Venoval sa skúmania elektromagnetických javov, ešte pred Siemensom zostrojil elektromotor a málokto vie, že je aj vynálezcom sódovej vody – zostrojil fľašu so zvislou trubicou, ktorá zabraňovala unikaniu oxidu uhličitého.
Tak sa Bratislavčania mohli osviežiť vínovým strekom. Dobré mravy však zakazovali kaziť víno vodou, ale povolené bolo zlepšovať vodu vínom.
