Viem, že ľadové kryhy na Dunaji spôsobujú problémy lodnej doprave a ohrozujú obce povodňami. No napriek tomu každý rok dúfam, že sa objavia aj v Bratislave.
Zamŕzaniu vodných tokov veľmi nerozumiem, a tak nechápem, prečo, keď sú kryhy už pri Štúrove aj v Budapešti, v Bratislave ešte nič.
Najradšej mám, keď kryhy vŕzgajú. Ten vrzgot sa nepodobá na nič iné. Je to taký tichý kvílivý vrzgot. Je strašne smutný a trošku strašidelný. Cez deň ho pre autá vlastne nepočuť. Ozýva sa len skoro ráno alebo neskoro v noci.
Zimná nočná prechádzka po niektorom z bratislavských mostov spojená s pozorovaním krýh je na spánok lepšia ako počítanie ovečiek. Aj krýh je nekonečne veľa, majú rôzne tvary a veľkosti, sála z nich monotónna nádhera.
Dúfam, že treskúce zimy nevymiznú, bola by škoda, keby sme o kryhách na Dunaji museli už len čítať v dobrodružných románoch Móra Jókaia alebo Michala Hvoreckého.
