BRATISLAVA. Nadšencov z občianskeho združenia Čierne diery fascinujú zabudnuté, staré, ošarpané priemyselné budovy a areály. Aj keď budovy majú často obdobie rozkvetu už dávno za sebou, oni v nich vidia zvyšky zašlej slávy a vedia si predstaviť, ako by v nich mohol pokračovať život. A teda na aké účely by mohli byť aktuálne využité. Aby tento druh zážitku sprostredkovali aj iným, pripravili mapu technických pamiatok. Zatiaľ len pre Bratislavu, ale ich ambíciou je podrobne zmapovať technické pamiatky po celom Slovensku. S MARTINOM LIPTÁKOM z občianskeho združenia Čierne diery sme sa rozprávali o vzniku mapy a o tom, čo ho na zabudnutých priemyselných objektoch tak zaujíma.
Čím vás fascinujú technické pamiatky?
„Kedysi boli mnohé tieto stavby pýchou vedy, pokroku a ľudského poznania. Aj keď niektoré v tých časoch veľmi znečisťovali životné prostredie a niektoré ďalšie zase nie sú nijako zvlášť hodnotné z hľadiska architektúry, mnohé z nich boli naozaj vrcholom toho, čo vtedy človek dokázal dosiahnuť, sú súčasťou kolektívnej pamäte a podobne. Na tento rozmer sa často zabúda. Technické pamiatky nás fascinujú aj preto, že máme pocit, že mnohé pamiatky v tom tradičnejšom zmysle slova už boli na Slovensku v úvodzovkách objavené. Technické pamiatky ešte len čakajú na svoju príležitosť.“
Prečo ste sa rozhodli vydať mapu Čierne diery: Technické pamiatky Bratislavy?
„Technické pamiatky a iné zabudnuté miesta Slovenska mapujeme dlhodobo, približne od marca 2015. Predtým sme spontánne cestovali po Slovensku, potom nám napadlo dať tomu systém a začať pamiatky aj propagovať. Podobne prišiel aj nápad vytvoriť fyzickú mapu, keďže už máme jej webovú verziu.“
Ale nie je to typická mapa...
„Nie. Hneď od začiatku sme chceli, aby bola aj dizajnérskym kúskom, ktorý si môžete zavesiť na stenu. Preto sme sa snažili nadviazať na vizualitu grafík, na ktorých spolupracujeme s grafickým štúdiom KAT a ktoré sú tlačené na risografickej tlačiarni Risomat. Ide vlastne o slepú uličku v tlačových technológiách z 80. rokov z Japonska. Pri tlači touto metódou vznikajú rôzne nedokonalosti, ktoré vopred nepredvídate. Je to veľmi spontánny proces, ktorý dnes využívajú dizajnéri a kreatívci v rôznych kútoch sveta. Zároveň má veľmi jasné, svieže sójové farby a celý tlačiarensky proces je veľmi ekologický. Tento typ tlače sa stal takým našim poznávacím znamením.“
(zdroj: Foto - OZ Čierne diery)Aké pamiatky sa na mape nachádzajú?
„Snažili sme sa na mapu zaradiť miesta, ktoré si môžu ísť ľudia pozrieť aspoň z diaľky a ktoré sú niečím zaujímavé. Nie všetky sú chránené zákonom, čo sa snažíme na mape rozlíšiť, aby si ľudia dokázali uvedomiť, čo všetko ešte nie je podchytené a s čím by sa dalo ešte niečo urobiť. Rozhodli sme sa umiestniť na mapu budovy pomerne staršieho dáta. Ale nedokázali sme prísť na kľúč, v ktorom roku prestať. Takže ak sme začali pri uhorských fabrikách, nakoniec sme lavírovali niekde na hrane obdobia socializmu.“
Na ktoré technické pamiatky, ktoré sa na mape nachádzajú, by ste zvlášť upozornili?
„Napríklad na Cvernovku. Bude zaujímavé sledovať, ako sa ju podarí developerovi prestavať. Dlhodobo je opomínaná aj takzvaná ružová Cvernovka, Danubius. Bude sa tiež rozhodovať o ďalšom osude Smaltovne v Petržalke. Na jej mieste môžu vyrásť výškové stavby bez toho, aby z tejto uhorskej fabriky čokoľvek ostalo. Bude veľmi zaujímavé pozorovať, čo sa v priebehu nasledujúcich desaťročí stane so Zimným prístavom. Bohužiaľ, v Bratislave už množstvo tých najcennejších industriálnych pamiatok zbúrali.“
Na mape sa napríklad nachádza aj Slovnaft...
„Slovnaft je obrovský priemyselný areál, ktorý tiež definuje toto mesto. Nevravím, že ho máme hneď chrániť zákonom, ale je to zaujímavý priemyselný kolos aj pokiaľ ide o technológie.“
Nachádzajú sa na mape aj nejaké kontroverzné stavby?
„Sčasti kontroverznou stavbou je Most SNP, pretože už len nápad viesť intenzívnu dopravu centrom mesta je pre rôznych urbanistov zo zahraničia veľmi zvláštny. Pre jeho výstavbu bolo zbúraných množstvo historických budov, ale napriek tomu je most sám osebe veľmi dobrou stavbou. Aj bývalý Závod mieru, areál Dynamitky, ktorý do veľkej miery znečisťoval okolie, je kontroverzný. Tieto „špinavé“ areály sú súčasťou kultúrnej pamäti mesta. Mnohé z nich nie sú až také hodnotné ako iné stavby, ale šikovný investor a šikovný architekt dokážu aj tento odkaz pretvoriť do niečoho nového a pozitívneho.“
(zdroj: Foto - OZ Čierne diery)Existujú v Bratislave nejaké úspešné prestavby starých priemyselných objektov?
„Aktuálne napríklad prebieha prestavba pôvodnej bratislavskej pórobetónky v Novom Meste podľa projektu architektov z ateliéru GutGut. Pôvodná fabrika paradoxne vôbec nie je akousi vzácnou stavbou, ale architekti spolu s investorom sa rozhodli, že objektu dajú nové využitie. Podobný príklad sú staré sýpky v Jarovciach, ktoré rekonštruuje rovnaký architekt ako podarené priemyselné objekty Design Factory a Refinery Gallery. No a samozrejme uvidíme, čo sa stane v blízkej budúcnosti s Cvernovkou, pivovarom Stein a Jurkovičovou teplárňou.“
Pre koho je mapa technických pamiatok určená?
„Pre každého, komu sa dostane do rúk. O tom je vlastne celá naša činnosť. Snažíme sa spopularizovať miesta, ktorým sa nikto vo väčšej miere nevenuje. A snažíme sa pritom používať jazyk, ktorému môže porozumieť každý. V zahraničí sa už takýmto pamiatkam priznáva väčšia hodnota. Aj u nás sa to mení, ale len postupne. Máme pocit, že tu chýba väčšia osveta, pozitívne príklady. Takže aj tieto objekty treba popularizovať a v ľuďoch povzbudzovať fantáziu, aby si vedeli predstaviť, čo by sa s nimi dalo robiť a na aké účely by sa dali využiť.“
Prečo ste sa rozhodli mapu spraviť dvojjazyčne, slovensko-anglicky?
„Hneď od začiatku sme boli rozhodnutí vydať ju aj v angličtine. Aj preto, lebo slovenská architektúra je často pre zahraničných turistov ešte zaujímavejšie ako pre domácich obyvateľov. Napríklad, k premosteniu Slovenskej národnej galérie majú niektorí Bratislavčania rozpačitý vzťah, ale pre ľudí zo zahraničia, ktorí sa zaujímajú o architektúru, je to neuveriteľná stavba. Takže sme chceli aj ľuďom, ktorí nehovoria po slovensky, sprostredkovať príbehy týchto stavieb.“
(zdroj: Foto - OZ Čierne diery)Na mape sa nachádzajú aj GPS súradnice či hashtagy s názvami pamiatok. Na čo slúžia?
„Hashtagy boli nápadom občianskeho združenia Klub ochrany technických pamiatok, ktoré s nami na tvorbe mapy spolupracovalo. Mali pocit, že keď ľudia budú objekty z mapy navštevovať a fotiť si ich, budú mať chuť podeliť sa s nami o ne cez sociálne siete. Uvidíme, zatiaľ sa tieto očakávania nenaplnili, takže pri budúcej verzii mapy možno túto položku upravíme. Čo sa týka GPS súradníc, dostali sme spätnú väzbu, že okrem nich by mal byť na mape aj názov ulice, na ktorej sa daný objekt nachádza. Na takéto praktické veci sa niekedy príde až reálnym používaním.“
S akým záujmom sa mapa stretla?
„Záujem prekonal naše očakávania. Náklad 1500 kusov sme predali či rozdali v priebehu týždňa či dvoch. Aj keď je pravda, že to bolo pred Vianocami, keď bol zvýšený záujem o darčeky. Teraz sme spravili dotlač a vyčkávame, kedy sa znova niekde objavíme, aby sme mapu znova vypredali a porozdávali.“
