Ľudia solia chodníky, aj keď nemajú

BRATISLAVA. Posledné dni sú mnohé bratislavské chodníky biele. Nie však od snehu, ale od soli. A to aj napriek tomu, že viaceré mestské časti nemôžu podľa vlastných nariadení chodníky posýpať soľou.

Je totiž neekologická, pôsobí agresívne na obuv a stavebné materiály ako oceľ či maltu, a spôsobuje problém zvieratám, pretože veterinári hlásia otravy.

Zľadovatené a zasnežené chodníky môžu samosprávy zväčša na základe vlastných nariadení posýpať len takzvaným inertným materiálom. Napríklad pieskom či drvinou.

Posýpať by ním mali chodníky priľahlé k domom aj ich vlastníci. Nie vždy to však dodržujú a hrozí im za to pokuta, do 33 eur.

„Na posyp používame lomovú kamennú drť, do ktorej pridávame soľ. Na 1,5 tony drte dávame 150 kilogramov soli. Drť je účinná aj v prípade, keď soľ už nepomáha, a to nad mínus jedenásť stupňov Celzia,“ uviedla hovorkyňa Rače Eva Miklánková.

Viaceré mestské časti, kde je posyp soľou zakázaný, však riešia prípady, keď ľudia sypú na chodníky soľ samovoľne. V dobrej vôli, no v rozpore s nariadeniami a hrozbou pokuty.

„Napríklad v parku v blízkosti venčiska pre psy niekto rozsypal technickú soľ a na mieste ostali prázdne vrecia, ktoré mestská časť ani nepoužíva,“ uviedol hovorca Nového Mesta Marek Tettinger.

Kto soľ použil, nevedia. V snahe zabrániť poľadovici však sypač mohol skôr ublížiť psom z nedaľekého venčiska a porušil nariadenie mestskej časti.

V ňom sa totiž uvádza, že „ak napadne sneh v noci alebo sa v noci vytvorí námraza alebo poľadovica, musia sa chodníky očistiť a posypať inertným materiálom najneskôr do 6.00 hodiny a ich bezpečnosť zabezpečovať minimálne do 21.00 hodiny. Odvoz snehu zhrnutého do hromád vykonáva organizácia poverená výkonom zimnej údržby.“

Revolúcia v posype?

Každá samospráva však posýpa cesty iným materiálom, ktorý sa zaviaže používať vo všeobecne záväznom nariadení mestskej časti.

„Ružinov využíva posypový materiál na základe poveternostnej situácie, prioritne sa využíva chemický posyp soľou. Inertný posypový materiál sa využíva pri teplotách pod – 10 C°, keď je už chemický posyp neúčinný,“ uviedol z útvaru pre styk s verejnosťou ružinovského úradu Stanislav Šenc.

Aj Staré Mesto si určilo, že vo výnimočných prípadoch môže použiť aj chemický posyp. „Myslíme si, že posledné dni plné poľadovice sú príkladom, preto bol na chodníkoch použitý chemický posyp,“ uviedla hovorkyňa Starého Mesta Nora Gubková.

Zvyčajne sa však mesteké časti snažia využívať posyp pieskom či drvinou.

Mesto zas používa materiál solmag (zmes ekologickej posypovej soli a chloridu horečnatého).

Novinku však majú v Novom Meste. Túto zimu začali na posyp využívať špeciálnu horninu zeolit.

„Ide o ekologický posyp. Keď sa dostane do pôdy, namiesto soli, ktorá ju znehodnotí, sa rozpadne na hnojivo. A ak sa dostane do vody, namiesto piesku a štrku, ktorý upcháva kanalizáciu, sa postupne rozpustí,“ uviedol starosta Nového Mesta Rudolf Kusý.

Mestská časť zmiešava zeolit s ekologickou soľou a cena je zhruba na rovnakej úrovni ako za technickú soľ a menej než za posyp čisto len ekologickou soľou.

Zeolit používajú na zimnú údržbu aj v Nemecku, Rakúsku, vo Francúzsku či Švajčiarsku. Okrem tohto využitia sa používa aj ako látka na prečistenie organizmu a dá sa kúpiť v lekárni.

Posledné dni netrápia Bratislavčanov snehové záveje, ale zľadovatené chodníky.

„Ľad aj rozbíjame v prípade, že teploty klesnú pod mínus sedem stupňov Celzia. Vtedy je totiž posypový materiál neúčinný. Robíme to aj pri Chorvátskom ramene, aby sa posypový materiál nedostal do vody,“ uviedla Silvia Vnenková z oddelenia komunikácie s verejnosťou z petržalského miestneho úradu.

V Ružinove sa však napríklad podľa hovorkyne Marianny Šebovej rozbíjaniu ľadu na chodníkoch snažia čo najviac vyhnúť, aby nepoškodili povrchy chodníkov.

Prečítajte si tiež: Prečítajte si tiež: Návyk Čítajte 

Zimná údržba sa začína približne v novembri a končí sa zvyčajne vo februári či v marci. Všetko však závisí od počasia.

Vlastníci musia odhŕňať chodníky

Keď v noci začne snežiť, skoro ráno musia stáť majitelia rodinných domov a domovníci bytoviek na mestských chodníkoch v pozore s lopatou. Ich povinnosťou je totiž odhrnúť chodníky od snehu či zbaviť ich ľadu.

Sprechodniť ich musia približne do siedmej ráno a starať sa o ne minimálne do deviatej večer.

Každá mestská časť má pritom vlastné pravidlá, ktoré si nastavuje v spomínanom všeobecne záväznom nariadení. Všetky samosprávy však vychádzajú z cestného zákona, ktorý nariaďuje dodržiavať zimnú údržbu ciest a chodníkov.

Tvoj chodník vs. náš chodník

Správcovia bytoviek či vlastníci rodinných domov sa musia o mestské chodníky starať zadarmo, inak im hrozí pokuta do 33 eur.

„Porušenie všeobecne záväzných nariadení o čistote a poriadku sme zistili v tomto roku v 124 prípadoch. V počte porušení sú zahrnuté aj snehom zasypané a neodhrnuté chodníky,“ uviedol hovorca bratislavskej mestskej polície Peter Pleva.

Okrem kontrol polície dohliadajú na schodnosť chodníkov aj pracovníci miestnych úradov a magistrátu.

„Ak niekto nevládze odpratať sneh, väčšinou požiada rodinu alebo susedov a tí pomôžu. Ak by mestská časť dostala žiadosť o pomoc, určite by sme vyhoveli,“ uviedla hovorkyňa Rače Eva Miklánková. Podobne reagovali aj iné mestské časti.

Ak si však chce napríklad majiteľ rodinného domu na mestský chodník zložiť pri rekonštrukcii domu lešenie, tak chodník mu už paradoxne „nepatrí“ a musí si za zabratie verejného priestoru zaplatiť.