i ešte Košice.
Prihlásiť sa musia aj obyvatelia, ktorí majú v Bratislave prechodný pobyt, rovnako aj takí, ktorí ho nemajú. Pokuta za neohlásenie je vysoká, do jedného milióna korún. Dôvodom na toto malé sčítanie obyvateľov Bratislavy je, že štatistiky, ale ani policajné evidencie neposkytujú presné údaje o počte ľudí bývajúcich v hlavnom meste. Odpadu je veľa a platí zaň málo ľudí. Mesto chce tiež zmapovať počet podnikateľov, veľkosť firiem a s tým súvisiaci počet kontajnerov, ktoré si objednajú. Aby sa nestávalo, čo doteraz – že sa smeti firiem často ocitnú v kontajneroch bytových domov.
Tlačivá k ohlasovacej povinnosti si možno vyzdvihnúť na magistráte v servise pre občana, sú tiež na internetovej stránke www.bratislava.sk. Ako povedal vedúci referátu finančných zdrojov magistrátu Robert Prikryl, budú ich v spolupráci so správcami distribuovať do schránok, podnikatelia si musia tlačivo nájsť sami. Podnikatelia bývajúci v Bratislave budú vypĺňať dve tlačivá, jedno ako právnické alebo fyzické osoby, druhé ako fyzické osoby, ktoré nepodnikajú. Obyvatelia bytových domov budú platiť naďalej cez svojich správcov, v rodinných domoch cez poukážky SIPO, podnikatelia na samostatnú faktúru. Poplatky sa posielajú na účet mesta, o ich evidenciu sa budú starať pracovníci OLO, za čo im mesto zaplatí.
Mesto ročne na smetiach vyberie asi 700 miliónov korún, z toho 50 miliónov dá mestským častiam, ktoré sa starajú o určité druhy odpadu. Zvyšné peniaze môže mesto použiť len v oblasti odpadov. „Zákon dovoľuje použiť tieto peniaze aj na splatenie dlhu na rekonštrukciu spaľovne,“ uviedol Robert Prikryl.
V Bratislave zostal systém množstevného zberu, ľudia platia za objem smetí. Podľa nového zákona mesto v porovnaní s minulým rokom zvýšilo poplatky od päť do dvadsať percent. Prisľúbilo, že bude zvyšovať počet kontajnerov na separovaný odpad.
INGRID DROZDÍKOVÁ
