Zamrznutá Bratislava ponúka jedinečné zážitky. Raz som napríklad spadla do jazera na Železnej studničke.
Stalo sa to tak, že sme boli na prechádzke s mamou, bratom a starým otcom.
Ja a brat sme zbehli po schodíkoch k jazeru, kde sme v diere na ľade pozorovali plávajúce mini-kryhy.
Mama zišla za nami dole, pretože, ako neskôr vravievala, obávala sa, že brat by mohol spadnúť do vody.
Kryhy ma fascinovali natoľko, že som si našla paličku, s ktorou som sa ich snažila posúvať. Za jednou vzdialenou som sa však nakláňala tak sústredene, až som stratila rovnováhu a padla do jazierka.
Nebolo našťastie hlboké, vo vode som bola „len“ po pás. V otepľovačkách.
Moja mama však nestratila duchaprítomnosť, vytiahla ma z vody a hnala všetkých k autu takým tempom, že mi ani nestihla byť zima.
Navyše mi potom doma urobila také kakao, že mi ani nenapadlo z ľadového kúpeľa ochorieť.
Za svoje škôlkarské faux pas som sa potom hanbila asi dvadsať rokov.
