Malovič zbožňuje kvitnúce sakury v prvom bratislavskom sídlisku

1. Niekto Bratislavu vníma ako krásavicu na Dunaji, iný ako predmestie Viedne a niekto zas ako špinavú dieru s neochotnými ľuďmi. Čím je pre vás?

„Je to moje rodné mesto, zažívam v ňom svoje šťastné, šťavnato viacrozmerné chvíle. Okrem ročnej vojenskej prezenčnej služby a desiatich mesiacov študijného pobytu vo Viedni som ho na dlhší čas nikdy neopustil. V súčasnosti je to nešetrnými a nekultúrnymi zásahmi zjazvená a skrivená krásavica na Dunaji, ktorá má však, našťastie, stále zopár krásnych miest – identických s podobnými práve Viedni. Špinavé diery a neochotní ľudia sú všade na svete, len niekedy sa mi zdá, že špiny a neochoty u nás v meste pribúda.“

2. Čo na dnešnom Prešporku zbožňujete?

„To, čo z toho starého zostalo. Hoci je už málo takých lokalít, ale predsa len – priestor za Dómom sv. Martina, okolie Palisád a Modrého kostolíka, korzo, Mirbachov palác, Horský park, jadro prvého bratislavského sídliska 500 bytov s kvitnúcimi sakurami, Ondrejský cintorín, Medickú záhradu, Jakubovo a Hurbanovo námestie, Starý most, Grösslingovu ulicu. Ale aj aktívnu Starú tržnicu a promenádu pri Dunaji po oboch brehoch.“

3. A čo, naopak, z duše nenávidíte?

„Plechovo – sklené „architektonické“ implantáty vedľa hotela Crown Plaza (Forum) – oproti Prezidentskému palácu, deštrukčné zásahy nadutých developerov na Mlynských Nivách, „čierne“ prístavby, ktoré beztrestne hyzdia pamiatkovo chránené domy (v jednom z nich bývam) aj niekdajšie zeleňou vyplnené priestory medzi budovami v Starom Meste.“

4. Každý má svoje obľúbené miesta, kde si rád prevetrá hlavu a uvoľní sa. Kde sú v Bratislave tie vaše?

„Vyjdem z bytu a prejdem sa po Dunajskej alebo Grösslingovej k centru cez Laurinskú, Gorkého, prípadne Jesenského ulicu do okolia starej budovy Národného divadla a Reduty k Dunaju, neskôr naspäť okolo Klarisiek cez korzo, Hlavné a Františkánske námestie k Michalskej bráne. No a potom dolu „staliňákom“ (Námestím SNP) k Manderláku.“