PETRŽALKA. Biele slony. Aj takto sa nazývajú v zahraničí stavby, ktoré boli naplánované ako veľkolepé, avšak svojmu účelu poriadne neslúžia alebo ostali nedokončené.
Aj Bratislava má niekoľko „pamätníkov“ na megalomanské projekty, ktoré minulé garnitúry nedotiahli do konca. Nie vždy však išlo o veľkolepé stavby, niekedy sa len po zmene režimu na dokončenie nenašli peniaze, energia alebo sa zmenili plány.
To je aj prípad nedostavanej nemocnice Rázsochy v Lamači či bratislavského metra v Petržalke. Zatiaľ čo z Rázsoch ostal nedokončený obrovský skelet a nekonečné diskusie, kedy sa Bratislava dočká novej fakultnej nemocnice, príbeh metra dokumentuje rozostavané depo na kraji Petržalky či pás pozemkov rezervovaných na jeho výstavbu tiahnuci sa cez celú mestskú časť.
Depo ako atrakcia
Nedokončené depo v petržalskom Janíkovom dvore, kde mala byť pôvodne garáž pre súpravy metra, má v súčasnosti svoje čaro. Napriek tomu, že je zatečené a plné odpadkov.
Nepriťahuje však len bezdomovcov a grafiťákov, ale aj architektov, výtvarníkov či hudobníkov.
To, že depo má istý genius loci, dokazuje aj to, že bolo napríklad aj jednou zo zastávok na cyklovýlete zorganizovanom v rámci Dní architektúry v roku 2012 s podtitulom Expedícia panelstory.
Dokonca aj slávnostné otvorenie tejto pravidelnej dvojročnej akcie sa konalo v tomto neobvyklom priestore a malo názov Depo Party.
Odzneli v ňom vtedy prednášky, premietali sa dokumenty okrem iného aj o projektovaní metra a večer uzavrela párty s DJ-om.
O rok neskôr pritiahla zvláštna atmosféra depa aj výtvarníka Andreja Dúbravského. Ten štvorhodinovou výstavou nazvanou The Exciting Mysterious Aquarium (Veľmi vzrušujúce mysteriózne akvárium) v priestore depa uzavrel svoje štúdium na Vysokej škole výtvarných umení.
Vodu z polozatopeného metra neodstraňovali ani vtedy a bola súčasťou inštalácie, pričom návštevníci si vystavené obrazy vrátane plátna širokého tri a dlhého šesť metrov prezerali obutí v gumákoch.
Na konci minulého roka v depe zas predstavila svoj nový album SILA hiphopová skupina H16 pod hlavičkou Spots - unique places to celebrate art.
Toto združenie približne každý mesiac pripraví akciu na netradičnom, zabudnutom alebo neprístupnom mieste s umelcami a ich dielami. Tento krát sprístupnili normálne ťažko dostupné zaplavené priestory rozostavaného depa.
História a čo ďalej
O vybudovaní metra v Bratislave sa začalo uvažovať hneď pri plánovaní výstavby z Petržalky najväčšie sídlisko strednej Európy.
Vtedy sa nazývalo rýchlodráhou, pretože metro mohla mať iba metropola s miliónom obyvateľov, čo vtedy Bratislava ani zďaleka nemala.
V meste bolo približne tristotisíc ľudí. No v dlhodobých plánoch sa počítalo s tým, že Bratislava sa priblíži k miliónovej hranici.
Plán bol postaviť v Bratislave rýchlodráhu sovietskeho typu, teda takú, akú má Praha. Pôvodne mala mať až 107 kilometrov.
S výstavbou sa začalo na dvakrát – najprv v roku 1985 a potom po nutnom prekreslení projektov znovu v roku 1988.
Najprv mala byť vybudovaná línia B, ktorá mala spájať hlavnú stanicu s Janíkovým dvorom cez Kamenné námestie.
Výstavba však bola tesne po revolúcii, v roku 1990, zastavená. Jedným z dôvodov bolo, že metro ruského typu bolo po zmene režimu nežiaduce.
Na druhej strane, zmena režimu umožnila prístup k dovtedy nedostupným technológiám, z ktorých sa niektoré ukázali, že sú pre Bratislavu na výstavbu metra vhodnejšie.
Začalo sa napríklad uvažovať o vybudovaní ľahkého automatického metra bez vodiča. Nasledovali aj ďalšie plány nadzemných aj podzemných systémov, avšak k realizácii ani jedného z nich nedošlo.
Po rokoch padlo rozhodnutie postaviť v Petržalke namiesto metra električkovú trať. Výstavba bola rozdelená do dvoch etáp s tým, že prvé plány hovorili o spustení premávky na prvej časti trate cez Starý most už v roku 2013.
Avšak oficiálne začali električky zo Šafárikovho námestia cez Dunaj po zastávku Jungmannova premávať až v júli 2016.
Náklady na vybudovanie 2,4-kilometrovej trate stáli približne 70 miliónov eur. Väčšina financií bola uhradená z eurofondov.
Stavebné práce na druhej etape električkovej trate v Petržalke dlhej 3,78 kilometra sú naplánované na obdobie rokov 2018 – 2020 a mali by stáť ďalších asi 70 miliónov eur.
Električková trať bude viesť plánovanou trasou metra a jej súčasťou bude aj depo Janíkov dvor.
