BRATISLAVA. Traja Bratislavčania Divín, Nepela, Sabovčík získali dovedna dvadsaťštyri medailí z veľkých podujatí. Je medzi nimi zlato i striebro z olympijských hier, vzácne kovy všetkých farieb zo svetových a európskych šampionátov.
Na všetkých má zásluhu tréner a možno najznámejší svetový vedec krasokorčuliarskeho umenia Ivan Mauer.
Podiel aj na kariére Wittovej
Nepela bol jednotkárom vo všetkom Čítajte Nemecké médiá ho titulovali ,,pápež krasokorčuliarskeho sveta“. Ak k pretekárom z Československa prirátame celý svet, tak Mauerove znalosti sú v pozadí ďalších olympijských víťazstiev a desiatok majstrovských svetových či kontinentálnych titulov. Stačí menovať Katarínu Wittovú.
Prednášal i vyučoval v Dánsku, Švajčiarsku, Švédsku, Fínsku, Nórsku, Rakúsku, Maďarsku, Rumunsku i Grécku. Z jeho publikácií sa učia v USA.
Vizitka Ivana Mauera
- Narodil sa 29. októbra 1925 v Martine.
- Bývalý krasokorčuliar, 12-násobný majster Slovenska (1944 - 1956), dvakrát ČSR, jedenásty na ME 1955.
- Neskôr úspešný tréner: viedol napríklad Karola Divína, Mariána Filca. Jeho rukami prešlo viac než 70 pretekárov v Česko-slovensku aj v zahraničí.
- Vysokoškolský pedagóg, renomovaný vedec, expert Medzinárodnej korču-liarskej federácie (ISU).
- V roku 1996 ho ISU ocenila najvyšším vyznamenaním tohto športu Häslerovou medailou.
- V roku 2006 mu Slovenský olympijský výbor udelil Zlaté kruhy SOV a čestné členstvo.
- Najslávnejší zverenci: Karol Divín, nepriamo Katarína Wittová.
Pod jeho vedením na Vysokej škole telesnej výchovy vo vtedajšej Nemeckej demokratickej republike vyrástla garnitúra dvadsiatich trénerov, ktorí sa radili medzi najlepších na svete.
Hovorili mu profesor, hoci ešte nebol ani docentom.
Do Bratislavy prišiel na priemyslovku
Obdiv pre všetko krásne vnímal už od mladosti v Turčianskom Svätom Martine, kde sa narodil v októbri roku 1925.
Začiatkom štyridsiatych rokov minulého storočia sa Mauerovi otcovi nepozdávalo gymnázium ako reálna perspektíva na uplatnenie v živote.
Predstavy o úspešnej synovej budúcnosti spĺňalo štúdium na Elektrotechnickej priemyselnej škole v Bratislave, kam Ivan prestúpil.
Korčuľovať sa chodil na klzisko v Medickej záhrade. Prvé v Bratislave bolo pod Bratislavským hradom už v roku 1871.
Na prírodnom klzisku osvetlenom 64 plynovými lampami v pálffyovskej záhrade. Kariéru pretekára začal v čase, keď tento šport bol výsadou mužov a nie chlapcov.
Do svojich zostáv už zaraďoval dvojité skoky. Získal dvanásť titulov šampióna Slovenska, dvakrát bol majstrom Československa.
Dobre hral futbal, v tenise bol dokonca na Slovensku istý čas rebríčkovou pätnástkou.
Múzeum i laboratórium
Rozhodca Galba bol pri góle storočia Čítajte Mauer bol najprv trénerom samoukom. Začiatkom šesťdesiatych rokov založili v Bratislave samostatnú fakultu telesnej výchovy a športu (najprv inštitút). Mauer sa ihneď prihlásil.
Od potomkov legiend ako Salchow či Schäfer zozbieral unikátny filmový materiál ešte zo začiatku minulého storočia.
Štúdium kilometrov vlastnoručne nakrúteného filmu a nadväzné prepočty a výskumy mu umožnili postaviť krasokorčuľovanie na vedeckú bázu.
Suterén rodinného domu v bratislavskej Vrakuni ukrýva malé kráľovstvo. Časopisy, knihy, fotografie, no najmä množstvo filmových kotúčov, videopások a digitálne spracovaného materiálu z neskoršieho obdobia.
O niektoré zábery prejavila záujem Medzinárodná korčuliarska únia. Nemá ich nikto iný na svete.
Mauer má doma múzeum i laboratórium krasokorčuľovania. Pre svetovú úniu v domácom štúdiu nakrútil, zostrihal, ozvučil a nahovoril 29 hodinových filmov o histórii krasokorčuľovania.
Obľúbený zverenec – Karol Divín
Martinský rodák vie odpovedať na všetko. Napríklad: krasokorčuliar by mal byť okolo 172 cm vysoký, ženy by mali mať priemernú výšku 164 cm. Mali by vedieť zotrvať čo najdlhšie vo vzduchu po odraze na skok.
Možnosť pätoritého skoku vysvetľoval odvolávajúc sa na Mauerove poznatky Karol Divín.
„Teoreticky sa to dá. Ak si človek s danosťami Michaela Jordana obuje korčule. Ivan Mauer vyrátal, že na jednu obrátku treba dvadsaťdva stotín sekundy. Najdlhšie vydržal vo vzduchu – ako som počul – Donald Jackson,“ vravel Divín.
„Deväťdesiatjeden stotín, ale pri jednoduchom axeli. Štvoritý skok, prirodzene, závisí aj od rýchlosti obrátky. Podľa mňa, štvorák je z estetického pohľadu strop. Budú pribúdať a tvorivo skákať.“
Ak mal Mauer obľúbeného zverenca, tak to bol nesporne Karol Divín. Strieborný medailista zo zimnej olympiády v Squaw Valley 1960 je presne takým dobrým diskutérom ako Mauer.
Ako prišli k autu
„Najplodnejšie z našej spolupráce boli diskusie mimo ľadu,“ tvrdí Divín.
Obaja majú skôr kamarátsky vzťah. Je medzi nimi deväťročný vekový rozdiel.
„Skús skoky so zadržiavanou rotáciou, sú efektné,“ nahováral ho Mauer. ,,Chvíľu trvalo, kým ma presvedčil, ale neoľutoval som.“
Katarínu Wittovú poznal odmalička. Jej trénerke Jutte Müllerovej svojho času pohrozil, že ju nechá prepadnúť. Dodnes mu posiela pohľadnice, ktoré podpisuje: Tvoja „najlepšia“ žiačka Jutta.
Napriek tomu raz, a zbytočne, Katarína neposlúchla Mauerovu radu. V roku 1994 ju odhováral od návratu na olympijský ľad. „Skončíš siedma a budeš sklamaná,“ varoval ju. Ale nedala si povedať. Jej výsledok uhádol.
,,Ja si nemôžem dovoliť hádať – musím vedieť,“ hovorieva Mauer.
Vo Vancouvri sa slzám neubránil Čítajte Od Wittovej to bol, prirodzene, reklamný ťah. Mauer priznáva, že tejto oblasti, na svoju škodu, nerozumel.
„Mojou chybou bola určite slabšia propagácia zverencov. Viac som sa upol na vedeckú prácu. Takzvané manažovanie ich prezentácie som však už nezabezpečoval,“ spomína Mauer na spoluprácu s Divínom i veľmi talentovaným Mariánom Filcom, bratom slávneho trénera, ktorý už zomrel.
Tak ako Divín nezabudne na Mauera, platí i opak. Krasokorčuliarsky vedátor rozprával o Divínovej túžbe vlastniť auto.
„Za stáž v Dánsku, kde som prednášal a on demonštroval prvky na ľade, ho dánsky zväz chcel odmeniť. Tamojší funkcionár Gunnar Bank sa ma pýtal, čím ho môžu potešiť. Váhal som, ale Karol to vedel presne. Vybral si ojazdené auto. Oxford Morris. V cene asi 200 dolárov. Rozhodol sa, že si ho dovezie domov. Hovoril som mu, budú z toho nepríjemnosti. A aj boli. Nejako sme z toho vykorčuľovali,“ spomínal.
