SME
Štvrtok, 20. január, 2022 | Meniny má DaliborKrížovkyKrížovky

Devín je v nútenej správe už dvanásť rokov

Mestská časť sa dlhu nedokáže zbaviť vlastnými silami. Devínčania musia v dôsledku nútenej správy suplovať úlohy mestskej časti.

Devín sa vlastnými silami dlhu zbaviť nedokáže.Devín sa vlastnými silami dlhu zbaviť nedokáže. (Zdroj: Foto SME - Jana Liptáková)

DEVÍN. „Verím, že to do leta dáme,“ povedal Devínčan Pavol Maruščák, ktorý ešte v roku 2014 prišiel s iniciatívou obnoviť zanedbané športovisko na dvore miestnej školy, aby sa miestne deti mali kde hrať a športovať.

Keďže mestská časť Devín je od apríla 2005 v nútenej správe, do takýchto projektov investovať nemôže.

Preto ostáva na samotných Devínčanoch, aby si na ne zohnali peniaze. Robia tak pod hlavičkou občianskeho združenia „Deti Devína – Naša Materská škola“ cez rôzne zbierky, granty a benefičné koncerty.

Skryť Vypnúť reklamu

Čo zvládnu sami, urobia si svojpomocne.

Z potrebných 30-tisíc eur na vybudovanie multifunkčného športoviska s tartanovým povrchom sa Devínčanom doteraz podarilo získať okolo jedenásťtisíc eur.

Položili na ňom už základnú vrstvu a veria, že do leta sa im celý projekt podarí dokončiť.

„Teraz je to jednoduchšie, lebo ľudia vidia, že sa už niečo spravilo a že to nie je len nejaký výmysel,“ ozrejmil Maruščák.

Keď bude športovisko dokončené, dopoludnia bude slúžiť miestnej škole a jej žiakom a popoludní Devínčanom. Mládež či dospelí si budú môcť na ňom zahrať basketbal, streeball, volejbal či bedminton.

Okrem športoviska si Devínčania svojpomocne budujú divadelný klub v pivniciach pod škôlkou v historickej kúrii a ihrisko pre menšie deti.

Starostke Devína Ľubici Kolkovej je ľúto, že súčasní Devínčania doplácajú na nezodpovedné konanie predchádzajúceho vedenia a skrachovaný developerský projekt.

Skryť Vypnúť reklamu

„Ak by Devín nebol v nútenej správe, o toto všetko by sa mohla postarať obec a aj to zaplatiť," ozrejmila Kolková.

Nútená správa pre samosprávu zjednodušene znamená to, že obec môže len „kúriť a svietiť“. Okrem havarijných stavov nemôže nijakým spôsobom investovať a je zabezpečené len základné fungovanie obce.

Môže teda platiť iba za údržbu ciest, prevádzku škôlky a dávať peniaze na platy zamestnancov miestneho úradu.

V dôsledku nútenej správy Devín tiež nemôže čerpať eurofondy alebo žiadať o granty.

„Je mi to ľúto. Bol by tu priestor na využívanie eurofondov v rámci susedstva s Rakúskom. V susednej Devínskej Novej Vsi sú mimoriadne aktívni. My sa vždy pripojíme ako takzvaný strategický partner. Poskytneme napríklad priestor alebo spolupracujeme organizačne. Ale nesmie nás to stáť ani euro,“ ozrejmila Kolková.

Skryť Vypnúť reklamu

Nútená správa

Na Slovensku je v nútenej správe päť obcí. Okrem Devína sú to dediny Luhyňa, Švedlár a Ladomirová a mesto Martin. Devín je z nich v nútenej správe najdlhšie - už dvanásť rokov.

Do nútenej správy sa dostal pre vysokú zadlženosť, keď si požičal na projekt takzvanej Novej obytnej zóny v roku 1995.

„Išlo o developerský projekt, ktorý chcel vtedajší starosta Ján Novotný zvládnuť „svojpomocne“, bez pomoci odborníkov.

Nesplácané pôžičky sa pokúšali splácať ďalšími pôžičkami a takto sme sa systémom nabaľovanej „snehovej gule“ dostali do extrémnych dlhov,“ ozrejmila starostka.

Na mieste pôvodného projektu, vo východnej časti Devína, teraz finančná skupina J&T buduje novú obytnú štvrť Zelené terasy.

Ministerstvo financií vyhlásilo v Devíne nútenú správu v apríli roku 2005. V tom čase bol dlh Devína okolo dvesto miliónov slovenských korún (6,7 milióna eur).

Odvtedy dlh narástol na súčasných 10,4 milióna eur. Z neho je istina 3,5 milióna eur a zvyšok je príslušenstvo, teda úroky a iné poplatky.

Bez pomoci zo strany štátu, ktorý výrazne pomohol riešiť podobnú situáciu v Žilinskom samosprávnom kraji a v Martine, prípadne hlavného mesta nemá mestská časť Devín šancu tento dlh splatiť či inak vyriešiť,“ povedala Kolková. Tá na post starostky nastúpila v roku 2006, keď už bol Devín v nútenej správe.

Ročný rozpočet Devína je okolo 600-tisíc eur a mestská časť už nemá žiaden majetok, ktorý by mohla predať a zo získaných peňazí uspokojiť veriteľov.

Tých má Devín dokopy trinásť či štrnásť. Medzi nimi sú firmy Doprastav a Brno Trust, ale aj ministerstvo dopravy či financií.

Mestská časť medzi nich každoročne rozdelí rovným dielom to, čo sa im podarí v rozpočte ušetriť. Ročne je to okolo desaťtisíc eur. Tieto peniaze však nestačia ani na zaplatenie úrokov a preto dlh každoročne narastá.

Riešenia problému Devína

„Jediné možné riešenie je buď zmena legislatívy tak, aby zákony umožnili akúsi formu konkurzu obce alebo aby nám pomohlo mesto,“ ozrejmila Kolková.

V roku 2014 nútená správa Devína prešla z ministerstva financií na bratislavský magistrát. To znamená, že konkurzného správcu im teraz určuje mesto.

Aj keď sa v minulosti uskutočnili rokovania medzi ministerstvom financií a ministerstvom spravodlivosti o možnosti, aby aj obce mohli ísť do konkurzu alebo reštrukturalizácie, k dohode doteraz nedošlo a obce takúto možnosť nemajú.

To znamená, že nemôžu prejsť procesom, počas ktorého by časť dlhov splatili a časť by im pri splnení určitých podmienok bola odpustená.

Matej Tunega, analytik INEKO, vníma ako problém to, že Devín momentálne nemá možnosť dostať sa vlastnými silami z tejto patovej situácie.

Podporuje určitú formu bankrotu a považuje ju za jedinú vhodnú možnosť, pretože štát by nemal garantovať alebo preberať záväzky samospráv.

Viedlo by to podľa neho k morálnemu hazardu, pretože starostovia by dostali možnosť púšťať sa do nevýhodných veľkých projektov.

„Ide o to, aby legislatíva umožňovala riadený bankrot, pri ktorom by v odôvodnenom prípade bolo možné samospráve odpustiť časť jej dlhov, prípadne dohodnúť dlhší splátkový kalendár či zníženie úrokov,“ povedal Tunega.

Podmienky odpustenia časti dlhov by však mali byť podľa neho natoľko prísne, aby obyvatelia obce a jej zastupiteľstvo dostali jasný signál, že sa neoplatí neúnosne zadlžovať.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Bratislava

Inzercia - Tlačové správy

  1. Mecom ide na zelenú
  2. 7 predsavzatí, ktoré pomôžu nielen vám
  3. 5 neznámych vecí, ktoré umožňujú platobné karty
  4. Európsky unikát. Kvalitné CBD funguje aj napriek neprajníkom
  5. Anketa: Slováci, ako sme na tom so závislosťami?
  6. V roku 2021 kúpili Slováci kryptomeny za viac ako 25 000 000 €
  7. Marrákeš je červená perla Maroka
  8. F&F Slovensko je najdôveryhodnejšou odevnou značkou na trhu
  9. Akcie, fondy, kryptomeny. Do čoho treba tento rok investovať
  10. Predplatné SME.sk len za 29 eur
  1. 7 predsavzatí, ktoré pomôžu nielen vám
  2. Európsky unikát. Kvalitné CBD funguje aj napriek neprajníkom
  3. Medzi kritické ochorenia pribudli autizmus, celiakia či malária
  4. Poisťovne pod značkou Union prichádzajú na prvú pobočku pošty
  5. Anketa: Slováci, ako sme na tom so závislosťami?
  6. Garmin predstavil dlho očakávanú radu športových hodiniek
  7. 53 predajní, kde získate zľavy aj peniaze na ďalší nákup
  8. Mecom ide na zelenú
  9. V roku 2021 kúpili Slováci kryptomeny za viac ako 25 000 000 €
  10. Marrákeš je červená perla Maroka
  1. Predplatné SME.sk len za 29 eur 6 659
  2. Marrákeš je červená perla Maroka 5 013
  3. Akcie, fondy, kryptomeny. Do čoho treba tento rok investovať 4 253
  4. 5 neznámych vecí, ktoré umožňujú platobné karty 4 236
  5. Chyby, ktoré robíte pri platbe kartou a ani ste o nich nevedeli 3 510
  6. Cukrovkári a covid-19 2 617
  7. Mám za sebou jeden z najťažších rokov svojho života 2 526
  8. Vieme, kde získate najlepšie semienka zeleniny 2 358
  9. Anketa: Slováci, ako sme na tom so závislosťami? 2 127
  10. V roku 2021 kúpili Slováci kryptomeny za viac ako 25 000 000 € 1 968
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Blogy SME

  1. Anton Sládek: Bratislava - Hviezdoslavovo námestie
  2. Anton Sládek: Bratislava - Vysoká ulica včera a dnes
  3. Anton Sládek: Dunaj XIII. Most Apollo a okolo
  4. Anton Sládek: Bratislava - Heydukova ulica
  5. Matej Vagač: Ukradnutý verejný priestor. V Horskom parku sú porušené vlastnícke práva.
  6. Anton Sládek: Bratislava - Klemensova ulica
  7. Anton Sládek: Bratislava - budova bývalej sociálnej poisťovne na Bezručovej - interiér
  8. Martin Pekár: Prečo limit 130 km/h život v Bratislave nezlepší
  1. Pavol Koprda: Milan Mazurek straší vedľajšími účinkami vakcín. Čo naozaj hovoria dáta? 13 775
  2. Ondrej Prostredník: Pán biskup Haľko, ospravedlňte sa prosím. 5 787
  3. Vanda Tuchyňová: Primátor chce ukázať rešpekt a silu, Žilinu však obracia smerom k Jánovi Slotovi ! 5 240
  4. Martin Borguľa: Obranná zmluva s USA? Za mňa – NIE! 4 216
  5. Michal Porubän: Tak si tu žijeme - poslanec Blaha je zaočkovaný a Žilinka nechce zverejniť zmluvu čo podpísal v Rusku :) 4 018
  6. Tereza Krajčová: Anglický denník: 21. Posledné razy, ktoré mi zlomili srdce 3 745
  7. Martin Pilnik: Takto vyzerá budúcnosť v predpisovaní liekov 2 642
  8. Inštitút strategických politík: Rokovania s Ruskom môžu rozhodnúť nielen o osude Ukrajiny ale aj celej východnej Európy 2 497
  1. Pavol Koprda: Milan Mazurek straší vedľajšími účinkami vakcín. Čo naozaj hovoria dáta?
  2. Lucia Šicková: S týmito 4 krokmi sme zaviedli kultúru feedbacku v našej firme
  3. Matúš Sarvaš: Prokurátor: Pri čítaní listov na rozlúčku je nemožné neprecítiť slová obete
  4. Valentína Sedileková: Podcast, ktorý vám odhalí svet ľudí s poruchami príjmu potravy
  5. Katarína Pázmányová: Je spoločná manželská posteľ pilierom dobrého manželstva?
  6. Milota Sidorová: Muži sa boja napadnutia, ženy znásilnenia. Bezpečnosť v meste sa týka všetkých
  7. Pavol Koprda: Erik Kaliňák používa rovnaké metódy ako Blaha. Verili by ste jemu alebo vedcom? (rozbor videa)
  8. Pavol Koprda: Šach-mat pre Pfizer? Hoaxer Blaha čítal iba nadpis, štúdiu financoval Pfizer
Skryť Zatvoriť reklamu