SME
Pondelok, 29. máj, 2023 | Meniny má Vilma

Devín je v nútenej správe už dvanásť rokov

Mestská časť sa dlhu nedokáže zbaviť vlastnými silami. Devínčania musia v dôsledku nútenej správy suplovať úlohy mestskej časti.

Devín sa vlastnými silami dlhu zbaviť nedokáže.Devín sa vlastnými silami dlhu zbaviť nedokáže. (Zdroj: Foto SME - Jana Liptáková)

DEVÍN. „Verím, že to do leta dáme,“ povedal Devínčan Pavol Maruščák, ktorý ešte v roku 2014 prišiel s iniciatívou obnoviť zanedbané športovisko na dvore miestnej školy, aby sa miestne deti mali kde hrať a športovať.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Keďže mestská časť Devín je od apríla 2005 v nútenej správe, do takýchto projektov investovať nemôže.

Preto ostáva na samotných Devínčanoch, aby si na ne zohnali peniaze. Robia tak pod hlavičkou občianskeho združenia „Deti Devína – Naša Materská škola“ cez rôzne zbierky, granty a benefičné koncerty.

SkryťVypnúť reklamu

Čo zvládnu sami, urobia si svojpomocne.

Z potrebných 30-tisíc eur na vybudovanie multifunkčného športoviska s tartanovým povrchom sa Devínčanom doteraz podarilo získať okolo jedenásťtisíc eur.

Položili na ňom už základnú vrstvu a veria, že do leta sa im celý projekt podarí dokončiť.

„Teraz je to jednoduchšie, lebo ľudia vidia, že sa už niečo spravilo a že to nie je len nejaký výmysel,“ ozrejmil Maruščák.

Keď bude športovisko dokončené, dopoludnia bude slúžiť miestnej škole a jej žiakom a popoludní Devínčanom. Mládež či dospelí si budú môcť na ňom zahrať basketbal, streeball, volejbal či bedminton.

Okrem športoviska si Devínčania svojpomocne budujú divadelný klub v pivniciach pod škôlkou v historickej kúrii a ihrisko pre menšie deti.

Starostke Devína Ľubici Kolkovej je ľúto, že súčasní Devínčania doplácajú na nezodpovedné konanie predchádzajúceho vedenia a skrachovaný developerský projekt.

SkryťVypnúť reklamu

„Ak by Devín nebol v nútenej správe, o toto všetko by sa mohla postarať obec a aj to zaplatiť," ozrejmila Kolková.

Nútená správa pre samosprávu zjednodušene znamená to, že obec môže len „kúriť a svietiť“. Okrem havarijných stavov nemôže nijakým spôsobom investovať a je zabezpečené len základné fungovanie obce.

Môže teda platiť iba za údržbu ciest, prevádzku škôlky a dávať peniaze na platy zamestnancov miestneho úradu.

V dôsledku nútenej správy Devín tiež nemôže čerpať eurofondy alebo žiadať o granty.

„Je mi to ľúto. Bol by tu priestor na využívanie eurofondov v rámci susedstva s Rakúskom. V susednej Devínskej Novej Vsi sú mimoriadne aktívni. My sa vždy pripojíme ako takzvaný strategický partner. Poskytneme napríklad priestor alebo spolupracujeme organizačne. Ale nesmie nás to stáť ani euro,“ ozrejmila Kolková.

SkryťVypnúť reklamu

Nútená správa

Na Slovensku je v nútenej správe päť obcí. Okrem Devína sú to dediny Luhyňa, Švedlár a Ladomirová a mesto Martin. Devín je z nich v nútenej správe najdlhšie - už dvanásť rokov.

Do nútenej správy sa dostal pre vysokú zadlženosť, keď si požičal na projekt takzvanej Novej obytnej zóny v roku 1995.

„Išlo o developerský projekt, ktorý chcel vtedajší starosta Ján Novotný zvládnuť „svojpomocne“, bez pomoci odborníkov.

Nesplácané pôžičky sa pokúšali splácať ďalšími pôžičkami a takto sme sa systémom nabaľovanej „snehovej gule“ dostali do extrémnych dlhov,“ ozrejmila starostka.

Na mieste pôvodného projektu, vo východnej časti Devína, teraz finančná skupina J&T buduje novú obytnú štvrť Zelené terasy.

Ministerstvo financií vyhlásilo v Devíne nútenú správu v apríli roku 2005. V tom čase bol dlh Devína okolo dvesto miliónov slovenských korún (6,7 milióna eur).

Odvtedy dlh narástol na súčasných 10,4 milióna eur. Z neho je istina 3,5 milióna eur a zvyšok je príslušenstvo, teda úroky a iné poplatky.

Bez pomoci zo strany štátu, ktorý výrazne pomohol riešiť podobnú situáciu v Žilinskom samosprávnom kraji a v Martine, prípadne hlavného mesta nemá mestská časť Devín šancu tento dlh splatiť či inak vyriešiť,“ povedala Kolková. Tá na post starostky nastúpila v roku 2006, keď už bol Devín v nútenej správe.

Ročný rozpočet Devína je okolo 600-tisíc eur a mestská časť už nemá žiaden majetok, ktorý by mohla predať a zo získaných peňazí uspokojiť veriteľov.

Tých má Devín dokopy trinásť či štrnásť. Medzi nimi sú firmy Doprastav a Brno Trust, ale aj ministerstvo dopravy či financií.

Mestská časť medzi nich každoročne rozdelí rovným dielom to, čo sa im podarí v rozpočte ušetriť. Ročne je to okolo desaťtisíc eur. Tieto peniaze však nestačia ani na zaplatenie úrokov a preto dlh každoročne narastá.

Riešenia problému Devína

„Jediné možné riešenie je buď zmena legislatívy tak, aby zákony umožnili akúsi formu konkurzu obce alebo aby nám pomohlo mesto,“ ozrejmila Kolková.

V roku 2014 nútená správa Devína prešla z ministerstva financií na bratislavský magistrát. To znamená, že konkurzného správcu im teraz určuje mesto.

Aj keď sa v minulosti uskutočnili rokovania medzi ministerstvom financií a ministerstvom spravodlivosti o možnosti, aby aj obce mohli ísť do konkurzu alebo reštrukturalizácie, k dohode doteraz nedošlo a obce takúto možnosť nemajú.

To znamená, že nemôžu prejsť procesom, počas ktorého by časť dlhov splatili a časť by im pri splnení určitých podmienok bola odpustená.

Matej Tunega, analytik INEKO, vníma ako problém to, že Devín momentálne nemá možnosť dostať sa vlastnými silami z tejto patovej situácie.

Podporuje určitú formu bankrotu a považuje ju za jedinú vhodnú možnosť, pretože štát by nemal garantovať alebo preberať záväzky samospráv.

Viedlo by to podľa neho k morálnemu hazardu, pretože starostovia by dostali možnosť púšťať sa do nevýhodných veľkých projektov.

„Ide o to, aby legislatíva umožňovala riadený bankrot, pri ktorom by v odôvodnenom prípade bolo možné samospráve odpustiť časť jej dlhov, prípadne dohodnúť dlhší splátkový kalendár či zníženie úrokov,“ povedal Tunega.

Podmienky odpustenia časti dlhov by však mali byť podľa neho natoľko prísne, aby obyvatelia obce a jej zastupiteľstvo dostali jasný signál, že sa neoplatí neúnosne zadlžovať.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Bratislava

Inzercia - Tlačové správy

  1. Plánujete toto leto dovolenku v Chorvátsku?
  2. Martin Cígler zo Seyforu: Rast IT sektora predbieha počet odborn
  3. Odvážte sa vystúpiť z komfortnej zóny. Zažijete iné Chorvátsko
  4. Zasadíte strom, postavíte (hmyzí) dom: A uvidíte aj hviezdy
  5. O koľko drahšia bude tento rok dovolenka pri mori?
  6. Slováci pomáhajú s digitalizáciou školstva doma aj v zahraničí
  7. Moravák, ktorý ukázal svetu, ako sa robí „nové umenie“
  8. Nevídaný záujem o grécke ostrovy. Mnohé hotely sú už nedostupné
  1. Vyhrajte elektrokolobežku SENCOR s tipom od Romana!
  2. Art, Terra, Duo: SodaStream prichádza s novými prístrojmi
  3. O koľko drahšia bude tento rok dovolenka pri mori?
  4. Zasadíte strom, postavíte (hmyzí) dom: A uvidíte aj hviezdy
  5. Na trhu jazdeniek pribudli kabriolety
  6. Slováci pomáhajú s digitalizáciou školstva doma aj v zahraničí
  7. Nevídaný záujem o grécke ostrovy. Mnohé hotely sú už nedostupné
  8. Päť rád, ako si po vysokej škole nájsť vysnívanú prácu
  1. Odvážte sa vystúpiť z komfortnej zóny. Zažijete iné Chorvátsko 9 830
  2. Nevídaný záujem o grécke ostrovy. Mnohé hotely sú už nedostupné 8 802
  3. Plánujete toto leto dovolenku v Chorvátsku? 5 627
  4. Byty v Rakyte s dotovanou hypotékou a zvýhodnenými cenami 5 100
  5. Existuje viac spôsobov, ako znížiť mesačnú splátku na hypotéke 5 076
  6. Ďurákovci a ich biznis: Z malého e-shopu k státisícovým tržbám 2 835
  7. Tipy na výlety po letnom Rakúsku 2 476
  8. Viete, prečo existuje hmyz? Vďačíme mu za jedlo aj čistý vzduch 2 202
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Blogy SME

  1. Ľuboš Vodička: Prešporskí báječní muži na lietajúcich strojoch: Ján Bahýľ
  2. Radko Mačuha: Prešporská kasáreň maľovaná (cyklus Bratislavská krutosť)
  3. Metropolitný inštitút Bratislavy: Umenie vo verejnom priestore by nemali nahrádzať vyprázdnené atrakcie
  4. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Ľudia nosia vo vreckách nože a ešte sa tým chvastajú.
  5. Oskar Kaman: Ako magistrát (ne)získal 1,6 milióna eur do rozpočtu
  6. Michal Feik: Zmena klímy v mestách. Výsledky prieskumu obyvateľov
  7. Martin Gajdoš: Prečo sa o trhovisko na Žilinskej oplatí bojovať?
  8. Róbert Thomas: Budíček! Vstávajte, prišli smetiari
  1. Ján Šeďo: Americkí vojaci zaútočili na predajňu Billa vo Zvolene. 108 202
  2. Ján Šeďo: V Jasenovaci omdlievali aj vrahovia z SS, tromfli ich bývalí mnísi. 37 844
  3. Jozef Varga: Prečo nemám rád Rusko 30 346
  4. Ján Šeďo: Nové ruské zbrane sú desiatky rokov pred zahraničnou konkurenciou... 11 552
  5. Ivan Bilohuščin: Igor Matovič: génius anti-intelektuálneho populizmu 6 685
  6. Marek Strapko: Investigatívec Fico našiel novú paru 6 396
  7. Ján Šeďo: Kto vie, kde sa hrabal predtým a potom deťom rozdával zmrzlinu... 5 965
  8. Ľudmila Križanovská: Zase ste nič nepochopili, pán Fico 4 766
  1. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 62. - Arktída - Špicbergy alebo Svalbard?
  2. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 61. - Arktída - Jan Mayen, nenápadný ostrov s pútavou minulosťou
  3. Monika Nagyova: Každá rodina má svojho gamblera
  4. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 60. - Kapitán Henry Hudson a jeho štyri expedície v rokoch 1607 - 1611
  5. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 59. - Po kom bol pomenovaný Drakeov prieliv?
  6. Monika Nagyova: Afganka Slovákom: Neviete, čo máte
  7. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 58. - Reinhold Messner: Antarktída - nebo aj peklo zároveň, 2/2 (1990)
  8. Monika Nagyova: Moje blogovanie dosiahlo plnoletosť. Čitatelia mi občas dajú zabrať.
SkryťZatvoriť reklamu