BRATISLAVA. „Kompostér od mesta? Však ja jeden vlastný už roky v záhrade mám,“ reagovala pani Helena Horváthová z Nového Mesta, keď sa dozvedela o novej povinnosti Bratislavčanov bývajúcich v rodinných domoch.
Tí totiž po novom nebudú môcť odpad zo svojich záhrad odhadzovať do čiernych kontajnerov na komunálny zmesový odpad.
Pokosenú trávu či pohrabané lístie budú musieť dávať do špeciálnych hnedých zberných nádob alebo kompostérov. Tie im poskytne mesto zadarmo. Musia však o ne požiadať.
Zatiaľ čo kompost budú môcť domácnosti zužitkovať vo svojich záhradách ako hnojivo, zberné nádoby bude mesto pravidelne vyprázdňovať.
Cieľom je bioodpad separovať. Po novom ho totiž nebudú odvážať do spaľovne, ale na ďalšie spracovanie do kompostárne. Poplatok za odvoz odpadu ľuďom nezvýšia.
„Nariadenie sa týka viac ako 20-tisíc domácností, ktoré ročne vyprodukujú vyše päťtisíc ton biologicky rozložiteľného odpadu,“ ozrejmila Ivana Skokanová, hovorkyňa bratislavského magistrátu.
Bratislavčania pritom v súčasnosti vyseparujú len necelých 30 percent odpadu, ktorý vyhodia.
Slovensko ako členský štát Európskej únie sa však zaviazalo, že do roku 2020 bude separovať polovicu všetkého komunálneho odpadu z domácností.
A práve k tomu má prispieť aj nová povinnosť miest a obcí zaviesť triedenie biologicky rozložiteľného odpadu.
Keďže Bratislava má spaľovňu, v ktorej likviduje komunálny zmesový odpad a vyrába z neho teplo a elektrinu, podarilo sa jej vylobovať výnimku v povinnom zbere bioodpadu.
Nebudú ho musieť triediť všetci Bratislavčania, ale len tí, ktorí bývajú v rodinných domoch. Aj oni však budú musieť zbierať od marca len bioodpad zo svojich záhrad.
Ostatný kuchynský odpad môžu naďalej odhadzovať do čiernych kontajnerov na zmesový odpad.
Bratislavčania triedia málo
Slovenské domácnosti ročne vyprodukujú približne 1,7 milióna ton komunálneho odpadu. Z neho väčšina končí na skládkach alebo v spaľovniach. V Bratislave putuje do spaľovne až okolo 70 percent smetí.
Tento podiel by malo mesto, ale aj celé Slovensko, znížiť do roku 2020 na 50 percent.
Napomôcť by tomu malo aj triedenie biologicky rozložiteľného odpadu ako napríklad kuchynských zvyškov či pokosenej trávy zo záhrad. Bioodpad totiž tvorí približne 40 percent všetkého komunálneho odpadu.
Od začiatku roku 2017 sú mestá a obce na Slovensku povinné zabezpečiť pre svojich občanov triedenie aj biologicky rozložiteľného komunálneho odpadu.
Keďže Bratislava a Košice komunálny odpad neskládkujú, ale spaľujú a využívajú ho na výrobu tepla a elektriny, sú povinné zabezpečiť len triedenie bioodpadu zo záhrad pri rodinných domoch.
Na tento účel poskytnú mestá domácnostiam v rodinných domoch buď kompostéry alebo zberné nádoby.
Domácnosti v rodinných domoch, hláste sa
Bratislavský magistrát vyzýva domácnosti v rodinných domoch, aby sa zapojili do systému zberu odpadu zo záhrad. Majú tak urobiť vyplnením a zaslaním žiadosti, ktorá je k dispozícii na webovej stránke mesta.
Ak už ľudia vlastný kompostér majú, stačí im túto žiadosť vyplniť a poslať spolu s priloženým čestným vyhlásením o vlastníctve kompostovacieho zásobníka. Mesto im v tom prípade kompostér ani zbernú nádobu nezabezpečí.
Tí, ktorí kompostér alebo hnedú zbernú nádobu nemajú, môžu o ňu požiadať.
