Vladimír Tomčík, historik, združenie Devínska brána
V stredovekej Bratislave neboli autá, zásobovalo a vozilo sa koňmi, pri domoch boli stajne a hospodárstva s kravami, kozami, husami, kačicami či sliepkami. Ľudia navyše vylievali plné nočníky z okien priamo na ulicu.
Kat iba nestínal hlavy, riadil aj nevestinec Čítajte Čistotu mesta mal na starosti kat, ktorého nielen pre jeho katovské remeslo považovali za nečistého. Mal na starosti vyprázdňovanie latrín, čistenie stôk, verejné budovy zbavoval hmyzu a bol aj mestským šarhom.
K ruke mal dvoch zamestnancov, ktorých ironicky prezývali grófom špiny a kráľom výkalov. Jedným z trestov vtedajšej justície bolo vystavenie previnilcov na pranieri pred radnicu.
Pouličná prostitúcia bola u nás zakázaná a takéto potreby miestnych i cezpoľných zabezpečoval nevestinec na konci predmestia (na konci dnešnej Obchodnej ulice).
Otcovia mesta však pochopili, že rozhoďnôžky nemá význam trestať vystavovaním na pranieri.
Devy sa totiž nerumenili hanbou, ale na obdiv okoloidúcim sa odhaľovali a zabezpečovali si tak reklamu. Namiesto vystavenia na pranieri ich preto odsudzovali na vyvážanie výkalov za hradby mesta.
Na druhej strane to vtedy so všeobecnou hygienou nebolo až také zúfalé. Kúpele jestvovali už pri zrode stredovekej Bratislavy a jedným z majiteľov bol aj prvý bratislavský richtár Jakub.
Je zaujímavé, že v časoch, ktoré považujeme za prudérne, sa muži kúpali spolu so ženami a dokonca aj tovariši dostávali od majstra raz za dva týždne peniaze na návštevu kúpeľov.
Pri bombardovaní rafinérie horeli aj ľudia Čítajte Súčasťou kúpeľného obradu bývala často aj zábava, pohostenie jedlom i pitím a nečudo, že tieto zariadenia boli označované za miesta neresti.
S pliagou syfilisu v 16. storočí návštevnosť kúpeľov prudko klesla a očistu vodou ľudia nahrádzali púdrom a voňavkami.
A trendy sa opakujú. Pred piatimi rokmi úradníci Starého Mesta uzavreli verejné toalety v centre – na Americkom námestí, na Kollárovom námestí, na Námestí SNP, na Kapucínskej a na Ulici 29. augusta.
Títo experti na urológiu vraj zistili, že toalety nie sú dostatočne navštevované. Ktovie, ako k záveru dospeli, ale zrejme prieskum prebehol v čase, keď všetci prostatici boli doma.
Na nesúhlas verejnosti so zrušením verejných toaliet vtedajší vicestarosta reagoval odporúčaním, aby ľudia v núdzi navštevovali záchody v okolitých reštauráciách a kaviarňach.
Dôsledok sa dostavil. Srdce mesta už „nezdobí“ len zažraná špina, tankodrómy chodníkov, kaluže, rozbité obrubníky okolo prestarnutých stromov, ale i pach močoviny ako v guánových baniach.
Ale opäť sme svetoví, okrem aragonitovej jaskyne, oltára Majstra Pavla a bratislavskej hlavnej stanice máme ďalšiu svetovú raritu – pisoáre sme prebudovali na kaviarne.
Možno by bolo dobré oživiť tradíciu spred dvesto rokov a zodpovedných do férie zapojiť, pričom by si ešte aj privyrobili.
Kedysi po uliciach chodievala istá úctyhodná žena s drevenou kaďou na vykonanie potreby. Človek v núdzi zaplatil grajciar, čupol si a pred zrakmi zvedavcov ho zakrývala veľkým plášťom.
