BRATISLAVA. V Európe už niekoľko týždňov vyčíňa nebezpečný vírus vtáčej chrípky. Doteraz bolo potvrdených viac ako tristo ohnísk nákazy a viaceré krajiny vrátane susedného Česka radšej siahli po preventívnej likvidácii chovov hydiny v postihnutých oblastiach, aby zabránili ďalšiemu šíreniu nebezpečnej choroby.
Slovensku sa donedávna vtáčia chrípka vyhýbala. Na sklonku minulého roka sa však objavila aj tu.
Starší manželský pár nahlásil 27. decembra hromadný úhyn hydiny, keď im počas troch vianočných sviatkov uhynulo všetkých 65 kusov kury domácej.
Laboratórne vyšetrenia potvrdili, že ide o vtáčiu chrípku. Keďže manželia boli vtedy takisto chorí, podstúpili lekárske vyšetrenia a testy. U nich sa však potvrdilo ochorenie na ľudský typ chrípky. Takže k prenosu vtáčej chrípky na ľudí nedošlo.
V nasledujúcich dňoch bol potvrdený výskyt vtáčej chrípky aj v Košiciach a vo Veľkých Kosihách pri Komárne.
Vírus vtáčej chrípky je veľmi nákazlivý a pre hydinu často smrteľný. Či sa niekde objaví, je do veľkej miery náhoda. To preto, lebo najčastejšími nositeľmi infekcie sú vtáky žijúce vo voľnej prírode a migrujúce po celom svete. Cez ich trus a iné výlučky sa môže nakaziť ostatné vtáctvo.
Odborníci sa zhodujú, že mimoriadne bezpečnostné opatrenia sú namieste. Varujú, že možnosť nákazy domácich chovov hydiny či iných vtákov od voľne žijúcich infikovaných vtákov, ostane až do konca zimy vysoká.
„Nemáme dôvod na paniku, ale obozretnosť je namieste,“ povedal ústredný riaditeľ Štátnej veterinárnej a potravinovej správy Jozef Bíreš.
Bezpečnostné opatrenia
V rámci bezpečnostných a preventívnych opatrení na zabránenie ďalšieho šírenia nákazy veterinárna správa vytýčila trojkilometrové ochranné pásmo a desaťkilometrové pásmo dozoru okolo miesta nákazy. Okrem Dúbravky patrí do ochranného pásma aj územie mestských častí Lamač a Devín a časť Devínskej Novej Vsi a Záhorskej Bystrice.
V tomto trojkilometrovom pásme musia chovatelia zabezpečiť svoje chovy hydiny, holubov a vtákov chovaných v zajatí tak, aby neprišli do kontaktu s voľne žijúcim vtáctvom.
Zakázané je tiež napájať hydinu, holuby či kačice zo zásobníkov povrchových vôd. Tie by totižto mohli byť kontaminované. Majitelia zároveň musia minimalizovať počet ľudí prichádzajúcich do styku s chovaným vtáctvom.
Nákupcovia môžu ďalej hydinu nakupovať len z registrovaných fariem so stálym veterinárnym dozorom a nakúpenú hydinu umiestňovať do vopred vyčistených a vydezinfikovaných priestorov.
Veterinárna správa zároveň zakázala presuny živej a zabitej hydiny a vajec a iného vtáctva z chovov, manipuláciu s použitou podstielkou a hnojom z chovov vtáctva bez povolenia a zhromažďovanie hydiny alebo iných vtákov.
Opatrenia budú platiť dovtedy, kým sa nezistí, že nákaza nepokračuje. Minimálne však 28 dní.
Na rozdiel od Česka, kde doteraz túto sezónu potvrdili päť ohnísk nákazy, na Slovensku sa k likvidovaniu chovov hydiny v trojkilometrovom ochrannom pásme nepristúpilo.
Mestské časti počítajú vtáky
Registrácia drobnochovov na Slovensku nie je povinná. Ich súpis sa robí len vo výnimočných situáciach, ako napríklad teraz, pri výskyte vysokonákazlivej vtáčej chrípky.
V trojkilometrovom ochrannom pásme museli chovatelia nahlásiť koľko a aké vtáky chovajú, aby veterinárna správa získala prehľad o chovateľoch a zdravotnom stave ich vtáctva.
V Dúbravke zaregistrovali 26 chovateľov, ktorí nahlásili 395 chovaných kusov. Väčšinou išlo o hydinu, ale aj niekoľkých papagájov.
„Od prvého výskytu zatiaľ nemáme hlásené žiadne ďalšie prípady,“ uviedla hovorkyňa Dúbravky Lucia Marcinátová.
V Devíne zaregistrovali 20 chovateľov, ktorí nahlásili 248 kusov chovanej hydiny a iného vtáctva.
V Lamači to bolo 33 chovateľov a celkovo štyristo kusov vtáctva a v Záhorskej Bystrici chová pätnásť chovateľov približne sto kusov hydiny a približne 20 holubov.
V Devínskej Novej Vsi zaregistrovali najviac chovateľov - 69 a aj najviac zvierat – 712 kusov hydiny, 46 holubov, 27 prepelíc a spolu 34 papagájov, rozeliek a anduliek.
Ani tieto mestské časti spolu s miestnou veterinárnou správou doteraz nezaevidovali žiadne ďalšie prípady ochorenia.
„Od potvrdeného výskytu vtáčej chrípky v Dúbravke chovatelia hydiny, ale aj obyvatelia mestských častí pravidelne nahlasujú úhyny, ktoré sa vyskytnú v drobnochovoch, ale aj voľne žijúceho vtáctva. Regionálna veterinárna a potravinová správa posiela vzorky na vyšetrenie do laboratória, ktoré zatiaľ nepotvrdilo žiadny nový prípad vtáčej chrípky,“ povedal riaditeľ Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Bratislava-mesto Miloš Mašlej.
Bratislavčania môžu nahlásiť podozrivý úhyn vtáctva alebo podozrenie na výskyt vtáčej chrípky na telefónnych číslach miestnej veterinárnej a potravinovej správy na pevné linky 6446 1209 alebo 6446 1207, mobilné číslo 0915 983 755 alebo na mailovú adresu zdraviezvierat.ba@svps.sk.
Volať môžu aj na bezplatnú „protinákazovú“ linku ministerstva pôdohospodárstva 0800 127 127.
Aká chrípka?
Vo všetkých troch doterajších prípadoch vtáčej chrípky zaznamenaných na Slovensku bol potvrdený výskyt takzvanej aviárnej influenzy subtypu H5. Ďalšie vyšetrenia, či ide o subtyp H5N8, ktorý je aktuálne rozšírený v Európe, ešte prebiehajú.
Odborníci však predpokladajú, že pôjde práve oň. V Európe bolo doteraz zaregistrovaných vyše tristo ohnísk tejto nákazy, najmä v Maďarsku, vo Francúzsku, ale aj v Česku.
Vírus H5N8 sa vyznačuje vysokou nákazlivosťou, krátkou inkubačnou lehotou a veľkou úmrtnosťou medzi vtákmi.
„Časté sú hromadné úhyny ešte skôr, ako sa stihnú rozvinúť viditeľné klinické príznaky. Pre vtáctvo je teda veľmi nebezpečný,“ ozrejmila Paulína Kojnok zo Štátnej veterinárnej a potravinovej správy.
Aj keď podkladom na opatrenia proti ďalšiemu šíreniu nákazy je legislatíva Európskej únie, členské štáty môžu podmienky sprísniť alebo udeliť výnimky.
Preto napríklad v Česku, na rozdiel od Slovenska, pristúpili v trojkilometrovom ochrannom pásme k likvidácii aj chovov hydiny, v ktorých sa zatiaľ vtáčia chrípka nevyskytla.
„Prioritou zostáva ochrániť chovy hydiny a iného vtáctva od nakazenia,“ vysvetlila Paulína Kojnok.
S týmto cieľom sú prijímané konkrétne veterinárne opatrenia podľa typu prípadu. Nariaďujú sa chovateľom, obciam, poľovníckym združeniam či bitúnkom podľa konkrétnej situácie. Väčšinou ide o opatrenia v ohnisku a okolitých zónach.
Väčšinou sa týkajú obmedzenia pohybu zvierat a obsahujú rôzne zákazy a príkazy podľa charakteru konkrétneho ohniska.
Človek sa chrípkou H5N8 ešte nenakazil
Prenos subtypu chrípky H5N8 na človeka či už na Slovensku, alebo vo svete zatiaľ zaznamenaný nebol. Nebezpečenstvo by tento vírus mohol predstavovať len vtedy, ak by náhodne zmutoval do inej formy, v ktorej by bol prenosný na človeka.
Podobný prípad sa však už vo svete stal. Prvý prípad prenosu chrípky z vtáka na človeka bol zaznamenaný v Hongkongu v roku 1997 a odvtedy sa už takýchto prípadov vyskytlo viac.
Ochorenia na vtáčiu chrípku u ľudí sa však doteraz našťastie na Slovensku nevyskytli, povedala hovorkyňa Úradu verejného zdravotníctva Zuzana Drobová.
Odborníci sa však zhodujú, že opatrnosti nikdy nie je dosť. Odporúčajú, aby ľudia nechytali uhynuté vtáky holými rukami, vyhýbali sa rizikovým miestam a dodržiavali základné hygienické zásady.
