BRATISLAVA. Sadzby miestneho poplatku za rozvoj na území jednotlivých mestských častí hlavného mesta SR Bratislavy by mali byť rovnaké so sadzbami, ktoré v rámci všeobecne záväzného nariadenia (VZN) o miestnom poplatku za rozvoj schválilo bratislavské mestské zastupiteľstvo.
Zákon platí od novembra
Na pondelkovom rokovaní Regionálneho združenia mestských častí hlavného mesta SR Bratislavy sa na tom zhodli starostovia bratislavských mestských častí.
Od 1. novembra tohto roka na Slovensku platí zákon o miestnom poplatku za rozvoj. Sadzba miestneho poplatku za rozvoj je od nového roka na celom území hlavného mesta SR Bratislavy pre stavby na bývanie 35 eur za štvorcový meter.
Na decembrovom zasadnutí bratislavského mestského zastupiteľstva o tom prijatím VZN rozhodli mestskí poslanci. Sadzba pre stavby na pôdohospodársku produkciu, skleníky i pre stavby pre vodné hospodárstvo je desať eur. Pre priemyselné stavby a stavby využívané na skladovanie bude sadzba poplatku 25 eur.
Špecifiká mestských častí
V zmysle zákona o miestnom poplatku za rozvoj môže obec ustanoviť uvedený poplatok na svojom území, v jej jednotlivej časti alebo v jednotlivom katastrálnom území všeobecne záväzným nariadením.
„A keďže podľa dodatku štatútu Bratislavy schváleného v októbri minulého roka, správa a rozhodovanie vo veciach miestneho poplatku za rozvoj je na území Bratislavy v kompetencii jej sedemnástich mestských častí, regionálne združenie odporučilo, aby vlastné nariadenie prijali všetky mestské časti," informovala tlačová tajomníčka Regionálneho združenia mestských častí hlavného mesta SR Bratislavy Alžbeta Klesnilová s tým, že návrh VZN s rovnakými sadzbami starostovia predložia miestnym zastupiteľstvám v januári alebo vo februári.
„Nie je vylúčené, že niektoré miestne zastupiteľstvá budú chcieť pri prijímaní VZN zohľadniť špecifiká svojej mestskej časti, napríklad väčší rozsah poľnohospodárskej pôdy. Jednotné sadzby na území celého mesta sú však podľa starostov dôležité preto, aby nevznikol zbytočný chaos," dodala Klesnilová.
Výnimkou sú niektoré stavby
Výnos z miestneho poplatku za rozvoj si bratislavský magistrát a bratislavské mestské časti rozdelia v pomere 68:32 v prospech mestských častí, ktoré budú tento poplatok aj vyberať.
Vyplýva to z dodatku k Štatútu hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy, ktorý vlani koncom októbra prijali bratislavskí mestskí poslanci. Zákonodarca v ustanovení zákona o miestnom poplatku za rozvoj umožnil, aby správu poplatku v podmienkach Bratislavy mohli vykonávať aj mestské časti, ak tak ustanoví Štatút hlavného mesta Bratislavy.
Novelu zákona o miestnom poplatku za rozvoj schválili poslanci Národnej rady Slovenskej republiky minulý rok v decembri. Poslanci za Most-Híd v predloženom návrhu doplnili stavby, ktoré napriek nevyhnutnosti stavebného povolenia na ich uskutočnenie nepodliehajú poplatku za rozvoj. Ide podľa nich najmä o stavebné činnosti týkajúce sa rekonštrukcie obvodového plášťa stavby, najmä zateplenia bytových domov a stavebné činnosti súvisiace s údržbou stavby.
Podmienkou je, aby pri týchto stavebných úpravách, ktoré priamo súvisia s obnovou bytových domov, ako aj iných stavieb, neboli zároveň zmenené ich podlahové plochy.
