SME
Štvrtok, 8. december, 2022 | Meniny má Marína

Ako sa kedysi hovorilo v Bratislave

V medzivojnovej a povojnovej Bratislave sa hovorilo troma jazykmi. Každý mal však iné postavenie a chudobní ich ovládali viac ako bohatí.

Jozef Tancer.Jozef Tancer. (Zdroj: Foto SME - Jozef Jakubčo)

Germanista Jozef Tancer približuje cez skúmanie viacjazyčnosti históriu medzivojnovej a povojnovej Bratislavy a osudy jej obyvateľov. Kniha Rozviazané jazyky vytvára ucelenú mozaiku o meste, ktoré je už nenávratne preč.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

BRATISLAVA. „Skúste másik Seite,“ povedala jedna žena výskumníkovi Jozefovi Tancerovi, keď sa počas ich rozhovoru z magnetofónu neozval očakávaný zvuk. V praxi takto rukolapne ukázala, ako v historickej Bratislave fungovala viacjazyčnosť. Aj v tomto prípade totiž v jednej vete použila slovenčinu, nemčinu aj maďarčinu, aby povedala krátku vetu - „Skúste druhú stranu.“

SkryťVypnúť reklamu

Obyvatelia medzivojnovej Bratislavy kedysi bežne používali a miešali tieto jazyky. Takže trojjazyčnosť starých Bratislavčanov nie je mýtus. No ako Tancer zistil počas svojho mnohoročného bádania, nie je to ani skutočnosť.

Chudobní vedeli viac jazykov

Bratislavská trojjazyčnosť, keď ľudia rozprávali po nemecky, slovensky a maďarsky, bola rozšírená najmä v sociálne nižšie postavených, a teda chudobnejších rodinách. To preto, lebo deti sa naučili komunikovať v ostatných jazykoch na ulici. Naopak, v bohatších, meštianskych rodinách, kde mali deti opatrovateľku, sa takáto trojjazyčnosť nie vždy pestovala. V takýchto rodinách bola často dominantná len nemčina, doplnená prípadne o súkromným vyučovaním francúzštiny či angličtiny.

Mnohí viacjazyční Bratislavčania vedia však troma jazykmi len rozprávať. Nevedia v nich písať či čítať, alebo to nerobia radi a s chybami.

SkryťVypnúť reklamu

Jazyky, ktorými sa v minulosti v Bratislave hovorilo, mali v spoločnosti rozličný status. Bolo to vidno napríklad pri výbere školy, kde sa často preferovala nemčina. A tradičné nemecko-maďarské obyvateľstvo Bratislavy sa na slovenčinu pozeralo zvrchu.

Toto sú len niektoré zo zistení, ku ktorým sa germanista Jozef Tancer dopracoval počas svojho skúmania viacjazyčnosti Bratislavy. Keďže ho táto téma zaujímala profesijne aj osobne, začal v roku 2007 systematicky zbierať rozhovory s ľuďmi, ktorí ešte mnohojazyčnú Bratislavu zažili. V novembri 2016 vyšiel vo vydavateľstve Slovart ich výber v knihe Rozviazané jazyky s podtitulom Ako sme hovorili v starej Bratislave.

Okrem rozhovorov obsahuje kniha aj krátke úvahy o tom, čo vlastne pojmy ako viacjazyčnosť, materinský jazyk či strata jazyka znamenajú. Vytvárajú tak pestrofarebnú mozaiku o medzivojnovej a povojnovej Bratislave, ako sa v nej žilo a hlavne rozprávalo.

SkryťVypnúť reklamu

Zber rozhovorov

Tancerovi sa podarilo nájsť vyše 70 ľudí, ktorí viacjazyčnú Bratislavu zažili na vlastnej koži. Táto generácia má v súčasnosti viac ako osemdesiat či deväťdesiat rokov a spolu s ňou miznú aj posledné spomienky na medzivojnovú a povojnovú Bratislavu. Doteraz s nimi Tancer urobil viac ako sto rozhovorov. Stretával sa s nimi v Bratislave, vo Viedni, ale vycestoval za nimi aj do Londýna, Buenos Aires či New Yorku. S niektorými sa pre diaľku rozprával aj tak, že sa spojili videohovorom.

Pýtal sa ich, ako sa rozprávalo v ich rodinách, aké jazyky a kde používali, aké sa učili a čo sa s jazykmi stalo po druhej svetovej vojne. Rýchlo zistil, že téma sa nedotýka len jazykovedy, ale aj dejín mesta a životných príbehov obyvateľov vtedajšej Bratislavy.

„Jazyk sa týka všetkých aspektov života. Takže v rozhovoroch sme sa často nakoniec dostali aj k otázkam, o ktorých ľudia pôvodne nechceli vôbec hovoriť – o vojne, vyhnaní alebo či záviselo prežitie v koncentračnom tábore od toho, či človek vedel, alebo nevedel po nemecky,“ povedal Tancer.

Rozhovory viedol Tancer prevažne v slovenčine, no niekedy sa s ľuďmi rozprával aj po nemecky či maďarsky. Overoval si tak, nakoľko ľudia ešte tieto jazyky ovládajú, no niekedy sa im jednoducho v danom jazyku len lepšie hovorilo.

Do knihy Rozviazané jazyky vložil Tancer dvadsať rozhovorov. Vybral také, aby bolo spektrum príbehov čo najširšie. V knihe sú tak zastúpení respondenti zo slovenských, maďarských, nemeckých, židovských a zmiešaných rodín. Ďalším kritériom bolo aj to, z akej sociálnej vrstvy ľudia pochádzajú.

„V knihe som chcel mať respondentov z jednoduchých rodín, robotníckych, vinohradníckych, zo strednej vrstvy a aj zo zámožných rodín,” ozrejmil Tancer.

Výsledkom je teda široká vzorka vtedajšieho obyvateľstva Bratislavy. V knihe sú napríklad rozhovory s Bratislavčanmi, ktorí boli v mládežníckej organizácii Deutsche Jugend, či rozhovor so synom rabína, ktorý však v knihe vystupuje pod iniciálkami N. N.

„Pre mňa je dôležité, že v knihe je aj takýto rozhovor. Vidno za tým dilemu, či vystúpiť ako svedok nejakých udalostí, alebo radšej nie. Ľudia, ktorí prežili holokaust a svoju identitu ukrývali už potom po celý život, majú strach, a celkom oprávnene, že niečo také by sa mohlo stať znova,“ povedal Tancer.

Róžikológia

Na Slovensku sú podľa Tancera viacjazyční v podstate všetci, i keď viacero jazykov ovládajú na rôznych úrovniach. Tancer totiž odmieta chápanie viacjazyčnosti len ako perfektného ovládania viacerých jazykov slovom aj písmom a zdôrazňuje prítomnosť mnohých cudzích jazykov v našom jazykovom repertoári. Dôležitá je pre neho schopnosť sa v daných jazykoch dorozumieť, aj keď s chybami. Ukazuje to na príklade Rozálie Wolfingerovej, ktorá sa v 70. rokoch minulého storočia starala o poriadok v dome Jána Albrechta na Kapitulskej, vtedy neoficiálnom centre nielen hudobného diania v Bratislave.

Pani Rozáliu volali všetci Róžika a jej výroky v lámanej slovenčine, keďže tá nebola jej rodným jazykom, inšpirovali violončelistu Mariána Bandu, aby ich začal zapisovať. Banda v tom čase Albrechtovcov pravidelne navštevoval. Neskôr sa k zbieraniu pridal aj hudobník Peter Breiner a ďalší. Výsledkom bol unikátny recesistický zoznam 395 výrokov – róžikologizmov.

Ako Tancer píše vo svojej knihe, Róžiku vonkoncom netrápilo skloňovanie, časovanie či správne použitie zámen. Pre jej rozprávanie bolo typické zamieňanie podobne znejúcich slov ako napríklad cesto a cesta či vaľkať a váľať („akurát vyvalovala cestu“) alebo nikto a nikdy („čert nikdo nespí“).

„Pre mňa je róžikológia viac ako recesia, pretože je to vlastne obraz hovoreného jazyka, ktorý sa správa inak ako písaný jazyk. A v hovorenej komunikácii nejde o to, aby sme rozprávali dokonale, ale aby sme sa dohovorili,“ povedal Tancer. Ako by povedala pani Róžika: „...on sa nedá predat v žiadny rečove...“ – a teda, aby nás nepredali v žiadnom jazyku.

Predslov a doslov

Pre Tancera je kniha Rozviazané jazyky doslovom k dohasínajúcemu príbehu bratislavskej viacjazyčnosti, ktorý sa po stáročia rozvíjal vďaka polohe Bratislavy na križovatke ciest a kultúr. Je však tiež predslovom k príbehu dnešnej Bratislavy, ktorá sa po mnohých rokoch opäť stáva viacjazyčnou. Aj keď sa podľa Tancera dejiny neopakujú, môžu byť inšpiráciou. Ako píše vo svoje knihe, v Bratislave a blízkych rakúskych a maďarských pohraničných obciach vyrastajú generácie, pre ktoré nemčina a maďarčina prestávajú byť cudzími jazykmi.

„Je to jazyk suseda, spolužiaka, kamaráta. Je to jazyk iný, nie však cudzí. A časom sa stane aj jazykom vlastným,“ píše Tancer.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Bratislava

Inzercia - Tlačové správy

  1. Šéf sporiteľne: Synovia ma inšpirujú, čo čítať a koho sledovať
  2. Vďaka kvalitným privátnym značkám na nákupoch zaručene ušetríte
  3. Nový spoločník v živote? Podporíte ním deti, ktoré to potrebujú
  4. Kapor a rezne vo sviatočnom menu? Poradíme, čo s použitým olejom
  5. Aby na Vianoce nič nechýbalo
  6. Nový vlakový cestovný poriadok z vášho regiónu v denníku SME
  7. Fénix - Kultúrna pamiatka roka 2023: Keď história opäť ožíva
  8. Kríza ako odrazový mostík slovenských startupov
  1. Vďaka kvalitným privátnym značkám na nákupoch zaručene ušetríte
  2. Kapor a rezne vo sviatočnom menu? Poradíme, čo s použitým olejom
  3. Nový spoločník v živote? Podporíte ním deti, ktoré to potrebujú
  4. Auto do 14-tisíc už nekúpite. Zvážte radšej prenájom
  5. Aby na Vianoce nič nechýbalo
  6. Helenky prichádzajú na svetlo sveta s ďalšími novými bytmi
  7. Fénix - Kultúrna pamiatka roka 2023: Keď história opäť ožíva
  8. Vianočný darček na celý život. Darujte návod k vlastnému telu
  1. Polovicu dovolenky zaplatíme od pondelka za Vás 15 696
  2. Strážia ho divé opice. Gibraltár vás prenesie do Británie 7 608
  3. TRNKA: Esetov veľa nevznikne a ani ten jeden nemá Slovensko istý 5 909
  4. Vyberte si knihy s príbehom. Čo sa oplatí čítať na Vianoce? 4 992
  5. Nový vlakový cestovný poriadok z vášho regiónu v denníku SME 4 573
  6. Deti cestujú do exotiky zadarmo 4 284
  7. Štvrtý diel komiksu Posledný Follower v denníku SME 3 263
  8. Gizka Oňová: Pre mnohých som ideálna babka a lichotí mi to 3 095
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Blogy SME

  1. Metropolitný inštitút Bratislavy: Umenie vo verejnom priestore by nemali nahrádzať vyprázdnené atrakcie
  2. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Ľudia nosia vo vreckách nože a ešte sa tým chvastajú.
  3. Oskar Kaman: Ako magistrát (ne)získal 1,6 milióna eur do rozpočtu
  4. Michal Feik: Zmena klímy v mestách. Výsledky prieskumu obyvateľov
  5. Róbert Thomas: Budíček! Vstávajte, prišli smetiari
  6. Martin Gajdoš: Prečo sa o trhovisko na Žilinskej oplatí bojovať?
  7. Jozef Drahovský: Priechod na druhý svet je v Bratislave
  8. Martina Hilbertová: Márnivé dcéry z Bratislavy: Novomestská parkovacia: Firma bez kontroly, ktorá nepodnikala, iba míňala
  1. Grácz Ján: Po 62 odberoch končím s dobrovoľným darovaním krvi. Všeobecná zdravotná odmieta otcovi preplatiť liečbu. 23 227
  2. Věra Tepličková: Ako som cestovala vlakom 12 946
  3. Věra Tepličková: K zubárovi lacnejšie, len keď si dáte vyšetriť pipíka 9 926
  4. Ján Valchár: Prvý decembrový blog alebo láska je láska 3 357
  5. Post Bellum SK: Poprava sa konala 3. decembra 1952 v ranných hodinách 2 949
  6. Jiří Ščobák: Put*n neumí číst historii: Vybudoval ukrajinský národ, nakopl civilizovaný svět 2 594
  7. Ján Valchár: Defekácia Putina a ruské nádielky Svätého Nikolaja 2 384
  8. Viktor Pamula: Spolky v Spišskej Novej Vsi I. 2 251
  1. Monika Nagyova: Trapas na Bibliotéke
  2. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 52. - Arktída - Expedícia na lodi Zaria do Sannikovovej zeme (1900 - 1902)
  3. Jiří Ščobák: Put*n neumí číst historii: Vybudoval ukrajinský národ, nakopl civilizovaný svět
  4. Jiří Ščobák: Je 6 000 mrtvých v Kataru moc?
  5. Monika Nagyova: Staré dievky z Luníka IX
  6. Juraj Karpiš: Ako investovať a sporiť, keď spľasla matka všetkých bublín a hrozí recesia
  7. Jiří Ščobák: Nechci se otužovat, ale v praxi to trochu dělám
  8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 51. - Antarktída - Prvá Byrdova antarktická expedícia (1928 - 1930) - 3/3, Prelet nad južným pólom
SkryťZatvoriť reklamu