Vladimír Tomčík, združenie Devínska brána
Sviečková demonštrácia na Veľký piatok 25. marca 1988 je považovaná za jedno z prvých a najmasovejších vystúpení za slobodu vyznania a proti režimu. Zabúda sa však na manifestáciu veriacich v čase omnoho neprajnejšom v Zákamennom na Orave pri pohrebe biskupa Jána Vojtašáka v roku 1965.
Vojtašák bol (v procese, ktorý začal 10. januára 1951 pred Krajským súdom v Bratislave), odsúdený spolu s katolíckym biskupom Michalom Buzalkom a gréckokatolíckym biskupom Pavlom Petrom Gojdičom.

Všetci traja biskupi boli obvinení z vlastizrady a súdu predchádzala rozsiahla proticirkevná kampaň.
Podľa obžaloby „vysoká cirkevná hierarchia vykonávala rozvratnú a špionážnu činnosť po 4. linkách: 1. v spolupráci s ľudáckou emigráciou, 2. v spolupráci s ľudáckym krídlom buržoázie v podzemnom hnutí, ktoré súčasne spoluvytvárala, 3. v spolupráci so slovenskou lettrichovsko-ursínyovskou kapitalistickou a veľkostatkárskou reakciou, ktorá vyústila v známej aprílovej dohode s reakčnou Demokratickou stranou, a 4. v spolupráci s vysokou cirkevnou hierarchiou v Čechách podľa pokynov Vatikánu.“
Vybrané časti procesu vysielal nielen rozhlas, ale znel aj z ampliónov na uliciach miest a dedín po celom Slovensku.
Kampaň bola taká rozsiahla, že úrady dostali od pracujúcich 2483 súhlasných rezolúcií, ktorí pre obvinených požadovali tie najvyššie tresty. Objavili sa však aj prejavy nesúhlasu – v Spišskom Štvrtku, Jablonovom, Dravciach a dokonca i medzi študentmi v Žiline a Piešťanoch.
V jednom liste anonym podpísaný ako Juraj Jánošík píše: „Veľmi zle ste divadlo nacvičili... Tí ľudia, ktorí prešli vašimi mučiarňami, tí vás už dávno usvedčili a medzi svetom objavili, akí ste vy majstri na mučenie nevinných ľudí, koľko ľudí už prešlo vašimi mučiarňami, koľko dobrých Slovákov ste už odsúdili a popravili.“
Spomínaný proces dnes patrí k najzávažnejším politickým procesom päťdesiatych rokov – Ján Vojtašák bol odsúdený na 24 rokov väzenia, Michal Buzalka a Pavel Peter Gojdič na doživotie.

Biskupi boli súdne rehabilitovaní až v roku 1990, Gojdič bol v roku 2001 vyhlásený za blahoslaveného, proces blahorečenia z Buzalkom sa začal o rok neskôr a pápež Ján Pavol II. pri návšteve Slovenska v roku 1995 vyzval na začatie procesu blahorečenia Jána Vojtašáka.
Samotný akt sa ukázal komplikovaný – na jednej strane je považovaný za mučeníka, ktorého nedokázalo zlomiť mučenie ani ťažké komunistické väzenie, na druhej strane mu jeho kritici vyčítajú posluhovanie systému vojnového štátu, antisemitizmus a pasivitu pri deportácii Židov.
Hovorca Spišského biskupstva na margo daného stavu povedal: „Proces sa spomalil pre neprajnosť niektorých skupín, ktoré obviňujú biskupa, že urobil málo v prospech záchrany Židov pred deportáciami v čase druhej svetovej vojny. Je to vykonštruované obvinenie, ktoré vyvracajú mnohé fakty, dokumenty a rodiny zachránených.“