SME
Pondelok, 8. august, 2022 | Meniny má Oskar

Ľudia rozhodujú len o drobných

Mesto aj mestské časti nechávajú ľudí rozhodovať len o desatinách, maximálne pár percentách obecných peňazí v rámci občianskeho rozpočtu. Nayvše magistrát necháva ľudí hlasovať o projekte, ktorý vyhral už vlani.

Ilustračné fotoIlustračné foto (Zdroj: SME/Gabriel Kuchta)

BRATISLAVA. Minulý rok si Bratislavčania odhlasovali, že chcú aby mesto vybudovalo buspruhy na Lamačskej ceste, Patrónke, Štefánikovej, Gagarinovej a Popradskej ulici.

Dodnes tam však nie sú, pričom jeden na ceste bol ešte pred tým, ako sa o ňom spustilo hlasovanie. Či malo ísť o ďalší pruh na Lamačskej ceste, nie je známe doteraz.

Tento rok sa navyše medzi projektmi, za ktoré možno hlasovať, objavil ten istý, ktorý minulý rok v hlasovaní zvíťazil. A to buspruh na Gagarinovej ulici s cieľom zrýchliť verejnú dopravu.

SkryťVypnúť reklamu

Ide o projekt z participatívneho rozpočtu. Mesto už od roku 2014 každoročne vyčleňuje zo svojej kasy 50-tisíc eur, o ktorých rozhodnú ľudia, na čo ich použiť. Tento rok môžu hlasovať do konca januára.

„Jednoznačne ide o veľmi malé prostriedky,“ uviedol projektový manažér Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť Martin Kollárik. Päťdesiattisíc eur je totiž menej než dve desatiny percenta z peňazí, s ktorými magistrát hospodári.

Na porovnanie, mestská časť Nové Mesto dá tento rok na participatívny rozpočet 260-tisíc eur.

Ľudí môže navyše podľa Kollárika odradiť zapájať sa do financovania mesta, keď sa projekty ani nezrealizujú.

Ako participatívny rozpočet funguje

Tento rok Bratislavčania v rámci participatívneho, takzvaného občianskeho, rozpočtu môžu rozhodnúť napríklad o psej zóne na Námestí slobody, cyklopruhu na Hodonínskej ulici, sprístupnení Čitárne U červeného raka imobilným občanom alebo zavedení každoročnej seniorskej olympiády pre bratislavské kluby seniorov.

SkryťVypnúť reklamu

Hlavné mesto totižto už štvrtý rok vyčleňuje zo svojho rozpočtu každoročne 50-tisíc eur, o ktorých využitie sa môžu postarať obyvatelia Bratislavy.

Celý proces je rozdelený do troch fáz. Najprv mesto zbiera podnety od obyvateľov v burze nápadov, potom doručené podnety posúdi rada pre občiansky rozpočet zložená zo zástupcov mesta a verejnosti a na záver prichádza hlasovanie.

Do burzy nápadov prišlo minulý rok 29 nápadov, z ktorých komisia poslala do verejného hlasovania pätnásť. Na porovnanie, v roku 2015 prišlo na magistrát 62 ideí, pričom víťazné projekty vzišli z 22 komisiou odobrených nápadov.

Na konci hlasovania sú vždy štyri víťazné projekty. Mesto totiž nápady rozdeľuje do štyroch kategórií – životné prostredie, kultúra a šport, doprava a sociálne veci.

SkryťVypnúť reklamu

Bratislavčania môžu tento rok o projektoch hlasovať do konca januára. Tie, čo dostanú najväčší počet hlasov, mesto zrealizuje.

„Aj tento rok poskytujeme možnosť pre občanov mať priamu kompetenciu, aby rozhodli o využití balíka financií z mestského rozpočtu,“ uviedla námestníčka primátora Bratislavy Iveta Plšeková.

Málo peňazí

Päťdesiattisíc eur, ktoré mesto vyčlení na spolurozhodovanie o ich využití, však predstavuje necelé dve desatiny percenta z celkového rozpočtu mesta.

„Jednoznačne ide o veľmi malé prostriedky,“ uviedol projektový manažér Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť Martin Kollárik. Na porovnanie, mestská časť Nové Mesto dá tento rok na participatívny rozpočet 260-tisíc eur.

„Suma 50 000 eur je vzhľadom na celkovú výšku rozpočtu skôr symbolická, nehovoriac o tom, že táto suma bola opäť stanovená až v čase po zbere návrhov na projekty v rámci občianskeho rozpočtu pri schvaľovaní rozpočtu na rok 2017,“ uviedol Kollárik.

To znamená, že ľudia navrhovali projekty bez toho, aby vedeli, aká suma bude na ne nakoniec v rozpočte vyčlenená.

V súčasnej podobe je podľa Kollárika občiansky rozpočet skôr snahou o „splnenie si povinnosti“ či reakciou na trendy v lokálnej samospráve v iných krajinách. „Z hľadiska vyčlenených finančných prostriedkov ani z hľadiska procesu jeho tvorby však nejde o skutočný participatívny rozpočet,“ dodal.

Ľudí môže navyše podľa neho odradiť zapájať sa do financovania mesta, keď sa projekty ani nezrealizujú.

Ľudí nechajú hlasovať o čom už hlasovali a vybrali víťaza

Tento rok sa totiž navyše medzi projektmi, za ktoré možno hlasovať, objavil ten istý, ktorý minulý rok v hlasovaní zvíťazil. Ide o vyznačenie buspruhu na Gagarinovej ulici s cieľom zrýchliť verejnú dopravu.

Napriek tomu, že projekt vlani vyhral a mesto ho malo do konca roka zrealizovať, dodnes nie je hotový. Rovnako, ako aj buspruhy na Štefánikovej, Popradskej, Lamačskej a Patrónke.

Bus pruh na Štefánikovej ulici pritom krajský dopravný inšpektorát zamietol už v roku 2013. Napriek tomu sa vlani objavil medzi projektmi, o ktorých mohli Bratislavčania hlasovať, pričom inšpektori s ním opäť nesúhlasili.

Bus pruh na Lamačskej ceste sa zas na vozovke nachádzal ešte pred spustením minuloročného hlasovania. Či malo ísť v hlasovaní o nový ďalší pruh, magistrát nespresnil. Zdá sa tak, že Bratislavčania hlasovali akoby už o niečom, čo na ceste už dávno bolo vyznačené.

„Niekto si tým rieši politické ciele, a nie technický problém,“ skonštatoval vlani dopravný analytik Jozef Drahovský.

Hovorkyňa magistrátu Ivana Skokanová však uviedla, že víťazné projekty by sa síce mali zrealizovať vždy v aktuálnom roku, no niektoré podliehajú stanoviskám inšpektorov či ministerstiev a preto trvá proces dlhšie. „V roku 2017 by mal pribudnúť bus pruh na Popradskej ulici v smere z mesta pred križovatkou s Ulicou svornosti,“ dodala.

Ak sa z takej malej sumy vyčlenenej na mestský občiansky rozpočet jeden projekt zo štyroch ani nezrealizuje, tak je to podľa Kollárika veľmi zlou vizitkou mesta.

Zvyšné tri minuloročné víťazné projekty – chodník na Kamzík, ďalšia rekonštrukcia mestských hradieb a odstránenie plagátov z budov v historickom centre – mesto zrealizovalo.

Najlepšie vykročilo Nové Mesto

Kým v zahraničí dostávajú ľudia čoraz častejšie možnosť rozhodovať o obecných peniazoch, u nás je tento trend ešte na začiatku.

Najlepšie sa k tomu zatiaľ stavia mestská časť Nové Mesto, ktorá pred dvoma rokmi vyčlenila na participatívny rozpočet 25-tisíc eur, no tento rok ľudia rozhodnú už o 260-tisíc eur.

„Skúsenosti za tri roky ukázali, že Novomešťanov oslovila šanca získať obecné peniaze a skrášliť svoje okolie,“ povedal starosta Nového Mesta Rudolf Kusý.

Na občiansky rozpočet vyčleňujú ďalej peniaze len Rusovce, Vrakuňa a Vajnory. Čiže zo 17 mestských častí túto možnosť využívajú len štyri. Na rok 2017 však pripravuje pilotný projekt obecného rozpočtu aj Dúbravka, koľko peňazí naň vyčlení, zatiaľ neuviedla.

Ostatné mestské časti občiansky rozpočet nevyužívajú. Viaceré z nich sa však do budúcna tejto myšlienke nebránia.

Karlova Ves však napríklad participatívny rozpočet v budúcnosti zaviesť určite neplánuje. Podľa nej ide o deformujúci pohľad, pričom občanov zapája do spolurozhodovania o využití peňazí napríklad anketami či dotáciami.

Dve mestské časti dávajú namiesto občianskeho rozpočtu firmám a združeniam granty. Ružinov na tento rok pre uchádzačov vyčlenil 177-tisíc eur, Rača 73 500 eur

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Bratislava

Inzercia - Tlačové správy

  1. Za vysokou spotrebou sa často skrýva zlá kondícia motora
  2. Odomknite si články na mobile a počítači. Stačí jedno predplatné
  3. Kde u nás kúpite domácke potraviny
  4. Na Oravskej priehrade s Kalim aj Spievankovom. Vidíme sa naživo
  5. Pláže Dominikánskej republiky kraľujú medzi najlepšími na svete
  6. 100 ovocných druhov, ktoré u nás dokážeme pestovať
  7. Dráčik nepúta príbehom, ale perlami ducha
  8. Pozrite si, kedy hrá futbalové zápasy vaše mesto či dedina
  1. Dopyt v Bratislave mierne klesol, ceny však stále rástli
  2. Šéf PLANEO: Budúcnosť obchodu je v službách
  3. Čo robiť, aby dieťa neskončilo v nemocnici s črevnou virózou?
  4. Odomknite si články na mobile a počítači. Stačí jedno predplatné
  5. Goralské folklórne slávnosti po prvýkrát priamo v horách
  6. Za vysokou spotrebou sa často skrýva zlá kondícia motora
  7. Ktoré regionálne projekty podporí Nadácia COOP Jednota?
  8. Pláže Dominikánskej republiky kraľujú medzi najlepšími na svete
  1. Pláže Dominikánskej republiky kraľujú medzi najlepšími na svete 9 881
  2. 100 ovocných druhov, ktoré u nás dokážeme pestovať 7 315
  3. Dráčik nepúta príbehom, ale perlami ducha 6 772
  4. Pozrite si, kedy hrá futbalové zápasy vaše mesto či dedina 6 329
  5. Miliónová autorka Táňa K. Vasilková: Po úspechu som netúžila 5 577
  6. Kde u nás kúpite domácke potraviny 2 781
  7. Dobrá správa pre pacientov s cukrovkou 2 496
  8. Držanie peňazí na bežnom účte robí Slovákov chudobnejšími 1 980
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Blogy SME

  1. Martina Hilbertová: Márnivé dcéry z Bratislavy: Novomestská parkovacia: Firma bez kontroly, ktorá nepodnikala, iba míňala
  2. Post Bellum SK: Kaviarne: dobrá adresa, politika aj štamgasti
  3. Robert Puk: Sú mestské časti pre Bratislavu nebezpečné?
  4. Róbert Thomas: Zaparkovať auto priamo v parku ?! Pre niektorých ,,žiaden“ problém
  5. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Žijeme si tu ako v rozprávke
  6. Martina Hilbertová: Márnivé dcéry z Bratislavy: Utečenci spali na lehátkach a platili za nich ako v luxusnom hoteli.
  7. Martin Greguš: Team-building za cca 5 899 eur - je to možné? Pozrime sa na počet zamestnancov, ktorý sa opäť raz vymkol z podkontroly - Metropolitný inštitút
  8. Daniel Bíro: V Bratislave malo byť metro. Aké sú história a súčasnosť tohto projektu?
  1. Věra Tepličková: A to je koniec, vážení! Čaká nás už len zima, hlad a beznádej... Ak nezasiahne Matovič... 105 677
  2. Martin Sústrik: Korupcia v ruskej armáde 26 855
  3. Tomáš Harustiak: Kto šetrí ma za tri / Ako vyžiť z minimálnej mzdy ? / Dá sa vyžiť z minimálnej mzdy ? / Prečo Slováci nemajú peniaze / Ako vyžiť z dôchodku / 10 727
  4. Ján Šeďo: Očovčania majú do zajtra hladovku, obchod "stráži" medveď ! 7 714
  5. Jana Melišová: Svet sa zmenil... 7 380
  6. Vladimir Skala: Padá bankový sektor v Číne? 4 199
  7. Post Bellum SK: Hromady mŕtvych a nočné mory o Varšavskom povstaní 4 174
  8. Ján Valchár: Ako Rusko na kozmonautov nemalo, ale flotilu lietadlových lodí budovať chcelo 3 188
  1. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 45. - Arktída - Posledná plavba lode Karluk 3/3 - Návrat do civilizácie, 1914
  2. Jiří Ščobák: Kde dnes môžeme ušetriť? Znížiť spotrebu a náklady?
  3. Jiří Ščobák: Proč bychom si měli zapamatovat jméno Anna Chadimová? Co nám po ní zůstalo?
  4. Martina Hilbertová: Márnivé dcéry z Bratislavy: Ružinovská televízia - pod kontrolou politikov
  5. Jiří Ščobák: Krásne a zaujímavé historické poistné zmluvy: Existovala aj čisto slovenská poisťovňa? A čo bola „zmluva odvážna“?
  6. Monika Nagyova: O žene, ktorá milovala rúško
  7. Martina Hilbertová: Márnivé dcéry z Bratislavy: Novomestská parkovacia: Firma bez kontroly, ktorá nepodnikala, iba míňala
  8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 44. - Arktída - Posledná plavba lode Karluk 2/3 - Skaza lode Karluk, 1913 - 1914
SkryťZatvoriť reklamu