Demis Roussos urobil z koncertu grécku svadbu

h speváckych hviezd, ktoré museli na pódium dotlačiť na vozíku alebo za ktoré polovicu koncertu odspieval niekto iný, bola vitalita a zoštíhlený imidž pomaly šesťdesiatročného Roussosa osviežením a jeho profesionálne odvedené vystúpenie uľahčením.

Od začiatku spieval s chuťou, bez zaváhania a najmenšej námahy (niekoľkokrát bez mikrofónu), v druhej časti koncertu vyspieval zo dve árie. Publikum, ktoré by bolo určite ocenilo chýbajúcu veľkoplošnú projekciu, strhol svojím charakteristickým, stále nezmeneným a pevným hlasom, šarmantnou bezprostrednosťou a ustavičným komunikovaním v angličtine. Na otázky - Ste dnes večer všetci o. k.?, ste šťastní?, napokon zaplnená hala zborovo volala Yes! Zrazu sa vôbec nezdalo čudné, že Demis, keď sa presne pred dvadsiatimi rokmi stal obeťou teroristického únosu lietadla, udržal svojím spevom a nezlomne optimistickým duchom päť dní nad vodou rukojemníkov, s teroristami vyjednával v ich vlastnom jazyku a po arabsky im aj spieval. Napokon boli všetci prepustení a táto správa obletela svet.

Rodák z Alexandrie v Egypte vyrastal v hudobne založenej rodine, učil sa hrať na viacero nástrojov a spieval v ortodoxnom chrámovom zbore. Dnes o sebe vraví, že je kresťan, ktorý verí v prevtelovanie a v to, že všetko je "destiny", teda predurčený osud. Ten spôsobil, že ani pri veľkých existenčných ťažkostiach, ktoré rodinu postihli v súvislosti s krízou v Suezskom prieplave a návratom do Grécka, sa nevzdal hudby. V polovici 60. rokov založil dve hudobné skupiny - The Idols a We five, neskôr s Vangelisom, Lucasom Siderasom a Agrylosom Koulourisom sformoval skupinu Aphrodite's Child. Už v priebehu niekoľkých rokov lámala rekordy v počte predaných albumov, a keď k svojej kariére pridal aj živé koncerty, ich návštevnosť bola takisto rekordná.

V Bratislave Roussos s mladou a výkonnou deväťčlennou kapelou predviedol známy repertoár v taliančine, nemčine, francúzštine, španielčine a angličtine takým spôsobom, že ochrankári pri pódiu boli úplne bezmocní. Pohltil ich totiž tancujúci, tlieskajúci a spievajúci dav. Dámy vybiehali na pódium a tancovali so spevákom, niektorým sa ušlo galantné pobozkanie ruky. Kto vie, ako vyzerá zábava na gréckej svadbe (aspoň podľa filmu Joela Zwicka), ľahko si atmosféru na koncerte predstaví. Zo všetkých strán znelo We shall dance, Follow me alebo Forever and Ever a Goodbye my love, goodbye.

Gestom, asi najviac charakterizujúcim Demisa Roussosa, bolo svojské poďakovanie sa publiku v závere koncertu. Za to, že pred večerným zápasom hokejových majstrovstiev sveta dali návštevníci prednosť jeho koncertu, vybehol pri poslednej piesni na pódium v (obrovskom) slovenskom reprezentačnom drese s hokejkou v ruke.

MILADA ČECHOVÁ