BRATISLAVA. Tesne po vojne bol Karol Galba (* 2. február 1921 – † 15. november 2009) funkcionárom v Slovane Bratislava (vtedy Sokol NV). Po prevrate v roku 1948 prišlo nariadenie, že každý klub musí delegovať jedného človeka na rozhodcovské skúšky. Slovan prehovoril Galbu.
„Bolo to ako za trest. Nechcel som byť rozhodcom za nič na svete, ale Slovan bol na vzostupe, urobil som to pre klub,“ spomínal v roku 2006 v rozhovore pre SME 85-ročný Karol Galba, s pamäťou, rozhľadom, vtipom a zhovorčivosťou tridsiatnika.

Na futbalových majstrovstvách sveta rozhodovali doteraz štyria Slováci – okrem Galbu ešte Martin Macko (1958), Vojtech Christov (1986) a Ľuboš Micheľ (2002). Vo finále jedného z najsledovanejších svetových športových podujatí sveta sa však predstavil iba Galba,
Galba hovorí o šťastí
Keď nastupoval na štadión v londýnskom Wembley, nevedel, že bude priamym aktérom finále, o ktorom sa bude hovoriť naveky.
Futbalovú záhadu storočia nevyrieši nikto. Desaťročia sa ňou zaoberali aj vedci, nedospeli však k žiadnemu určitému záveru.
Galba vedel, že táto téma sa obísť nedá. Začal ňou skôr, ako padla otázka.
Kto je Karol Galba
- Narodil sa v Bratislave 2. februára 1921, zomrel v hlavnom meste 15. novembra 2009.
- V československej lige rozhodoval v rokoch 1950 až 1969.
- Medzinárodným rozhodcom bol od roku 1952.
- Bol arbitrom na dvoch MS – 1062 a 1966, pískal viacero zápasov európskych pohárov. Je držiteľom Zlatého rozhodcovského odznaku FIFA.
- V roku 2002 ho Slovenský futbalový zväz ocenil Zlatou medailou.
- FIFA ho ocenila Cenou fair-play za celoživotné dielo.
- V septembri 2003 dostal Rubínový rad UEFA za zásluhy o rozvoj európskeho futbalu.
- Člen Siene slávy slovenského futbalu.
Nesmierne dramatické stretnutie Anglicko – Nemecko sa predlžovalo. V stej minúte Angličan Geoffrey Hurst vypálil zblízka prudko do hornej žrde, od ktorej sa lopta odrazila dole a vyletela pred bránku. Rozhodca gól uznal.
Vtedy neboli opakované televízne zábery, ba ani fotoaparát s motorčekom. Niet jediného záberu, ktorý by potvrdil, či lopta prešla za čiaru, alebo nie.
Hlavným rozhodcom bol Švajčiar Gottfried Dienst, na čiarach bol okrem Slováka Azerbajdžanec (vtedy ZSSR) Tofik Bachramov.
„Nepýtajte sa ma, čo by som urobil. Neviem. To nevie nikto. Mal som šťastie, že som nemusel nič riešiť,“ usmial sa Galba.
Zo svojej pozície nemohol vidieť nič, stál so zástavkou na opačnej strane, mal na starosti anglickú polovicu.
„Fakt je, že Bachramov sa hneď po strele rozbehol do stredu ihriska – akože bol gól. Sprvu váhajúci Dienst sa dal po krátkom rozhovore s Tofikom presvedčiť. Či mal pravdu, to nik nevie.

Nemeckí hráči prijali verdikt džentlmensky. Na recepcii po zápase boli zdržanlivejší, ako je zvykom, niektorí neskrývali pocit krivdy, ale všetko bolo vo férovej rovine."
Pískal na dvoch MS
Angličania pozvali Galbu v roku 2006 na veľkú recepciu pri príležitosti štyridsiateho výročia slávneho finále, ktoré domáci napokon vyhrali 4:2.
„Opäť sme si spomenuli na strelu storočia. Pár minút som sa o tomto momente zhováral s nemeckým brankárom Tilkowskim. Vravel, že to bola taká šupa, ktorú ani nevidel. Zhodli sme sa – futbal je aj o chybách a omyloch, o ktorých sa možno baviť donekonečna. Ak ich hráči kultúrne akceptujú ako súčasť športovej zábavy, je to v poriadku. Nik na svete nevie dokázať, či lopta padla, alebo nepadla za čiaru. Ale prečo si o tom občas neporozprávať?" pýtal sa Galba.
Bratislavský doktor práv odmietol názor, že na MS 1966 sa hralo príliš nečisto a mužstvá sa správali k sebe nepriateľsky.
„V niektorých zápasoch a predovšetkým po niektorých zápasoch vládlo napätie, miestami možno väčšie, ako sa patrí. Mnohé veci sa vykresľovali prehnane dramaticky. Na svete už fungoval bulvár.“
Bratislavčan hovoril, že najobletovanejšou osobnosťou vzácneho stretnutia bol Franz Beckenbauer.
Futbalové celebrity prijal minister financií Gordon Brown na Downing Street 11 v susedstve rezidencie vtedajšieho premiéra Tonyho Blaira, slávnostnú večeru mali mať v Toweri.
„Pozvali nás do parádnej talianskej reštaurácie. Asi vedia, čo sa vo svete o ich kuchyni hovorí. Ich stravy som si pred štyridsiatimi rokmi užil vyše hlavy. Moja chyba, už vtedy boli v Londýne čínske, indické či talianske podniky,“ vtipkoval Galba.
Sovieti zariadili stop

Pre postoje počas Pražskej jari ho vyhodili z komunistickej strany. Špičkový právnik, ktorý spolupracoval na tvorbe Zákonníka práce a ďalších zákonov i noriem, mohol robiť podnikového právnika a nesmel pískať futbalové zápasy.
Rozhodcovský stop mal medzinárodné pozadie.
„Talian Artemio Franchi, neskorší šéf európskeho futbalu, tvoril rozhodcovskú komisiu kontinentu. Vybral do nej piatich arbitrov, aj mňa. Znamenalo to však koniec aktívnemu rozhodovaniu. Zvolili ma, hoci Sovietsky zväz nesúhlasil.
Existoval anglosaský blok presadzujúci Nemcov a Angličanov, florentský uprednostňujúci južanov a ešte bol východný. Keď Franchi vystúpil s mojou nomináciou, Sovieti penili. Talian im povedal, že kandidujem za florentský blok. Rusi však neskôr vyvinuli taký tlak, že som sa musel vzdať. Napríklad som nesmel vycestovať na Západ. A zasadnutia boli takmer vždy v Ženeve.“