BRATISLAVA. Predsedníctvo Slovenskej akadémie vied (SAV) vníma dlhodobú kontamináciu podzemných vôd v bratislavskej mestskej časti Vrakuňa ako vysoko aktuálny celospoločenský problém so všetkými dôsledkami.
Akadémia pritom vyjadruje okamžitú vôľu spolupracovať so všetkými zainteresovanými subjektmi verejného a spoločenského života, ministerstvom životného prostredia, Bratislavským samosprávnym krajom, bratislavskou mestskou časťou Vrakuňa aj ďalšími odborníkmi a laikmi, ktorých sa tento problém dotýka a ktorí môžu prispieť k jeho efektívnemu riešeniu.
Agentúru SITA o tom informoval Stanislav Ščepán z komunikačného odboru SAV.
Obavy o prírodné zdroje
Slovenská akadémia vied podporuje zabezpečenie urýchlenej a neodkladnej sanácie bývalej skládky nebezpečného chemického odpadu Chemických závodom Juraja Dimitrova (CHZJD) Bratislava, aby nedošlo k nezvratným škodám na neobnoviteľných prírodných zdrojoch a hodnotách.
Ščepán pripomína, že moderný výskum SAV je orientovaný na aktuálne globálne výzvy, akými sú klimatické zmeny, obnova a udržanie kvality vôd, pôdy a ovzdušia, zvládanie environmentálnych rizík, biotechnológie, ochrana biodiverzity či zdravie obyvateľstva.
Akadémia pritom venuje osobitnú pozornosť otázkam komplexných procesov riešenia environmentálnych záťaží ako významných spoločenských problémov súčasnosti.
Na základe zverejnených odborných podkladov je pripravená svojím vedeckým a expertíznym potenciálom, hlavne v oblastiach geotechniky, mikrobiológie a chémie, prispieť k zabráneniu vzniku možnej ekologickej katastrofy v priestore rezervoára podzemnej vody.
Ako povedal po zasadnutí vlády 16. novembra štátny tajomník ministerstva životného prostredia Boris Susko, likvidácia toxickej skládky z bývalých závodov Juraja Dimitrova v bratislavskej Vrakuni bude stáť 20 až 25 miliónov eur. Tieto prostriedky budú hradiť z operačného programu Kvalita životného prostredia.
Vo Vrakuni tiká časovaná bomba Čítajte Ohrozené podzemné vody
Za sanáciu nebezpečnej skládky bude zodpovedné práve ministerstvo životného prostredia. V prípade vrakunskej skládky musí teraz ministerstvo predložiť na okresný úrad harmonogram prác podľa už vypracovaného projektu sanácie, nasledovať bude proces verejného obstarávania, pričom s likvidáciou skládky by mali začať v druhom polroku budúceho roka. Ministerstvo už uskutočnilo prieskum skládky a okolitého územia.
"Prieskum potvrdil, že sú tam priesaky, ktoré majú vplyv na podzemné vody v tom danom lokálnom území, pričom nie sú ohrozené podzemné vody Žitného ostrova," uviedol Susko.
Prieskum zistil, že skládka obsahuje veľké množstvo znečisťujúcich látok, ako sú pesticídy, herbicídy či benzény alebo arzén. Vrakuňa preto vydala zákaz používať domové studne na polievanie zeleniny a ovocných stromov.
Susko tiež informoval, že projekt sanácie, ktorý bol prerokovaný s miestnou časťou Vrakuňa aj s miestnymi obyvateľmi, počíta s takzvanou enkapsuláciou, čo znamená hermetické uzavretie skládky podzemnými bariérami.
Chemická skládka sa nachádza na rozhraní mestských častí Bratislava - Ružinov a Vrakuňa na ploche cca 4,65 hektára. V období rokov 1966-1980 tu bolo uložených viac ako 90-tisíc metrov kubických odpadu bez vybudovania nepriepustných tesniacich prvkov.
Po sprevádzkovaní vodného diela Gabčíkovo v roku 1992 začala hladina podzemnej vody stúpať, čo spôsobilo, že v roku 1996 dosiahla nielen zónu kontaminovaných hornín, ale aj samotný chemický odpad.
