V rubrike Prešporské desatoro odpovedajú zaujímaví Bratislavčania na rovnakých 10 otázok o svojom vzťahu k mestu.
1. Niekto Bratislavu vníma ako krásavicu na Dunaji, iný ako predmestie Viedne a niekto zas ako špinavú dieru s neochotnými ľuďmi. Čím je pre vás?
„Pre mňa je to mesto, v ktorom žijem. Žijem v ňom už nejaký ten rôčik, a zatiaľ to vyzerá tak, že som sa v rámci Bratislavy dostala od centra najďalej do Devínskej Novej Vsi.

V každom prípade k mestu prechovávam podobné pocity, ako k svojmu domu či záhrade. To znamená, že sa teším, keď je čisté, je v ňom príjemne, pribúdajú v ňom nové, pekné a citlivo navrhnuté stavby, a najmä, keď niekde zakvitnú nové stromy či parky.“
2. Čo na dnešnom Prešporku zbožňujete?
„Slovo 'zbožňovať' mi bolo vždy podozrivé, a to v akejkoľvek súvislosti. Takže dúfam, že vám postačí v mojej odpovedi také obyčajné 'mám rada'. Mám teda rada, keď mesto žije!
O dnešnom Prešporku sa hovorí, že to staré, turisticky zaujímavé centrum prekuknete tak za dve hodiny. Ak teda nezapadnete do nejakej príjemnej reštaurácie, cukrárne alebo nezablúdite do galérie či múzea. No pre takéto mesto je veľmi dôležité, aby žilo a zaujalo niečím iným.
Okrem príjemných reštaurácií a krčmičiek by to mohli byť najmä všelijaké zaujímavé akcie, festivaly, malé trhy s domácimi výrobkami a pdoobne. Teší ma, že v tomto zmysle dnešný Prešporok ožíva.“
3. A čo, naopak, z duše nenávidíte?

„A zase také silné slovo. Nezvyknem nenávidieť, zase len tak miernejšie – nemám rada. Nemám rada také tie „vizitkové“ nedostatky. Teda také, ktoré zbadáte hneď, len čo vystúpite z vlaku, autobusu či z auta. Mám na mysli špinu, neporiadok, grafity na každom kroku, málo zelene a kvetov.
Moja teta, ktorá prišla z USA dožiť svoj život na Slovensko, a priamo do Bratislavy, mi na prechádzkach mestom často kladie také jednoduché otázky, na ktoré, bohužiaľ, neviem odpovedať. Znejú napríklad: „Prečo sú tieto lavičky špinavé? Prečo sú tieto schody také rozbité. Prečo tu nie je nejaký smetný kôš? Prečo je toto zábradlie také hrdzavé?“
Ona má pocit, že tieto nedostatky sa predsa dajú odstrániť hneď, bez väčších problémov či investícií. Ja mám ten pocit tiež, aj som ho už kdesi nahlas vyslovila, no aj sa mi dostalo takej tej našej klasickej odpovede: „Jááj, ale to nie je také jednoduché, pani!“
4. Každý má svoje obľúbené miesta, kde si rád prevetrá hlavu a uvoľní sa. Kde sú v Bratislave tie vaše?
„Už som spomenula, že už nejaký ten čas žijem s rodinou v Devínskej Novej Vsi. Neprišli sme do nej žiť preto, lebo sa nám páčila, ale preto, že sme tam vtedy objavili milý, malý, starší domček v peknej uličke, ktorý sme si mohli dovoliť kúpiť. Dnes je to však už trochu inak!

Mám Devínsku rada aj z mnohých iných dôvodov – Devínska Kobyla, Sandberg, Morava, cez most pešo či bicyklom na skok do Schloss Hofu, rybník. Skrátka, mám pocit, ako by som z môjho rodného Tisovca až tak veľmi ďaleko neodišla. Hovorí sa, že my, prisťahovalci, všade hľadáme to, o čo sme prišli, alebo čoho sme sa dobrovoľne vzdali.
Niečo na tom bude.“