Vladimír Tomčík, historik, združenie Devínska brána
Okrem lodí a niekoľkých brodov bolo možné veľtok pri Bratislave prekonať len v zime, po ľade. Prvý záznam o zamrznutom Dunaji máme z roku 793.
V roku 1242 po ľade prešli na sever mongolské hordy a v roku 1683 pri postupe Turkov na Viedeň mestská rada prikázala na ľade vysekať prierubne, aby bol nepriateľovi znemožnený prístup k mestu.
V minulosti rieka pravidelne zamŕzala a prvý furman, ktorý s naloženým vozom prešiel na druhú stranu bol od richtára odmenený. Vozy chodili po nasypanej slame, aby nedrobili ľad kovovými ráfmi.

Najväčšie ťažkosti prichádzali, keď sa ľad začal topiť. Spustil sa ľadochod a zamedzil prietok vody.
Prvý záznam o takejto udalosti máme z roku 1526, keď pri zimnej povodni zahynulo 53 ľudí a škody boli také veľké, že panovník na tri roky odpustil mestu dane.
V roku 1809 silný prúd s obrovskými ľadovými kryhami zaplavil ulice, zničil množstvo domov a Petržalku celkom zmietol z povrchu zemského. Preto sa tam nezachovali domy staršie ako bol dátum katastrofy.
V roku 1850 voda stúpla na 1123 cm na terajšom vodočte, zaplavila časť mesta a zahynulo osem ľudí. Značky na viacerých budovách v meste dokumentujú výšku vtedajšej vody dodnes.
Iba v tomto storočí dokumentujeme devätnásť ľadových povodní. Pamätníci spomínali, že vtedy sa na okolí začali objavovať vlci.
„Iste pritiahli zo Žitného ostrova a okolo hostinca na Mlynských Nivách každej noci počuli vytie celkom blízko stavania a ráno nachádzali stopy po vlkoch. Hostinský sa rozhodol s niekoľkými susedmi, náležite vyzbrojení, vybrať sa na ich prenasledovanie. Vtedy údajne hostinská spolu so ženami videla cez oblok – bolo to večer okolo 9. hodiny – ako niekoľko s prenasledovaných oblúd prihnalo sa až k stavaniu.“

Dnes tu už vlci nevyjú a Dunaj v Bratislave nezamŕza.
Spôsobuje to otepľovanie ovzdušia, zohrievanie vody v priehradách, znečistenie i chémia vo vode.
Posledný veľký ľad bol na Dunaji v roku 1956. Hrúbka ľadu dosiahla takmer dva metre. Koncom februára sa začal lámať, a keď sa pohol, výška hladiny dosiahla kritické parametre.
Navyše hrozilo, že hory ľadu poškodia piliere Starého mosta (vtedy jediného v meste), a preto sa v Bratislave jedenásť rokov od skončenia vojny znova bombardovalo. Hrozivá ľadová masa sa totiž nedala odstrániť inak ako bombami.