Ani viac ako štvrťstoročie nestačilo na vyriešenie problému čo s nájomníkmi v reštituovaných bytoch s regulovaným nájomným v Bratislave. Zatiaľ čo v Košiciach si nájomcovia z reštituovaných bytov začiatkom decembra prevzali 19 náhradných nájomných bytov, Bratislava náhradné nájomné byty pre nájomcov nemá a nové ešte nestihlo postaviť.
Rok 2017 sa tak stane ďalším míľnikom v tomto vlečúcom sa spore. Od budúceho roka bude musieť totiž mesto začať preplácať majiteľom zreštituovaných domov rozdiel medzi regulovaným a trhovým nájomným. Ale ani to ho nezbavuje povinnosti zabezpečiť približne 580 nájomcom náhradné bývanie.
Zákonná povinnosť
Problém nájomníkov z reštituovaných bytov s regulovaným nájomným sa vlečie od pádu minulého režimu. Vtedy totiž bývalí majitelia dostali od štátu naspäť svoje byty často zanedbané, v zlom technickom stave a s novými nájomníkmi.
Štát však staronovým majiteľom neumožnil zdvihnúť nájomné pre obyvateľov, ktorých do bytov počas minulého režimu nasťahoval. A teda okrem toho, že štát majiteľom bytov bráni užívať vlastný majetok, neumožňuje im od nájomcov ani vyberať na nájomnom toľko peňazí, koľko si pýtajú vlastníci porovnateľných bytov na trhu.
Musia totiž rešpektovať regulované nájomné, aké im nastavil štát. A tak nemajú možnosť získať dostatok financií na opravu a údržbu svojich nehnuteľností.
Až v roku 2011 bol prijatý zákon, na ktorého základe sú mestá povinné do konca roka 2016 zaobstarať nájomníkom náhradné nájomné byty. Primátor Ivo Nesrovnal pripisuje vinu za to, že mesto nestihne do konca roka zabezpečiť náhradné nájomné bývanie nájomcom v reštituovaných bytoch s regulovaným nájomným práve zlému zákonu, ale aj nečinnosti bývalej garnitúry pod vedením Milana Ftáčnika.
„Je to veľmi zlý zákon, ktorý má vyriešiť politický problém veľmi nešťastným spôsobom. Takým, že nájomníkom v reštituovaných domoch priznal právo na náhradné byty a hodil to na samosprávy,“ povedal Nesrovnal, podľa ktorého sa na základe zákona nepostavil ani jeden byt.
Štát poskytuje mestám na tento účel dotáciu tisíc eur na štvorcový meter bytu. Ak však mesto nestihne nájomníkom náhradný byt v termíne odovzdať, majiteľ bytu ho nemôže vysťahovať a opäť mu ani zdvihnúť regulované nájomné.
Po novom však bude musieť mesto majiteľovi bytu platiť rozdiel medzi nízkym regulovaným a trhovým nájomným. Teda cenu, za ktorú prenajímajú porovnateľné byty ostatní vlastníci bytov na realitnom trhu.
Čo bude po januári
Mesto poslalo nájomcom, ktorí sa oprávnene obávajú o strechu nad hlavou, list, v ktorom ich ubezpečuje, že v bytoch môžu ostať bývať aj naďalej. Podľa zákona totiž môžu ostať bývať v týchto bytoch až dovtedy, kým im mesto neposkytne náhradné bývanie.
„Nájomcovia sa nemusia ničoho obávať. Nikto ich po 1. januári 2017 nebude deložovať,“ povedal Nesrovnal, ktorý odhaduje počet ľudí bývajúcich v týchto bytoch na tri tisíc.
Mesto ešte v septembri odhadovalo, že rozdiel, ktorý bude majiteľom bytov v roku 2017 uhrádzať, bude približne štyri milióny eur. V mestskom rozpočte tento odhad znížilo na tri milióny eur a vytvorilo si rezervu.
Zákon je však veľmi stručný, čo sa týka spôsobu výpočtu rozdielu medzi regulovaným a trhovým nájomným. Prenajímateľ si podľa neho uplatní nárok na vyplatenie rozdielu od obce písomnou žiadosťou. Priložiť k nej musí podklady preukazujúce odôvodnenosť výšky nároku.
Vlastníci bytov združení v Občianskom združení vlastníkov nehnuteľností s regulovaným nájomným sa obávajú, že práve otázky výšky trhového mesačného nájomného budú od budúceho roka spôsobovať najväčšie problémy.
„Kým nedôjde k dohode, môžeme sa dostať až na súdy,“ povedal advokát a predseda združenia Karol Spišák.
Keďže zákon nestanovil podrobnosti o tom, ako by sa rozdiel v nájomnom mal počítať, pri určovaní výšky trhového mesačného nájomného bude hlavné mesto postupovať podľa usmernenia ministerstva dopravy.
„To odporučilo, aby trhové mesačné nájomné v každom konkrétnom prípade určil súdny znalec z príslušného odboru,“ ozrejmila Katarína Kohútiková z magistrátu.
Niektorí by sa aj sťahovali
Ministerstvo dopravy považuje situáciu za komplikovanú pre vlastníkov bytov, ale aj pre nájomcov. Najmä pre tých, ktorí dlhodobo signalizujú ministerstvu, že by sa radi presťahovali do nového bytu s regulovanou výškou nájomného, pretože byty, v ktorých bývajú, sú dlhodobo technicky aj komfortne nevyhovujúce.
„Zároveň sú zneisťovaní neriešenou situáciou v Bratislave,“ povedala hovorkyňa ministerstva dopravy Karolína Ducká.
Nájomcov neteší, že sa doteraz nepokročilo v riešení ich problému. Tadeus Patlevič z občianskeho združenia Právo na bývanie zastrešujúceho nájomcov potvrdil, že niektorí budú musieť ostať bývať v podmienkach hraničiacich s obývateľnosťou - s plesňami, vlhkými stenami, bez vody, elektriny, kúrenia, plynu či s rozbitými spoločnými priestormi.
Zákon podľa Patleviča umožnil vlastníkom postupne zvýšiť nájomné takmer až na trojnásobok.
„Pre niektoré domácnosti to znamená existenčné problémy. Nájomné a náklady spojené s užívaním bytu prevyšujú ich celkové príjmy a sú odkázaní na míňanie svojich úspor alebo na pomoc rodiny,“ ozrejmil Paltevič.
Mesto pokračuje v snahe postaviť náhradné nájomné byty. Naráža však na odpor miestnych obyvateľov proti novej výstavbe a zahusťovaniu sídlisk. Naposledy protestovali Petržalčania, keď mestu 12. decembra odovzdali petíciu s vyše 4200 podpismi proti výstavbe náhradných nájomných bytov v lokalitách Haanova - Pankúchova a Mamateyova - Poloreckého.
Mesto rokuje s ministerstvom dopravy o možnom riešení, ktoré však zatiaľ nechcela konkretizovať ani jedna strana.
„Črtá sa určité riešenie, ale kým to nie je definitívne, tak nebudeme predbiehať,“ ozrejmil Nesrovnal. Možným riešením by bola kúpa už postavených bytov, kde by rozdiel medzi maximálnou štátnou dotáciou a kúpnou cenou hradila samospráva.
Patlevič sa však obáva, že vyššia kúpna cena bytu by sa mohla odraziť v konečnom nájomnom, keďže sa bude odvíjať od nákladov na jeho obstaranie.
„Takéto riešenie by obsahovalo pre nájomníkov riziká zvýšeného nájomného,“ dodal Patlevič.
