Do žiaroviek na vianočnom stromčeku strieľali deti z gumipušiek

Na strednom Slovensku sa pije hriatô, v Bratislave sa na Štedrý večer pripravoval warmlich.

Vladimír Tomčík, historik, združenie Devínska brána

Neoddeliteľným symbolom Vianoc je dnes ozdobená jedlička, smriečok či borovica.

Ako pripomenutie nášho predsedníctva v Rade Európskej únie, námestie Grand Place v Bruseli zdobí tento rok slovenský vianočný stromček z Horných Orešian a na Hlavnom námestí zas osadili tridsaťročný, sedemnásťmetrový smrek, ktorý mestu darovala rodina z Karlovej Vsi.

Prečítajte si tiež:

Prečítajte si tiež: Prešporských medovníkarov nahradili cukrári Čítajte

Tradícia zdobenia vianočných stromčekov vznikla v Nemecku (predtým sa používal betlehem) a k nám sa začala postupne dostávať v polovici 19. storočia.

Najprv do miest a neskôr i na vidiek, kde sa stromčeky vešali z povaly a zdobili jabĺčkami, papierovými reťazami či pozlátenými šiškami a orechmi.

Stojany na vianočné stromčeky vymysleli v Taliansku, guľa z jemného skla bola patentovaná vo Francúzsku až v roku 1889 a v bavorskom meste Neustadt bei Coburg je múzeum vianočných ozdôb.

Aj vešanie salónok, čokolád z vianočných kolekcií a rozdávanie darčekov je pomerne novým zvykom.

V Bratislave nikdy nebola tradícia vianočných trhov, ale veľký vianočný stromček stavali na dnešnom Hviezdoslavom námestí už viac ako pred sto rokmi.

Vianočný strom po prvý raz osvetlili elektrickou energiou v roku 1882 v Amerike a na Mikuláša v roku 1896 sa na mohutnom smreku pred Mestským divadlom na dnešnom Hviezdoslavovom námestí po prvý raz rozsvietili elektrické žiarovky. Lenže nie na dlho.

Dobové noviny vtedy priniesli informáciu, že ak štricáci (vtedy ešte výraz chuligán nepoznali) neprestanú gumipuškami ničiť žiarovky na stromčeku, magistrát bude nútený stromček od elektriny odpojiť.

Skutočne, osvetlenie 12. decembra prerušili a zapojili deň pred Štedrým dňom a deň po svätom Štefanovi opäť vypli, lebo za ten čas bolo zničených 167 žiaroviek.

Prečítajte si tiež:

Prečítajte si tiež: V stredoveku aj deti raňajkovali zohriate pivo s chlebom Čítajte

Ostreľovanie žiaroviek nenarušilo prísny pôst na Štedrý večer a ani sľuby rodičov deťom o zlatom prasiatku, ktoré ani sami nikdy nevideli.

Na obed sa jedávala polievka zo sušených jabĺčok, hrušiek a sliviek, sladená medom a večerné menu sa rozlišovalo podľa konfesie.

V katolíckych rodinách bol do polnoci pôst, ale v evanjelických rodinách mohli konzumovať aj mäso.

Ako sa na strednom Slovensku pije hriatô, v Bratislave sa na Štedrý večer pripravoval warmlich.

Dve polievkové lyžice kryštálového cukru sa nechali skaramelizovať na takom istom množstve masla, karamel sa rozpustil v štvrť litri červeného vína, pridal sa klinček, škorica, badián a niekoľko lupienkov muškátového kvetu. Do pol litra sa dolial vínovicou a podával sa s niekoľkými kvapkami sladkej smotany na šľahanie.