Uplynulý rok bol v Bratislave turbulentný. Čo sa vám ako prvé spojí s rokom 2016?
„Výsledky.“
Ktoré?
„Vyriešili sme systémové veci, ako napríklad otvorenie Starého mosta, sprejazdnenie električky do Petržalky, zavedenie bratislavskej integrovanej dopravy či spustenie elektronizácie služieb občanov.“
Na ktoré opatrenie ste však hrdý najviac?
„Na električku do Petržalky a parkovaciu politiku.“
A naopak, čo by ste označili za to najhoršie, čo sa v Bratislave za posledných dvanásť mesiacov stalo, respektíve nevydarilo?
„V Bratislave pripadá na každý vyriešený problém ďalších desať problémov. Takže pred nami je ešte veľa práce. Som netrpezlivý perfekcionista a s tým sa žije ťažko, pretože chcete všetko hneď a urobené čo najlepšie. Uvedomujem si však, že Bratislava má ešte čo doháňať a budem na tom pracovať.“
Je na tom Bratislava lepšie ako pred rokom?
„Jednoznačne. Bratislava sa dynamicky mení k lepšiemu.“
Kto je Ivo Nesrovnal:
- narodil sa 19. mája 1964 v Bratislave,
- vyštudoval Právnickú fakultu Univerzity Komenského a neskôr študoval na viacerých zahraničných univerzitách,
- profesionálnu dráhu začal ako právnik v Slovenskej akadémii vied,
- v deväťdesiatych rokoch pracoval v kancelárii prezidenta Václava Havla v Prahe ako právnik,
- pred vstupom do politiky trinásť rokov spoluviedol pobočku medzinárodnej advokátskej kancelárie Gleiss Lutz Rechtsanwälte pre Česko a Slovensko,
- od roku 2009 bol mestským poslancom a poslancom a podpredsedom Bratislavského samosprávneho kraja,
- v roku 2014 sa stal primátorom Bratislavy.
Ste v polovici svojho volebného obdobia. Čo sa vám zatiaľ podarilo zmeniť?
„Okrem už spomínaných systémových projektov sme napríklad opravili päťdesiat kilometrov ciest, vysadili štyristo stromov, otvorili nové parky, osadili tristo odpadkových košov, vymenili lavičky, postavili detské ihriská či cyklotrasy, odstraňujeme grafity, riešime vizuálny smog a venujeme sa riešeniu situácie s ľuďmi bez domova. Za posledné dva roky sme urobili viac ako predchádzajúce vedenia mesta za niekoľko posledných rokov.“
K tým väčším opatreniam, ktoré ste urobili, patrí rekonštrukcia Štúrovej ulice a Starého mosta. Nemožno vám uprieť úsilie, pretože ak by ste to nestihli, mesto by prišlo o 70 miliónov eur. Nejde však o váš projekt, museli ste ho dokončiť.
„Uvedomujem si politické riziko, že tento projekt si bude každý privlastňovať, ale spomeňte si na to, ako to vyzeralo, keď som prišiel do úradu. Ľudia sa smiali, že na Štúrovej rastú paradajky. Projekt bol od mojich predchodcov manažérsky nepripravený, no teraz tu most stojí a funguje.“
Po pätnástich rokoch diskusie sa mestu konečne podarilo prijať rámce celomestskej parkovacej politiky. Mnohí však tvrdia, že sú príliš voľné, nerobia v parkovaní poriadok a že ste si len odškrtli predvolebný sľub. Len pár minút po schválení nariadenia sa už hovorilo aj o jeho novele. Ste s nariadením spokojný?
„Sú dva druhy ľudí. Jedni radi kritizujú a na všetkom vidia len zlé veci, pričom nikdy nič nenavrhnú, a druhí, ktorí sa snažia problémy riešiť. A ja sa radím do tej druhej skupiny. Pätnásť rokov tu narastal chaos a všetci problém iba odsúvali. Takto to už ďalej nemohlo ísť, preto som presadil jednotné pravidlá, ktoré zvýhodnia Bratislavčanov. Ide o ťažkú tému a toto je prvý krok, od ktorého sa vieme ďalej odpichnúť.“
Čupka: parkovacia politika ma sklamala, je to taká žabomyš Čítajte Do nariadenia o parkovaní sa však na poslednú chvíľu zapracovali rôzne zmeny. Azda najväčšou je, že prvé dva roky nebudú musieť vodiči nič platiť. Prinesie to sľubovaný poriadok?
„Systém je slobodný. Mestské časti si môžu určiť, kedy sa pripoja a či vôbec. Doteraz to nebolo možné, lebo neexistoval mestský rámcový predpis. Malé mestské časti tak nebudú brzdiť veľké, ako Petržalka, Staré Mesto či Nové Mesto, ktoré parkovaciu politiku potrebujú okamžite. Takto to mestské časti chceli a môžu si nastaviť zóny parkovania či výšku platieb. Pre Bratislavu ide o prevratný krok.“
Medzi tie väčšie zmeny patrí v meste za posledný rok aj rekonštrukcia ciest. Magistrát však na ňu dostal kvôli predsedníctvu Rady Európskej únie štátnu dotáciu. Takže zrejme každý primátor by peniaze využil na ich opravu.
