SME
Streda, 27. január, 2021 | Meniny má BohušKrížovkyKrížovky

Poplatok za rozvoj sa mení do poslednej chvíle

Vybrané peniaze mestské časti investujú do ciest, chodníkov, verejných priestranstiev, škôl či materských škôl.

(Zdroj: Foto SME - Gabriel Kuchta)

BRATISLAVA. Aj keď obce a mestá na Slovensku môžu začať vyberať poplatok za rozvoj už od začiatku budúceho roka, jeho nastavenie sa mení do poslednej chvíle.

Poslanci Národnej rady 7. decembra zmenili zákon o poplatku, ktorý by mal mestám a obciam zabezpečiť peniaze na ich rozvoj a zabrániť korupcii.

Novela má byť účinná od 31. decembra tohto roku. Na zmeny si však budú musieť Bratislavčania ešte počkať. M

estské časti si budú totiž samy určovať podmienky výberu poplatku a zmeny nestihnú zapracovať do konca tohto roka.

Skryť Vypnúť reklamu

Čo poslanci zmenili

Trojica poslancov koaličného Mosta-Hídu - Gábor Gál, Peter Antal a Péter Vörös - navrhla, a parlament aj schválil, že poplatok za rozvoj sa od pôvodného zámeru nebude vzťahovať na zateplenie bytového domu či údržbu stavby.

Podmienkou však je, že počas takejto rekonštrukcie nedôjde k zväčšeniu existujúcej podlahovej plochy.

Na Gálov návrh zo zákona vypustili aj to, aby majitelia rodinných domov s výmerou do 150 štvorcových metrov nemuseli platiť poplatok.

Oslobodenie menších rodinných domov bolo totiž podľa neho diskriminačné najmä vo vzťahu k stavebníkom bytov.

Avšak na podnet jedného z autorov pôvodného zákona Igora Chomu (Smer-SD) novela zaviedla takzvanú odpočítateľnú položku s rozlohou 60 štvorcových metrov.

Dôvodom je podľa Chomu spravodlivosť voči stavbám malého rozsahu. To znamená, že stavebník rodinného domu s rozlohou sto štvorcových metrov zaplatí poplatok len z rozlohy 40 štvorcových metrov.

Skryť Vypnúť reklamu

Zároveň od poplatku za rozvoj budú oslobodené stavby slúžiace na športové účely, ako sú športové haly, zimné či futbalové štadióny. Do novely sa dostalo oslobodenie od poplatku aj pre skleníky do výmery tisíc štvorcových metrov.

Poslanci taktiež odsúhlasili zníženie minimálnej sadzby poplatku z desať eur na tri eurá za každý, aj začatý, štvorcový meter podlahovej plochy stavby. Maximálna sadzba ostala zachovaná na 35 eurách.

Podľa poslancov Mosta-Hídu je teraz zákon vyvážený a pre samosprávy v praxi použiteľnejší.

„Týmto zákonom sme chceli slúžiť verejnosti, nie nejakým lobistickým a developerským skupinám,“ povedal Gál.

Výkonný riaditeľ Inštitútu urbánneho rozvoja Juraj Suchánek, ktorý reprezentuje stavebníkov a developerov, víta zmeny, ktoré viedli k spoplatneniu iba reálne postavenej plochy stavby.

Skryť Vypnúť reklamu

Na druhej strane podľa Suchánka novela priniesla nové výnimky, ktoré môžu viesť k požiadavkám na zavedenie ďalších výnimiek.

„Pozitívne hodnotím zrušenie nesystémovej výnimky pre rodinné domy s rozlohou do 150 štvorcových metrov,“ povedal Suchánek.

Zavedenie odpočítateľnej položky je však podľa neho absolútne nelogické, keďže opäť uprednostňuje výstavbu rodinných domov, ktoré kladú najväčšie nároky na infraštruktúru.

To preto, lebo pri výstavbe bytovky s dvadsiatimi bytmi je odpočítateľná položka, po jej rozpočítaní na všetky byty, len tri štvorcové metre na byt.

Novela podľa Suchánka nerieši ani najväčší problém v zákone. Tým je hrozba, že si obec od stavebníka vypýta dve platby – poplatok za rozvoj a aj financovanie, napríklad, novej škôlky alebo opravy križovatky v rámci takzvaných vyvolaných investícií.

Novela totiž obsahuje oslobodenie od platby poplatku za rozvoj len pre stavby, pre ktoré bolo územné rozhodnutie vydané do konca roku 2016.

„Ostáva preto otázkou, ako budú takéto prípady upravené v budúcnosti. Tento problém chápeme ako mimoriadne dôležitý a s veľkými dosahmi. Jeho neriešením budú vznikať situácie, keď budú stavebníci opakovane zaťažovaný nákladmi na výstavbu verejnej infraštruktúry,“ vysvetlil Suchánek.

Ako to bude v Bratislave

Bratislava ako jedno z mála miest sa rozhodla vyberať poplatok za rozvoj hneď, ako jej to umožní zákon, a teda od 1. januára budúceho roku.

Zmenila štatút mesta, na ktorého základe poplatok budú vyberať jednotlivé mestské časti. Tie si budú poplatok deliť s mestom v pomere 68:32 v ich prospech.

Mesto najprv navrhovalo vyberať poplatok v maximálnej výške, to znamená 35 eur za štvorec stavieb všetkého druhu.

Avšak nakoniec mestskí poslanci 8. decembra schválili všeobecné záväzné nariadenie s inými sadzbami - 25 eur za štvorec na priemyselné stavby, 10 eur za štvorec na stavby na pôdohospodársku produkciu a maximálnu sadzbu 35 eur za štvorec na stavby na bývanie a ostatné stavby.

Prijaté nariadenie však ešte neberie do úvahy zmeny, ktoré schválili poslanci parlamentu deň predtým.

To znamená, že po tom, ako novela nadobudne účinnosť, nariadenie, ktoré prijalo mesto 8. decembra stratí platnosť a nahradia ho jednotlivé nariadenia mestských častí, vysvetlila hovorkyňa magistrátu Ivana Skokanová.

Poplatok a mestské časti

Mestské časti aktuálne zapracúvajú zmeny, ktoré novela zákona o poplatku priniesla. Podmienky, ako aj ceny výberu si totiž môžu určiť samé.

Karlova Ves však už napríklad mala pripravené vlastné nariadenie. Teraz predpokladá, že jeho nové znenie aj so zapracovanými zmenami bude prijímať pravdepodobne vo februári.

V Dúbravke sa tiež ešte len chystajú rokovať o novom znení. Čo sa týka sadzieb, V Karlovej Vsi ešte o jednotlivých sadzbách nerokovali. V Dúbravke zatiaľ plánujú rešpektovať sadzby navrhnuté mestom.

V Dúbravke podľa jej hovorkyni Lucie Marcinátovej odhadujú, že poplatok za rozvoj prinesie mestskej časti okolo tristo- až štyristotisíc ročne v závislosti od vývoja stavebných projektov. Nové Mesto odhaduje príjmy až na viac ako pol milióna eur.

V Karlovej Vsi tipujú, že by im poplatok mohol priniesť dvestotisíc eur ročne. Avšak ešte nevyčíslili, aký dosah môžu mať zmeny v poplatku na celkovú vybranú sumu.

Vybrané peniaze plánujú mestské časti investovať najmä do ciest, chodníkov, verejných priestranstiev, škôl a materských škôl.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Bratislava

Inzercia - Tlačové správy

  1. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  2. INEKO: Základná škola v Svätom Jure je najlepšia na Slovensku
  3. Hygge ako životný štýl
  4. Za špičkovým produktom na podporu imunity sú talentovaní Slováci
  5. Viete, ako správne umyť ovocie? Čistá voda stačiť nemusí
  6. Ako spoznať ekologickejšie potraviny? Radí odborník
  7. Ochrana prírody na Slovensku má nové ocenenie
  8. Absolventi Paneurópskej vysokej školy majú takmer najvyšší plat
  9. Pandemická kríza urobila obrovské PR online vzdelávaniu
  10. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  1. Garmin predstavuje Lily, svoje najmenšie inteligentné hodinky
  2. Babylon Berlín: Najdrahší nemecký seriál
  3. Potravinové intolerancie bude KRAJ riešiť aj tento rok
  4. Viete, ako správne umyť ovocie? Čistá voda stačiť nemusí
  5. Závod zamestnáva 500 ľudí. Tatravagónka v Trebišove má 50 rokov
  6. Spoločnosť BILLA v novom e-booku radí, ako sa stravovovať zdravo
  7. Počas koronakrízy vzrástli obavy z dopadov práceneschopnosti
  8. Za špičkovým produktom na podporu imunity sú talentovaní Slováci
  9. Ochrana prírody na Slovensku má nové ocenenie
  10. Ako spoznať ekologickejšie potraviny? Radí odborník
  1. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 20 497
  2. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 19 274
  3. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji 18 264
  4. Viete, ako správne umyť ovocie? Čistá voda stačiť nemusí 9 390
  5. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 8 286
  6. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 7 959
  7. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 7 595
  8. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 7 364
  9. Ohlúpli sme počas Covid roka? 7 201
  10. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 7 070
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu