SME
Piatok, 19. august, 2022 | Meniny má Lýdia

Ako si nažívajú bratislavské knižnice

Nie každý knihovník vie odpovedať na otázku, či už vyšla nová Steelová.

(Zdroj: Foto - archív SME)

Dnešný knihovník už musí byť odborníkom na literatúru, IT, marketing, ale aj na psychológiu

BRATISLAVA. Po tom, ako dve mladé knihovníčky Adriana Adamovská a Kamila Černáková z knižnice Ružinov opakovane dostávali otázku, čo vlastne v práci robia a či vôbec dnes ešte knižnice existujú, rozhodli sa o svojom povolaní natočiť amatérsky dokument.

Celý rok chodili za knihovníkmi a výsledkom je polhodinový dokument Život (ne)knihovníka. Premiéru mal v knižnici Goetheho inštitútu 28. novembra.

Kto je vlastne knihovník?

Adriana Adamovská síce robí v knižnici, a teda je knihovníčkou, ale nepracuje priamo s klientmi. V knižnici má na starosti marketing, pripravuje podujatia a propaguje knižnicu.

SkryťVypnúť reklamu

Takže, keď od nej niekto chcel odporučiť dobrú knihu na čítanie, poradiť mu nevedela.

„V knižnici robia ľudia na rôznych postoch. To je ako povedať, že ekonómovia sú len tí, ktorí pracujú s číslami,“ ozrejmila Adamovská.

„Tak sme sa s kolegyňou rozhodli, že spravíme dokument, lebo som vedela, že rôzni knihovníci sa venujú rôznym činnostiam a pracujú na rôznych postoch.“

Jej kolegyňa Kamila Černáková sa tiež venuje v knižnici marketingovým aktivitám, ale pracuje aj vo výpožičnej službe.

Pre vznik dokumentu pre ne neboli dôležité štatistické dáta. Zaoberali sa samotnou profesiou knihovníka a jej zmenami. Preto ani nevedia povedať, koľko knižníc a knihovníkov či knihovníčok v Bratislave dokopy existuje.

Pre svoj dokument si vybrali vzorku mladých knihovníkov pracujúcich na rôznych pozíciách vo viacerých knižniciach. Vo filme odznievajú vyjadrenia knihovníkov z verejnej, akademickej či vedeckej knižnice, ale aj študentov knihovníctva či odbornej asistentky z Katedry knižničnej a informačnej vedy na Univerzite Komenského.

SkryťVypnúť reklamu

„Výber knihovníkov pre dokument bol spontánny. Ale prirodzene sa nám ľahšie pracovalo s mladšími. Oslovili sme ich a oni boli myšlienkou nadšení. Tak sme do toho išli,” povedala Adamovská.

Prečo (ne)knihovník

Samotné autorky sú tak trochu (ne)knihovníčky, pretože vyštudovali estetiku a nie knihovníctvo. Profesiou sú však už knihovníčky.

„My sme v podstate všetci knihovníci, voláme sa tak. Aj Tomáš Fiala, ktorý v dokumente vystupuje a je vedúcim digitalizačného strediska. Aj on si hovorí knihovník. Preto uvádzame v názve dokumentu predponu 'ne'," vysvetľuje Adamovská.

V dokumente odznejú vyjadrenia jedenástich knihovníkov a knihovníčok pracujúcich na rôznych postoch, v ktorých vyvracajú mylný názor, že v pracovnom čase čítajú knihy.

Ako potvrdia Tomáš Fiala z Univerzitnej knižnice a Lenka Čechvalová zo Staromesteskej knižnice na to jednoducho nemajú čas.

SkryťVypnúť reklamu

Čechvalová okrem práce na oddelení výpožičiek pripravuje podujatia pre deti.

„Keď si potrebujem prečítať knižku na podujatie, čítam ju vo voľnom čase doma,” povedala Čechvalová, ktorá preto často nevie odpovedať na otázku, či už vyšla nová Steelová.

Fiala, ktorý sa knihovníctvo rozhodol študovať aj preto, lebo tam nebola matematika, a teraz sa venuje digitalizácii, knižnicu vníma ako tretí priestor pre jednotlivca alebo spoločnosť.

„Spoločnosť v súčasnosti potrebuje fyzicky miesto, kde sa môže združovať, informačne a kultúrne obohatiť alebo kde sa môžu konať rôzne spoločenské akcie.

Rovnako aj priestor, kde sa dajú nadviazať nové priateľstvá, kde môžu vzniknúť nové nápady, projekty či idey a kde sa môže voľne diskutovať, študovať, ale i zabávať,” ozrejmil vo filme svoju predstavu Fiala.

Povolanie knihovníka má však na Slovensku aj svoje tienisté stránky.

„Byť knihovníkom je aj povedať svojmu okoliu, aký mám plat a vedieť spracovať to, že všetci ostatní majú väčšinou platy vyššie. Vedieť si sám pred sebou obhájiť, že prečo to robím, prečo to chcem robiť, prečo ma to baví a budem to robiť, aj keď niekedy je to boj s veternými mlynmi,” povedal Fiala.

S tým, že knihovníci nemajú ustlané na ružiach, súhlasí aj Michal Hvorecký, ktorý okrem toho, že je spisovateľom, šéfuje knižnici v bratislavskom Goetheho inštitúte.

„Keby som chcel byť pesimista, tak by som povedal, že postavenie knihovníka sa mení k horšiemu, dokonca výrazne k horšiemu. Hlavne preto, že je to práca s veľmi nízkou perspektívou kariérneho rastu,” vyjadril sa v dokumente Hvorecký.

Dôvody súčasného stavu vidí v nastavení štátnej kultúrnej politiky a v tom, ako štát vníma knižnice. Na druhej strane je nadšený, že je ešte stále veľa mladých ludí, ktorí sú radi knihovníčkami alebo knihovníkmi.

„Zároveň si uvedomujem, že toto povolanie si dnes vyžaduje úplne inú kvalifikáciu ako v minulosti. Je to povolanie, ktoré si vyžaduje znalosti informačných technológií a zároveň veľmi dobrý prehľad v literatúre, organizačné schopnosti a množstvo daľších vecí,” ozrejmil Hvorecký, podľa ktorého je táto komplexná profesia na Slovensku nedocenená.

„My ako knihovnici by sme mali viac bojovať za to, že si zaslúžime viac, a za svoje práva, pretože knižnice sú jedny z najdôležitejších verejných inštitúcií,” povedal Hvorecký.

V dokumente odznejú síce aj smutnejšie vyjadrenia o nedostatočnej podpore pre knižnice, no z vyjadrení samotných knihovníkov cítiť nadšenie pre ich profesiu a svet bez knižníc si nevedia predstaviť.

Ďalší osud dokumentu

Autorky neplánujú nechať dokument o bratislavských knihovníkoch zavretý v zásuvke. Plánujú ho publikovať do internetovej databázy filmov – na youtube 23. decembra a nechať ho šíriť.

Plánujú ho aj ponúknuť knižniciam, na semináre či konferencie, ale zatiaľ nemajú žiadne konrétne plány.

„Sme rady, že už mal premiéru,” povedala Černáková.

Práca na filme Život (ne)knihovníka bola pre obe prvá skúsenosť s natáčaním dokumentu. Museli sa za pochodu naučiť zaobchádzať s kamerou, svetlami či komunikovať s účinkujúcimi.

Veľmi im pomohla ich domovská knižnica v Ružinove, ktorá im poskytla čas aj priestor. Pomohli im však aj priatelia a rodina.

Tvorba dokumentu dala Adriane a Kamile skúsenosti a odvahu na ďalšiu prácu s kamerou. Teraz sa chcú viac sústrediť na vzdelávacie videá, ale plánujú natáčať aj o ďalších knihovníkoch.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Bratislava

Inzercia - Tlačové správy

  1. Pixel Federation nikdy nezarobil ako cez pandémiu
  2. Veterány sú symbolom Kuby. Hemingway ich vlastnil sedem
  3. Hyundai štartuje na Slovensku unikátny Hyundai Plogging Run
  4. Mobilná bezpečnosť sa stále podceňuje. Všetko však máte v rukách
  5. Auto bez čakania? VW T-Cross môžete mať hneď a aj so zľavou
  6. Radi si veci vyrábate sami? Tento nový časopis je pre vás
  7. Zdravotná poisťovňa zostala prekvapená. Zaplatila už 30 mil. eur
  8. Domčeky trulli mali byť dočasným bývaním v snahe neplatiť dane
  1. Majstrovstvá Slovenska v hode telefónom sa uskutočnia v sobotu
  2. Veterány sú symbolom Kuby. Hemingway ich vlastnil sedem
  3. Hyundai štartuje na Slovensku unikátny Hyundai Plogging Run
  4. Shell myslí na slovenské komunity
  5. Mobilná bezpečnosť sa stále podceňuje. Všetko však máte v rukách
  6. Čakáte bábätko? Union má preň nachystané veľké množstvo výhod
  7. Agrokomplex 2022
  8. 365.bank si naďalej upevňuje svoju pozíciu plnoformátovej banky
  1. Zdravotná poisťovňa zostala prekvapená. Zaplatila už 30 mil. eur 38 967
  2. Domčeky trulli mali byť dočasným bývaním v snahe neplatiť dane 17 659
  3. Najbohatšie mesto v stredoveku, divoký západ na Slovensku 11 327
  4. Pixel Federation nikdy nezarobil ako cez pandémiu 6 954
  5. Radi si veci vyrábate sami? Tento nový časopis je pre vás 4 851
  6. Nie som superman, ale viem, že Prešov má na to byť supermestom. 4 225
  7. Kam príde, tam vypredá. Nitran vymýšľal vlastný cider dva roky 3 242
  8. Hyundai štartuje na Slovensku unikátny Hyundai Plogging Run 2 937
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Blogy SME

  1. Jozef Drahovský: Priechod na druhý svet je v Bratislave
  2. Martina Hilbertová: Márnivé dcéry z Bratislavy: Novomestská parkovacia: Firma bez kontroly, ktorá nepodnikala, iba míňala
  3. Post Bellum SK: Kaviarne: dobrá adresa, politika aj štamgasti
  4. Robert Puk: Sú mestské časti pre Bratislavu nebezpečné?
  5. Róbert Thomas: Zaparkovať auto priamo v parku ?! Pre niektorých ,,žiaden“ problém
  6. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Žijeme si tu ako v rozprávke
  7. Martin Greguš: Team-building za cca 5 899 eur - je to možné? Pozrime sa na počet zamestnancov, ktorý sa opäť raz vymkol z podkontroly - Metropolitný inštitút
  8. Martina Hilbertová: Márnivé dcéry z Bratislavy: Utečenci spali na lehátkach a platili za nich ako v luxusnom hoteli.
  1. Jozef Drahovský: Priechod na druhý svet je v Bratislave 10 406
  2. Peter Gregor: Cena slobody sa vždy počíta iba v stratených ľudských životoch. 7 667
  3. Milan Pilip: Čaká nás rozvrat spoločnosti ak nezasiahneme proti konšpirátorom 7 055
  4. Tereza Krajčová: Severné Poľsko: Očarujúci Gdansk, piesočné pláže Sopotu a moderná Gdyňa 4 423
  5. Pavel Macko: Máme ľutovať podnikateľa Hambálka alebo vojnové obete jeho kumpánov? 4 182
  6. Roman Kebísek: Jánošík prepadával ľudí na cestách vyše roka. Od jesene 1711 do zimy 1712/3 3 976
  7. Ján Valchár: Ubjegáj, zájčik, ubjegáj! 3 950
  8. Ján Serbák: Zaujímavosti zo storočných novín (12. - 18.8.1922) 3 423
  1. Monika Nagyova: Moja babka zažila kvôli podvodníkom trýznivé minúty, ktoré by neželala nikomu.
  2. Jiří Ščobák: Fungujú sankcie proti Rusku? Nečaká krach aj nás?
  3. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 45. - Arktída - Posledná plavba lode Karluk 3/3 - Návrat do civilizácie, 1914
  4. Jiří Ščobák: Kde dnes môžeme ušetriť? Znížiť spotrebu a náklady?
  5. Jiří Ščobák: Proč bychom si měli zapamatovat jméno Anna Chadimová? Co nám po ní zůstalo?
  6. Martina Hilbertová: Márnivé dcéry z Bratislavy: Ružinovská televízia - pod kontrolou politikov
  7. Monika Nagyova: O žene, ktorá milovala rúško
  8. Jiří Ščobák: Krásne a zaujímavé historické poistné zmluvy: Existovala aj čisto slovenská poisťovňa? A čo bola „zmluva odvážna“?
SkryťZatvoriť reklamu