BRATISLAVA. Mesto bude v roku 2017 hospodáriť s rozpočtom viac ako 343 miliónov eur. Takúto sumu vo štvrtok schválili mestskí poslanci na svojom rokovaní. Viac peňazí v meste pôjde do verejnej infraštruktúry, sociálnej oblasti, vzdelávania, voľného času, ale aj mobility a verejnej dopravy.
Primátor Bratislavy Ivo Nesrovnal tvrdí, že návrh budúcoročného rozpočtu nadväzuje na rozvojový rozpočet z tohto roku, vo všetkých programoch podporuje ďalší rozvoj Bratislavy a pokračuje vo zvyšovaní a zabezpečení kvalitnejších verejných služieb. "Môžeme naplno pokračovať v rozbehnutých projektoch.
Medzi ne nepochybne patria opravy ciest, nové cyklotrasy, chodníky, nové parky, viac stromov, viac peňazí do školstva, sociálnych služieb, kultúry a športu," povedal primátor.
Najviac do infraštruktúry
Jednou z oblastí, ktorá počíta s najväčším navýšením oproti tohtoročnému rozpočtu je verejná infraštruktúra. Ide najmä o výdavky spojené s vytváraním predpokladov na územný rozvoj mesta, kvalitu a rozvoj cestnej a pešej infraštruktúry, cyklotrás a parkovísk, rozvoj nosného dopravného systému a infraštruktúry verejných priestranstiev a zelene.
V pláne je realizácia nových cyklotrás Starohájska, Alstrova - Pekná cesta, Rožňavská - úsek Tomášikova a príprava nových projektových dokumentácií a výstavba nových parkovísk Pri Kríži či Röntgenová.
V oblasti infraštruktúry verejných priestranstiev a zelene dosiahnu výdavky významný nárast a navrhuje sa realizácia nových parkov na uliciach Pri Kríži, Svoradova či Pod záhradami. Zároveň bude mesto pokračovať v revitalizácii a starostlivosti o zeleň a v podpore novej výsadby.
Rozpočet hlavného mesta na rok 2017 má podľa magistrátu historicky najvyššie výdavky v oblasti školstva, vzdelávania a voľného času a v sociálnej oblasti. Ide najmä o podporu základných umeleckých škôl, centier voľného času, vzdelávania a takisto aj podporu sociálnych služieb.
Doprava aj bývanie
Mesto v rozpočte vyčlenilo aj prostriedky na spoluúčasť na projektoch financovaných Európskou úniou. Ide predovšetkým o projekty z oblasti dopravy a dopravnej infraštruktúry. V roku 2017 sa bude pripravovať pokračovanie električkovej trate do Petržalky až po Janíkov dvor. Bude sa pripravovať a realizovať aj modernizácia električkových radiál Karlovesko-Dúbravskej, Vajnorskej či Ružinovskej.
V rozpočte na budúci rok sa sa počíta aj s výstavbou náhradných nájomných bytov, nakoľko hlavné mesto je zo zákona povinné zabezpečiť do konca roka 2016 približne 580 náhradných nájomných bytov pre právoplatných žiadateľov. Počíta sa aj s náhradami nájomného.
Od januára poplatok za rozvoj
Sadzba miestneho poplatku za rozvoj bude od nového roka na celom území hlavného mesta pre stavby na bývanie 35 eur za meter štvorcový.
Sadzba pre stavby na pôdohospodársku produkciu, skleníky i pre stavby pre vodné hospodárstvo bude desať eur. Pre priemyselné stavby a stavby využívané na skladovanie bude sadzba poplatku 25 eur. Od 1. novembra tohto roka totiž na Slovensku platí zákon o miestnom poplatku za rozvoj.
Výnos z miestneho poplatku za rozvoj si bratislavský magistrát a bratislavské mestské časti rozdelia v pomere 68:32 v prospech mestských častí, ktoré budú tento poplatok aj vyberať. Vyplýva to z dodatku k Štatútu hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy, ktorý koncom októbra prijali bratislavskí mestskí poslanci.
Mesto chce poplatok za rozvoj vyberať v maximálnej výške Čítajte Zákonodarca v ustanovení zákona o miestnom poplatku za rozvoj umožnil, aby správu poplatku v podmienkach Bratislavy mohli vykonávať aj mestské časti, ak tak ustanoví Štatút hlavného mesta Bratislavy.
Novelu zákona o miestnom poplatku za rozvoj schválili poslanci Národnej rady Slovenskej republiky v stredu 7. decembra. Poslanci za Most-Híd v predloženom návrhu doplnili stavby, ktoré napriek potrebe stavebného povolenia na ich realizáciu nepodliehajú poplatku za rozvoj.
Ide podľa nich najmä o stavebné činnosti týkajúce sa rekonštrukcie obvodového plášťa stavby, najmä zateplenia bytových domov, a stavebné činnosti súvisiace s údržbou stavby. Podmienkou je, aby pri týchto stavebných úpravách, ktoré priamo súvisia s obnovou bytových domov, ako aj iných stavieb, neboli zároveň zmenené ich podlahové plochy.
„ Ak nadobudne účinnosť novela, v takom prípade prejde celá kompetencia na mestské časti. Fakt však bude, že developer bude za svoju aktivitu v meste platiť. Toto považujem za kľúčové,“ povedal po hlasovaní mestský poslanec Ján Buocik, ktorý za miestny poplatok za rozvoj v Bratislave bojoval.
„To, či sa to nakoniec bude schvaľovať na mestských častiach, alebo ostane v platnosti mestské VZN, je pre obyvateľov Bratislavy úplne jedno,“ ukončil Buocik.
