SME

Študenti ukážu, ako by mohli vyzerať bratislavské nábrežia

Vizualizácie si návštevníci môžu pozrieť cez digitálne vychytávky – virtuálne okuliare a mobilnú aplikáciu. Ukážu, kde by mohlo stáť nové PKO alebo múzeum prírody.

(Zdroj: Zdroj - Fakulta architektúry STU)

BRATISLAVA. Nasadíte si špeciálne okuliare a zrazu sa ocitnete v Bratislave na futuristickom moste cez Dunaj.

Otáčate hlavou a pred vami sa rozprestiera krajina. Ide síce o imaginárnu predstavu, no s okuliarmi sa cítite, ako by ste sa na moste skutočne nachádzali.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Kliknutím počítačovej myši na označený bod sa posúvate v priestore ďalej.

Presne toto budú môcť zažiť návštevníci výstavy Virtuálne dunajské nábrežia, ktorú pripravili študenti architektúry Slovenskej technickej univerzity.

Ich cieľom je ľuďom za pomoci najmodernejších technológií ukázať, ako by mohli vyzerať bratislavské nábrežia v budúcnosti.

SkryťVypnúť reklamu

Na výstave si budú môcť návštevníci pozrieť projekty cez okuliare na virtuálnu realitu. Študenti taktiež pripravili aplikáciu do mobilného telefónu, pomocou ktorej si budú môcť záujemcovia pozrieť ich projekty v 3D priamo na mieste, pre ktoré boli navrhované.

Virtuálne nábrežia

Projekt Virtuálne dunajské nábrežia vznikol na Fakulte architektúry Slovenskej technickej univerzity ako snaha priblížiť laikom pomocou digitálnych technológií projekty študentov architektúry zamerané na dunajské nábrežia v Bratislave.

Takto by si aj laici mali vedieť lepšie predstaviť navrhované úpravy, ozrejmila dekanka fakulty Ľubica Vitková.

Pre digitálnu prezentáciu si vybrali Dunajské nábrežia. To preto, lebo problematika vzťahu rieky a mesta v architektúre aktuálne veľmi rezonuje.

SkryťVypnúť reklamu

„Obzvlášť v Bratislave je ich súžitie veľmi komplikované,“ozrejmila Vitková.

Pre opakujúce sa povodne bol Dunaj pre Bratislavu v minulosti skôr hrozbou. Neskôr, v druhej polovici 19. storočia a čiastočne aj v 20. storočí, bolo koryto Dunaja zregulované, čím sa problémy s povodňami podarilo vyriešiť.

Ale došlo k odrezaniu mnohých ramien rieky od hlavného toku a tak sa atmosféra vnútrozemskej delty z mesta stratila.

Teraz sa študenti v rámci projektu Virtuálnych dunajských nábreží snažili vrátiť do mesta niečo z pôvodnej situácie, no v rámci podmienok v 21. storočí.

Práce študentov sa zaoberajú napríklad napojením Chorvátskeho ramena na hlavný tok Dunaja na petržalskej strane mesta.

Študenti riešili aj to, ako by mohlo v budúcnosti vyzerať nábrežie medzi Starým mostom a Prístavným mostom na petržalskej strane, kde sa nachádza chránený lužný les. Zamerali sa však aj na celkovú koncepciu nábreží Dunaja v Bratislave.

SkryťVypnúť reklamu

„Sú to experimentálne práce, ktoré sa nedajú brať doslovne. Skôr preverujú, na aké účely by sa dané územia dali využívať a aké kvality dokážu ponúknuť,“ povedala Vitková.

Či sa niekto nápadmi študentov inšpiruje, alebo ich v budúcnosti sami presadia, je nateraz otázne.

Podpora z Dunajského fondu

Pre projekt virtuálnych nábreží získala univerzita podporu z Dunajského fondu. Grant tritisíc eur použili na nákup základného technického vybavenia na prípravu a prezentáciu návrhov pomocou virtuálnej reality a ich verejnú prezentáciu.

Už v lete sa uskutočnila jedna prezentácia na mieste, ktorého sa týkala – na moste pri navrhovanom vyústení Chorvátskeho ramena.

K výstave bude vydaný aj katalóg s podrobným popisom prác i zúčastnených spracovateľov.

Výstava vo vestibule fakulty

Výstava virtuálnych dunajských nábreží je súčasťou predstavenia výsledkov študentských prác verejnosti.

Na posteroch vystavených vo vestibule Fakulty architektúry na Námestí slobody si odborníci aj laická verejnosť budú môcť prezrieť práce študentov.

Výstava bude slávnostne otvorená 13. decembra o 15.00 h a bude trvať do 18. decembra.

Počas posledných dvoch dní jej konania, v sobotu a nedeľu, od 15.00 do 18.00 h, budú môcť návštevníci zažiť projekty „naživo“ s pomocou špeciálnych okuliarov vo forme virtuálnej reality.

Mobilná aplikácia

Vybrané projekty budú môcť záujemcovia „zažiť“ aj priamo na miestach, ktorými sa študenti vo svojich prácach zaoberali.

A to pomocou aplikácie, ktorú architekti vyvinuli pre mobilné zariadenia a virtuálnu realitu s firmami Eurosense a Pixel Federation. Zatiaľ čo prvá im poskytla digitálny model lokality, druhá sa postarala o vývoj aplikácie umožňujúcej jej prezeranie.

Na to, aby ľudia zažili projekty priamo na mieste, ktorých sa týkajú, si musia podľa architekta Viliama Zajíčka kúpiť papierové virtuálne okuliare, takzvaný CardBoard, a stiahnuť si aplikáciu do mobilu. Tá bude prístupná zadarmo.

Potom na základe mapy, ktorá bude k dispozícii v rámci projektu, si nájdu miesta pri Dunaji, na ktorých sa budú môcť cez mobilné telefóny pripojiť a zažiť vo virtuálnej realite premenu miesta tak, ako ju navrhujú architekti.

Dokopy budú takto prezentované tri projekty, z ktorých každý bude mať minimálne tri miesta, z ktorých sa bude dať nahliadnuť do virtuálneho sveta.

Jedným z takto prezentovaných projektov bude napríklad opätovné napojenia Chorvátskeho ramena na hlavný tok rieky a jeho možné súčasné architektonické stvárnenie.

„Na najexponovanejšie miesto sme pokusne umiestňovali kultúrne funkcie – Múzeum prírody alebo nové bratislavské PKO,“ povedal Vladimír Šimkovič, ktorý sa projektu zúčastnil ako školiteľ.

Oživenie dunajských nábreží v Bratislave nie je nová úloha a už sa jej v minulosti venovalo veľa architektov, urbanistov a iných odborníkov.

„Ale stále je ju možné objavovať v nových súvislostiach a azda niečo z nich aj v budúcnosti zrealizovať,“ povedala Vitková.

Podľa nej projekt virtuálnych nábreží taktiež môže poukázať na dodnes dostatočne nevyužitý potenciál rieky v meste, kde je Bratislava stále skôr mestom pri Dunaji než na ňom.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Bratislava

Komerčné články

  1. Konferencia eFleet Day 2025 hlási posledné voľné miesta
  2. Dobrý nápad na podnikanie nestačí. Firmy prezradili, čo funguje
  3. Ako zvládnuť podnikanie, rodinu aj voľný čas bez kompromisov?
  4. Realitný fond IAD IRF dosiahol historicky najvyššie zhodnotenie
  5. Inštruktorky sebaobrany: Najväčšia hrozba nie je cudzí muž v tme
  6. Muži, nepodceňujte návštevu kardiológa. Srdce máte len jedno
  7. Môže hudba pomôcť neurologickým pacientom lepšie chodiť?
  8. Elektrické autá v zahraničí: poplatky za nabíjanie a diaľnice
  1. Kalamita v Markovej spracovaná v súlade so zákonom
  2. Čo robí Portugalsko jedinečným? Jedenásť typických vecí a zvykov
  3. Konferencia eFleet Day 2025 hlási posledné voľné miesta
  4. Pili sme pivo, ktoré sa nedá ochutnať nikde inde na svete
  5. Fico škodí ekonomike, predbehli nás aj Rumuni
  6. Skvelý sortiment za výnimočne nízke ceny nájdete v Pepco
  7. S nami máte prístup do všetkých záhrad
  8. Dobrý nápad na podnikanie nestačí. Firmy prezradili, čo funguje
  1. Inštruktorky sebaobrany: Najväčšia hrozba nie je cudzí muž v tme 16 270
  2. Dobrý nápad na podnikanie nestačí. Firmy prezradili, čo funguje 8 513
  3. Realitný fond IAD IRF dosiahol historicky najvyššie zhodnotenie 5 197
  4. Elektrické autá v zahraničí: poplatky za nabíjanie a diaľnice 5 065
  5. Čo robí Portugalsko jedinečným? Jedenásť typických vecí a zvykov 4 040
  6. Nevšedný ostrov. Ischia priťahuje pozornosť čoraz viac turistov 3 613
  7. Muži, nepodceňujte návštevu kardiológa. Srdce máte len jedno 2 869
  8. Môže hudba pomôcť neurologickým pacientom lepšie chodiť? 2 365
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
  1. Post Bellum SK: Oslobodenie Bratislavy – boj za cenu stoviek životov
  2. Ľuboš Vodička: Bratislavský Robinson Karl Jetting
  3. Juraj Mravec: Projekt Nového Lida nereflektuje záujmy Petržalky
  4. Pavol Pálfy: Úradná tabuľa - zákonná povinnosť alebo služba pre občana?
  5. Danica Chames: Zbláznili sa, šli na dovolenku do Bratislavy
  6. Radko Mačuha: Sídlisko, kvôli ktorému bolo zbúrané podhradie. ( cyklus bratislavská krutosť)
  7. Ján Roháč: Čo nám ukázali cyklopruhy na Vajanského?
  8. Michal Drotován: Môže byť Bratislava 15-minútové mesto?
  1. Matej Galo: Záhady o pôvode slintačky a krívačky odhalené 104 561
  2. Radko Mačuha: Najprv si prišli po Šimečku. 54 561
  3. Michal Dolňan: Covid vypustili z laboratórií a SLAK na nás vrhli Nemci a Francúzi... 49 321
  4. Jakub Konečný: Našli sme dvoch Slovákov, ktorí sa majú vďaka Ficovej vláde lepšie! 26 472
  5. Ján Šeďo: Stalo sa to včera na "urgente". 24 669
  6. Martin Ondráš: Piate ohnisko nákazy SLAK - skutočná pravda 21 889
  7. Rado Surovka: Ficove Amater Airlines dopravili na Slovensko slintačku 19 360
  8. Matej Galo: Pán Fico, ste tak neschopný, alebo len žijete mimo reality? 15 975
  1. Tupou Ceruzou: Transakčná daň
  2. Post Bellum SK: Oslobodenie Bratislavy – boj za cenu stoviek životov
  3. Marcel Rebro: Slovenské drony na ukrajinskom nebi
  4. Věra Tepličková: Nie je nad to, mať na verejnosti dobrých priateľov
  5. Radko Mačuha: Najprv si prišli po Šimečku.
  6. Tupou Ceruzou: Medvede
  7. Tupou Ceruzou: Mr. Business
  8. Věra Tepličková: Romana nám odkazuje, že je stále úžasná
SkryťZatvoriť reklamu