Niekedy Bratislavu podozrievam, že mi to robí naschvál.
Áno, snažím sa chodiť na bicykli, pešo, MHD. Ale sú chvíle, keď to jednoducho vzdám a zavolám si taxík.
Keď sa ocitnem o štvrtej hodine ráno v Podunajských Biskupiciach. Keď neúprosne prší, a tam, kam idem, nechodí priama MHD. Keď je v Bratislave väčšie podujatie, ako Biela noc, a ja mám práve vtedy triednu stretávku v Ružinove.
Práve vtedy sa mi však stáva, že taxíky nie sú.
„Je mi ľúto, Lucia, zavolajte neskôr...“ odbíja ma jedna taxislužba za druhou.
Z Biskupíc som sa napokon dostala domov taxíkom až okolo pol šiestej.
Do kina i zo stretávky som išla v daždi pešo.
Prečo sa v hnusnom počasí taxíky prepadnú pod zem?
Možno sú dohodnutí s lekárňami, aby čím viac ľudí prechladlo a mali tržby.
Možno aj preto je v Bratislave už takmer viac lekární ako taxíkov.
Radšej si od taxikárov vypočujem nejaké super tipy na vitamíny, len nech ma zavezú tam, kam potrebujem!
