Vladimír Tomčík, historik, združenie Devínska brána
Siedmeho decembra 1772 vyšlo nariadenie Márie Terézie, podľa ktorého sa v nedeľu a počas sviatkov v kaviarňach, hostincoch a krčmách pred štvrtou popoludní nesmel hrať biliard. Hráči museli navyše ukončiť hru o desiatej hodine večer a v lete o jedenástej.
Prečo Máriu Teréziu volali cisárovná aj keď ňou nebola Čítajte Nariadenie nebolo v tom čase považované za samoúčelné a korešpondovalo s panovníčkiným úsilím o očistu a umravnenie spoločnosti.
Aj keď kaviarne boli centrom spoločenského a intelektuálneho života, vrchnosť na konzumáciu kávy a kaviarenský život reagovala nevraživo.
Panovalo presvedčenie, že kaviarne sú nielen miestom zábavy a hniezdami pokrokárstva, ale podporujú aj záhaľku a kazia morálku mladej generácie.
Aj keď káva pochádza z Etiópie, prvé kaviarne vznikli v Mekke, kde sa s týmto nápojom oboznámili pútnici z celého moslimského sveta.
Názov káva pochádza k turecko-arabského slova kahve – čo znamená omamný nápoj.
Účinky kávy boli na začiatku 16. storočia v moslimskom svete označené za rovnako škodlivé ako alkohol. Zatvorili kaviarne, zásoby kávy spálili a obchodovať s kávou bolo zakázané.
Negatívny náhľad na kaviarne mali spočiatku aj v Európe, kde sa káva dostávala prostredníctvom Turkov.
Prvú kaviareň otvorili v Benátkach v roku 1645. Je to neuveriteľné, ale v kaviarni Florian na Námestí sv. Marka si môžete vypiť kávu aj dnes.
Čo viete o korunováciách v Prešporku? (kvíz) Čítajte Tradícia viedenskej kávy a kaviarenskej kultúry vznikla na základe legendy o vreciach zelenej kávy, ktorú vraj zanechali Turci pod hradbami Viedne v roku 1683.
Aj v Bratislave už v 18. storočí boli viaceré kaviarne – v budove Mestského divadla bolo Casino, populárna bola kaviareň juristov na Promenáde, na Ventúrskej bola kaviareň U slnka.
V kaviarňach sa hral biliard, šachy, karty, pil sa rozolíš, podávala sa mokka a čašníci žehlili pre hostí noviny. Čítala sa najmä viedenská tlač a od roku 1764 aj Pressburger Zeitung, ktoré vychádzali počas troch storočí až do roku 1924.
V polovici 18. storočia sa bratislavskí kaviarnici pokúsili založiť si vlastný cech, ale pre odmietavý postoj úradov neuspeli. Úradníci mali jednoznačný názor – kaviarne sú liahňami politického voľnomyšlienkarstva.
Ale počiatky bratislavskej kávy sú staršie – káva sa u nás zrejme pila už pred zahnaním Osmanov od Viedne.
Dokladom sú ponosy bratislavskej Obchodníckej gilde na pouličných varičov kávy, takzvaných caffeesiedlerov, ktorí po uliciach okrem kávy predávali aj iný, zakázaný, tovar – konkrétne pálenku a tabak.
