BRATISLAVA. Starohájska, Alstrova, Rožňavská, Lesopark v Mlynskej doline, Trnavská, Bajkalská a Košická. To sú lokality, v ktorých chce mesto budúci rok postaviť alebo pripraviť projekty na cyklotrasy. Kým tento rok mal magistrát na rozvoj cyklodopravy vyčlenených 420-tisíc eur, budúci rok to má byť viac ako dvojnásobok.
Na ich výstavbu a údržbu totiž v návrhu rozpočtu mesta na rok 2017 vyčlenil 506-tisíc eur z vlastných zdrojov a ďalších 460-tisíc eur z európskych fondov. O tom, či mesto bude od januára hospodáriť s takmer miliónovým rozpočtom pre cyklistov, rozhodnú mestskí poslanci na decembrovom zastupiteľstve.
„Mesto a mestská organizácia STaRZ, ktorá projekty pripravuje, idú slimačím tempom,“ uviedol prezident občianskeho združenia Cyklokoalícia Peter Netri. V meste podľa neho chýba základné prepojenie centra s mestskými časťami a nimi navzájom.
Chybou je podľa Netriho to, že magistrát nerobí nové projekty, ale doháňa staré ešte z čias bývalého primátora.
Bratislava zaostáva
Stačí prejsť cez neďaleký hraničný priechod Berg a bratislavský cyklista sa ocitá v inom svete. Teší sa, že sa nemusí na cyklochodníkoch vyhýbať jamám, vychádzať na 20-centimetrové obrubníky, schádzať z nich každých päť metrov a báť sa, že ho z bicykla niekto v premávke zrazí alebo z bicykla zhodí tým, že do cyklotrasy otvorí dvere auta.
Niektoré cyklotrasy v Bratislave totiž lemujú parkovacie miesta áut pri krajniciach, a tak vodiči vystupujú rovno pod kolesá cyklistov, napríklad na Košickej ulici.
Bezpečnosť cyklistov a ich počet nie je na Slovensku v porovnaní s inými krajinami Európskej únie podľa štatistík OECD vysoká. Bratislavský magistrát to však postupne plánuje zmeniť.
Viac peňazí na cyklotrasy
„V návrhu rozpočtu sa zameriavame na rozširovanie cyklotrás, pretože ak chceme mať z Bratislavy mesto, ktoré preferuje alternatívne druhy dopravy pred automobilovou, musíme vytvoriť aj podmienky na jej rozvoj,“ uviedol primátor Bratislavy Ivo Nesrovnal.
Na budúci rok preto mesto vyčlenilo na cyklodopravu takmer milión eur. Na porovnanie, tento rok na zlepšenie podmienok pre cyklistov vyhradilo takmer pol milióna eur, vlani ani nie dvestotisíc.
Tento rok dokončil magistrát cyklotrasy napríklad na Starom moste, Dunajskej, Štúrovej a Banskobystrickej ulici.
Budúci rok plánuje dobudovať trasu na Starohájskej, postaviť novú na Alstrovej v Rači a na Rožňavskej v úseku Tomášiková pri železničnom nadjazde.
Pripraviť chce aj projektové dokumentácie na ďalšie cyklochodníky, a to na Rožňavskej v úseku Železničný nadjazd – Zlaté piesky a Zlaté piesky – Vajnory, v Mlynskej doline – Lesopark, Trnavskej – Bajkalskej a na Košickej.
Zlá spolupráca
Občianske združenie Cyklokoalícia, ktoré podporuje rozvoj mestskej cyklistiky, však upozorňuje na to, že väčšina cyklotrás, na ktorých mesto v súčasnosti pracuje, sú ešte z čias bývalého primátora a posledný rok a pol sa im s mestom spolupracuje zle.
„Mesto nemá kapacitu venovať sa cyklistickej doprave, a preto sa v poslednom čase nepripravujú žiadne nové projekty,“ uviedol prezident Cyklokoalície Peter Netri.
Problémom podľa neho nie sú ani tak peniaze, ako skôr vôľa systematicky riešiť cyklistickú dopravu.
Ak by magistrát podľa neho vyčlenil človeka, ktorý je spôsobilý na dopravné stavby, v priebehu dvoch rokov môžu byť v každej mestskej časti vyznačené cyklotrasy po bočných tichých uličkách, v jednosmerkách, cez parky a popri vodných tokoch.
„Sú to lacné a rýchle riešenia, ktoré stačí, aby niekto uchopil a zrealizoval,“ dodal Netri.
Aktuálne je v meste nutné podľa cyklistov prepojiť všetky mestské časti s centrom mesta a následne aj mestské časti navzájom.
Akútnych je pár kilometrov
„Reálne, ak sa bavíme o širšom centre, kde treba cyklotrasy najviac, ide v meste len o zopár kilometrov. Ide totiž najmä o ulice Trenčianska, Bajkalská, Štúrova, časť Dunajskej a Viedenská,“ uviedol Netri.
V súčasnosti sa dá pomerne bezpečne dostať do centra z Karlovej Vsi, Petržalky, Vrakune, Rusoviec, Čunova a časti Ružinova.
Úplne odrezané od centra mesta je Šancovou a Pražskou ulicou podľa Netriho napríklad Nové Mesto.
„Dôležité je vybudovať bezpečné trasy napríklad cez Račianske mýto v smere na Radlinského ulicu, od Dúbravskej cesty a lesoparku cez Patrónku a cyklotrasu pozdĺž Vajnorskej a Trnavskej,“ ozrejmil.
Členovia Cyklokoalície sa zhodujú, že medzi najlepšie cyklotrasy v meste patrí novovybudovaná petržalská radiála od Bosákovej cez Starý most a Štúrovú.
„Veľmi dobrá trasa je aj z Vrakune cez Dolnohonskú cykloradiálu, ktorá je až na pár miest kompletná a je takmer bezkolízna s automobilovou dopravou a preto je vhodná aj pre deti,“ povedal člen výkonnej rady Cyklokoalície Michal Malý.
Naopak, medzi najhoršie úseky z hľadiska bezpečnosti cyklistov patria podľa Cyklokoalície veľké križovatky ako napríklad Račianske mýto, Patrónka, Mlynské nivy – Karadžičova a hlavné radiály v meste – Trnavská cesta, Račianska ulica či Pražská.
Napriek tomu, že v meste je viac ako sto kilometrov cyklotrás, absolútna väčšina z nich je na nábrežiach Dunaja či Malého Dunaja.
„Okrem hrádzí, ktoré tu existujú už roky, a pár lastovičiek ako Štúrova – Starý most, tu nie je takmer nič vyznačené,“ uviedol Malý.
Namiesto prepájania centra s mestskými časťami sa podľa neho míňajú peniaze na trasy, ktoré pomôžu len zopár ľuďom, pretože si ich poslanci vylobovali. Ako príklad uviedol trasu z Podujanských Biskupíc na Trojičné námestie.
„Naša vízia, ktorú sme predstavili primátorovi Nesrovnalovi, bola, že by sa do roku 2018 mali spojiť aspoň všetky mestské časti s centrom, okrem tých najokrajovejších ako Devín, Devínska Nová Ves, Jarovce a podobne. Ale pri tempe, aké máme teraz, nebudú spravené ani základné ulice ako Radlinského, Záhradnícka či Karadžičova,“ uviedol Netri.
