Pýtame sa známych osobností na ich program v najbližšom období. Oslovili sme herečku ZITU FURKOVÚ .
Aká je pre vás táto divadelná sezóna?
"Práve sme odpremiérovali Tichý dom Silvestra Lavríka, najbližšie ho hráme vo štvrtok 12. mája. A začíname skúšať, vlastne po desiatich dňoch od premiéry ďalšiu hru Pred penziou od Thomasa Bernharda v réžii Juraja Nvotu."
Aké sú vaše najsilnejšie momenty z histórie divadla Astorka?
"Astorka je dieťa revolúcie. Tým, že je nás málo, vnímame sa ako rodina. Prioritou pri vzniku bolo realizovať slovenské texty - vznikli tu Armagedon na Grbe či Macocha autora minimálne európskeho významu Ruda Slobodu. Nedávno sme otvorili štúdio Trezor. Nie je to veľký priestor, ale viac ma teší menej vnímavých divákov než plná sála, ktorá sa kĺže po povrchu."
Ktorá z úloh je vám najbližšia a čím?
"Určite je to postava Ludvine z Cintorína slonov, vyslúžilej herečky, ktorá sa ocitáva v starobinci. Jej filozofia bytia a pocity toku času sú mi blízke. Nesmiem zabudnúť na Macochu, ktorú hráme už jedenástu sezónu, ale i Oľgu v Polákových Letných hosťoch. Moje postavy sú diametrálne odlišné, čo sa týka pohľadu na život, ale do každej z nich môžem vniesť svoje smerovanie a hľadanie a to ma napĺňa."
Máte tip aj mimo divadla?
"Expozícia v Banskej Bystrici v Múzeu SNP a expozícia v Osvienčime - Tragédia slovenských židov. Za dizajn a stvárnenie výstavy získal Milan Veselý ocenenie z Berlína za najlepšiu kvalitu 2005."
Čo vás trápi?
"Bulvarizovanie ľudských hodnôt a nízka kvalita medziľudských vzťahov. A dotovanie kultúry na Slovensku. Investujeme príliš málo do našej kultúry a kultúrnosti. Veď nie je predsa jedno, čo je kultúrnou potravou národa a čím sa prezentujeme smerom navonok. Múzy na Slovensku živoria horšie ako žobráci. Je to nedôstojné."
A čo teší?
"To, že je jar a vidím, ako kvitnú tulipány a narcisy a cítim vôňu orgovánu."
(vju)
