BRATISLAVA. Keď začali definitívne búrať aj tak už zdemolovaný štadión Slovana Bratislava na Tehelnom poli, pre slávneho brankára Alexandra Vencela staršieho to bol nostalgický deň.

Prechádzal sa, spomínal: „Pohľadom som zablúdil na tribúnu, kde som býval. Viacerí hráči tam mali také menšie byty. V takom sa mi narodil syn. Prvé kroky urobil na Tehelnom poli. Prvá vec, o ktorú sa potkol, bola futbalová lopta."
To, že aj mladší „Šaňo“ bude skvelý brankár, vtedy vedieť nemohol.
Prišiel namiesto Schrojfa
Mal 23 rokov, práve si v Slovane vybojoval trvalé miesto. Ľahké to iste nebolo, jeho predchodcom nebol nikto iný ako najlepší brankár MS 1962, na ktorých získalo Československo strieborné medaily, „čierna mačka“ Viliam Schrojf. Chvíľu sa v Slovane striedali.
Vznikla aj bizarná situácia, Schrojf, náhradník v Slovane chytal za reprezentáciu.
Alexander Vencel sa narodil v rumunskej Ilva Mare. Tak sa volá dnes. Transylvánska dedina s ani nie dvetisíc obyvateľmi bola vtedy maďarská Nagyilba. Vencelovci tam žili dva mesiace. Otec bol šaliansky železničiar, poslali ho služobne.
Brankár Vencel mal na Rumunsko šťastie. Proti tejto krajine chytal na svojom prvom veľkom podujatí, ME osemnásťročných. Reprezentačný debut (1965) mal proti republike, v ktorej sa narodil. Na svetovom šampionáte 1970 chytal jedinýkrát, proti Rumunsku.
Striedavo s Ivom Viktorom

V bráne sa v reprezentáciu striedal s Ivom Viktorom, Československo malo možno najlepšiu brankársku dvojicu na svete. V ankete storočia o najlepšieho brankára Československa je poradie: 1. František Plánička, 2. Ivo Viktor, 3. Viliam Schrojf, 4. Alexander Vencel.
Vencela staršieho možno stále stretnúť na plochách štadióna na Pasienkoch, kde má Slovan domov. Je v kondícii. Externe pripravuje mladých brankárov v rôznom veku.
„Často si pozriem zápasy našich výberov v Bratislave a okolí. Dva- i trikrát do týždňa sa vyberiem s manželkou na dlhú dvojhodinovú prechádzku po Starom Meste. Máme svoju trasu. Bývame na Palisádach, vyrazíme na Slavín, odtiaľ do Horského parku, vo Funuse si dáme jedno malé čierne pivo a ideme späť – na Hrad a domov. To je úžasný relax,“ vyzradil recept.

Brankárove nožničky
Človek nikdy nezabudne na jeho výnimočný zákrok vo finále vtedajšej druhej najvýznamnejšej európskej klubovej súťaže Pohára víťazov pohárov.
Slovan vtedy slávne zdolal 21. mája 1969 v Bazileji FC Barcelona 3:2.

Starší „Šaňo“ v nadstavenom čase, pri poslednom útoku Kataláncov vybehol proti voľnému Fustému, ktorý asi zo siedmich metrov vpálil loptu priamo do náruče brankára Slovana. Vencel šupu chytil, loptu držal ako „pes ježa“, nevypadla mu. Koniec, Slovan vyhral.
Za najlepší zákrok však považuje iný.
„Hrali sme v Ostrave. Baník nás celý čas tlačil, odchytal som výnimočný zápas, zlikvidoval som aspoň šesť-sedem gólových šancí. A vrchol prišiel v úplnom závere, keď Šaňo Horváth tečoval loptu, už som sa odrazil na inú stranu, ale v lete som ju vo vzduchu ešte nožničkami vykopol. Bol to akrobatický zákrok, o ktorom sa dlho hovorilo. V reprezentácii mi mimoriadne vyšiel kvalifikačný súboj MS 1966 v Portugalsku, v ktorom nastúpil aj Eusébio. Skončil sa bez gólov.“
Lopta a dres z Bazileja
Šaňo má doma loptu z Bazileja, ktorú tak skvele zneškodnil v posledných sekundách zápasu.
„Loptu som si ihneď strčil pod dres. Ani som poriadne nestačil vstať a už boli na mne azda dvadsiati fanúšikovia," spomínal Alexander Vencel, brankár Slovana.
„Nemal som sa ako pretlačiť k spoluhráčom. Plocha bola zavalená slovanistickými priaznivcami. Chránil som si loptu a dres, ktorý zo mňa sťahovali. Musel byť z dobrého materiálu, vydržal. Ostatných spoluhráčov vyzliekli do pol pása. V tej chvíli mi to prekážalo. Dnes mám na vec iný pohľad. Ak si spätne spomeniem na to nadšenie, koľkým ľuďom sme urobili radosť, behajú mi zimomriavky."