BRATISLAVA. Statočný zlodej, Nylonový mesiac, Slnko v sieti, Fontána pre Zuzanu, ale aj Mierotvorca, Hostel či Colette. Všetky tieto filmy, ale aj mnohé ďalšie, majú jednu spoločnú črtu – filmovali sa alebo sa ich dej odohrával aj v Bratislave.
„Filmová Bratislava má v podstate tri rozmery. Ten prvý sú československé a slovenské filmy, ktoré sa tu natáčali, zahraničné filmy, ktoré sa tu natáčali, ale Bratislava v nich 'hrala' iné mestá a filmy, ktoré sa odohrávajú v Bratislave, ale nakrúcali sa niekde inde,” povedal Ivor Švihran na úvod verejnej vychádzky s témou Bratislava vo filme.
Pripravil ju s pomocou Slovenského filmového ústavu pri príležitosti Medzinárodného filmového festivalu Bratislava.
Prvé hrané filmy, ktoré sa natáčali, ale aj odohrávali v Bratislave, sú z 50. rokov minulého storočia.
Kde sa najčastejšie filmuje
- Najobľúbenejšou filmovou lokáciou v Bratislave je Kapitulská ulica. Natáčalo sa tu niekoľko desiatok filmov vrátane mnohých rozprávok. Historická ulička si však zahrala aj Viedeň či iné historické mestá.
- Kamenné námestie je druhým najfilmovanejším miestom v Bratislave. Točili sa tu rôzne hrané filmy, ale aj množstvo videoklipov.
Boli to napríklad komédia V piatok, trinásteho … od Paľa Bielika z roku 1953, Statočný zlodej, čo je filmová adaptácia divadelnej hry Ivana Stodolu Jožko Púčik a jeho kariéra z roku 1958 v hlavnej úlohe s Jozefom Kronerom, alebo komédia Šťastie príde v nedeľu od Jána Lacka z roku 1958.
„Hlavne filmy Statočný zlodej a Šťastie príde v nedeľu, ako Bratislava vyzerala pred plošnými asanáciami, ktoré sa začali v 60. rokoch.
Napríklad vo filme Statočný zlodej sú ešte zábery na synagógu, ktorá stávala pri Dóme Sv. Martina,“ objasnil Švihran.
Električka ako symbol mesta
Vo filmoch slovenskej novej vlny sa Bratislava objavuje vo viacerých filmoch.
Napríklad v kultovom filme Slnko v sieti od Štefana Uhera z roku 1962, ktorý sa z veľkej časti odohráva na streche domu na Odborárskom námestí.
Ďalším filmov z tohto obdobia je Nylonový mesiac od Eduarda Grečnera z roku 1965.
„Je zaujímavé, že vo väčšine filmových záberov z centra Bratislavy je električka, od 50. rokov až podnes. Keby tam asi električka nebola, tak by človek nemal pocit, že je v nejakom meste,“ povedal Švihran.
