BRATISLAVA. Zelené strechy pokryté rastlinami nie sú žiaden novodobý vynález. Stačí spomenúť Semiramidine visuté záhrady v Babylone, ktoré boli dokonca jedným zo siedmich divov sveta, či strechy pokryté zeminou a rastlinami a chrániace tak stavby pred požiarom, ale aj prehrievaním.
Ale bol to svetoznámy architekt Le Corbusier, ktorý v 20. storočí znovuobjavil takmer zabudnuté zelené strechy.
Veril, že model plochých striech umožňuje budovať na strechách záhrady a tak nahrádzať zeleň, ktorú budova miestu svojou výstavbou vzala.
Prínosy zelených striech
Vo veľkých mestách, akým je aj Bratislava, môže byť teplota ovzdušia v priemere o 2,5 stupňa Celzia vyššia ako v nezastavanom okolí.
Tento jav sa nazýva efekt mestských tepelných ostrovov a znamená, že vo veľkých mestách, kde sa nachádzajú betónové a asfaltové plochy a strechy bez zelene, je teplota výrazne vyššia než v nezastavaných častiach.
Jedným z možných riešení sú zelené či vegetačné strechy, teda strechy, na ktorých tradičné krytiny nahradili rastliny.
Takéto strechy v zime zabraňujú úniku tepla a v lete naopak chránia pred prehrievaním. Taktiež zlepšujú kvalitu vzduchu, tlmia hluk a vsakovaním dažďovej vody znižujú nároky na kanalizáciu.
Navyše sú omnoho príjemnejšie na pohľad a budovy s takýmito strechami sú atraktívnejšie pre budúcich obyvateľov.
A vzhľadom na prebiehajúce klimatické zmeny si špecialisti myslia, že význam zelených plôch v meste bude narastať.
„Zelené strechy plnia úlohu malých mestských parkov a poskytujú príjemné prostredie pre širokú verejnosť. Preto si myslíme, že bude narastať aj plocha zelených striech,“ povedala Erika Farenzenová zo Slovenskej rady pre zelené budovy.
Aké sú druhy zelených striech?
Rozoznávame dva druhy zelených striech. Takzvané extenzívne sú tie, ktoré sú namiesto tradičnej krytiny pokryté rastlinami nenáročnými na údržbu. Takéto strechy nie sú určené na pobyt.
Takzvané intenzívne vegetačné strechy sú v podstate záhrady či parky na streche určené na oddych či relax.
Budovanie zelenej strechy nie je zatiaľ úplne bežnou praxou v Bratislave. Okrem o niečo vyššej ceny oproti tradičným strechám je zelená strecha aj náročnejšia na výstavbu.
O koľko stavebník zaplatí viac, bude závisieť aj od toho, či sa rozhodne pre intenzívnu, alebo extenzívnu strechu.
Intenzívne zelené strechy sú oproti extenzívnym drahšie aj na výstavbu aj údržbu.
Potrebujú väčšiu hrúbku substrátu či zeminy, čím kladú vyššie nároky na konštrukciu stavby, a vyžadujú tiež vybudovanie závlahového systému, objasnila Farenzenová.
Extenzívne strechy sú približne rovnako náročné ako bežné strechy z hľadiska údržby a zavlažovania, najmä ak sa vyberá systém, ktorý je schopný zadržiavať veľké množstvá vody.
„Málo sa vie, že zelená strecha neznamená automaticky hlinu na streche, pretože jej úlohu môže s mnohými výhodami plniť napríklad substrát na báze minerálnej vlny,“ objasnila Farenzenová.
Pri každej zelenej streche sa musí vytvoriť kvalitná drenážna vrstva a izolácia proti vlhkosti.
Drenážna vrstva odvádza prebytočnú vodu a izolácia proti vlhkosti zabezpečí, aby sa voda nedostávala do nosnej konštrukcie.
Okrem toho je nutné vytvoriť aj vrstvu, ktorá zabráni prenikaniu korienkov rastlín do drenážnej vrstvy.
Koľko zelených striech má Bratislava?
Zelené strechy v Bratislave zatiaľ nikto nespočítal. Medzi prvé lastovičky patrí polyfunkčný komplex v Ružovej doline Rozadol či biznis centrum BBC1Plus na Plynárenskej ulici. Nákupné centrum Central je taktiež ukončené zelenou strechou.
„V porovnaní s inými metropolami v západnej Európe je zelených striech evidentne málo a vidím tu výrazný potenciál do budúcna,“ povedal Martin Stohl, špecialista na udržateľnú architektúru v spoločnosti HB Reavis. Priestor na budovanie zelených striech vidí aj nad podzemnými garážami.
HB Reavis plánuje vybudovať zelenú strechu na novej autobusovej stanici.
„Prestáva platiť, že zastavaná plocha budovy odoberá zo zelene a verejných priestorov. Len bude posunutá o pár podlaží vyššie,“ hovorí Stohl.
Developer sľubuje, že zeleň na streche novej Stanice Nivy bude mať približne rozlohu dvoch futbalových ihrísk.
Má byť zazelenená celou škálou rastlín od tráv až po odrastené dreviny. Po jej obvode má byť bežecká dráha aj sedenia s výhľadom na mesto.
Stohl pripomína, že niektoré samosprávy priamo prikazujú budovanie zelených striech.
„Dostávame sa tu však aj do istej „zelenej dilemy“, objasňuje Stoh, podľa ktorého tieto snahy môžu viesť k čo najväčšiemu využívaniu striech na inštaláciu fotovoltických a solárnych panelov.
V tejto súvislosti Farenzenová upozorňuje, že zelené strechy zvyšujú účinnosť fotovoltických panelov. Tá je závislá od teploty vzduchu – čím vyššia, tým horšia účinnosť.
Čo je zelená strecha
Zelená strecha je laický názov pre vegetačnú strechu.
Rozoznávame dva druhy zelených striech:
Extenzívna vegetačná strecha – je to strecha podobná tradičnej streche, len miesto krytiny je pokrytá rastlinami nenáročnými na údržbu. Takáto strecha nie je určená na pobyt. Vhodnými rastlinami pre takéto strechy sú najmä rozchodníky, čo sú trvalky rôznych druhov nenáročné na starostlivosť. Ale všeobecne sa hodia všetky rastliny rozrastajúce sa do priestoru, ktoré sa ľahko obnovujú a znesú extrémne podmienky striedania tepla, sucha a mrazu. V porovnaní s intenzívnou vegetačnou strechou je menej náročná na nosnú konštrukciu.
Intenzívna vegetačná strecha – je to vlastne záhrada či park na streche. Vyžaduje v podstate rovnakú staroslivoť ako klasická záhrada. Na druhej strane ponúka aj benefity takejto záhrady. Na takejto streche môže byť vysadená tráva, ale aj kríky či stromy a ľudia ju môžu využívať na grilovanie či oddych. Takéto strechy však vyžadujú okrem masívnejšej konštrukcie tiež zavlažovanie a intenzívnejšiu starostlivosť.
Príklady zelených striech v Bratislave
Rozadol – strechy budov polyfunkčného komplexu v Ružovej doline sú riešené ako zelené - či už ako záhrady, alebo ako strechy pokryté trvalkami, ktoré nie sú určené na pobyt
BBC1Plus – zelená strecha bola postavená na streche prvej zelenej budovy v Bratislave ocenenej certifikátom LEED Gold na Plynárenskej ulici. Zelená plocha a terasy tvoria približne 50 percent celkovej strešnej plochy.
Central – zelenú strechu má tiež obchodné centrum Central. Je riešená ako park a slúži na oddych a relax.
