BRATISLAVA. Na nočné osvetlenie ulíc v našom meste sa pôvodne používali smolové fakle, ktoré boli obmedzované poveternostnými podmienkami. Pokrok vo verejnom osvetlení znamenalo zavedenie olejových lámp v druhej polovici 18. storočia.
V roku 1856 sa začal používať svietiplyn, ktorý výrazne znížil náklady mesta na osvetlenie ulíc.
Elektrická energia sa v Bratislave využívala už niekoľko rokov pred založením Mestskej elektrárne. Mnohé priemyselné podniky mali svoje vlastné parné stroje na výrobu elektrickej energie.
Od augusta 1895 fungovala aj mestská električka. Práve jej uvedenie do prevádzky nastolilo otázku elektrifikácie mesta. O zavedení elektrického osvetlenia mestský magistrát rozhodol v roku 1897.
Prvá Mestská elektráreň bola postavená na Nándorovej ulici (dnes Čulenova ulica) v Bratislave. Elektráreň tvorili dve jednosmerné dynamá poháňané motormi s celkovým výkonom 1450 kW. Dynamá dodala novovzniknutá bratislavská fabrika Siemens - Schuckert.
Náklady na výstavbu elektrárne predstavovali asi milión korún.
Prvá Mestská elektráreň začala prevádzku pokusným spustením elektrického osvetlenia 30. septembra 1901. Oficiálne sa trvalá prevádzka nielen elektrárne, ale aj elektrického osvetlenia začala 1. januára 1902. Výkon elektrárne sa už ďalej nezvyšoval a zostal nezmenený až do roku 1944, keď bolo celé zariadenie zničené bombardovaním počas druhej svetovej vojny.
Stála na mieste súčasnej budovy Západoslovenskej energetiky (ZSE) v Bratislave.