Vladimír Tomčík, historik, združenie Devínska brána
Premiérou Shakespearovho Skrotenia zlej ženy 30. novembra 1946 v zrekonštruovaných priestoroch bývalého kina Alfa, v Živnodome, na Kollárovom námestí začalo činnosť nové divadlo.
Založenie druhej bratislavskej divadelnej scény bolo však podmienené.
Prvé stále kino premieta dodnes Čítajte A to presvedčením, že okrem reprezentačnej národnej ustanovizne – Slovenského národného divadla, je potrebné divadlo „pre široké ľudové vrstvy a tým rozšíriť žánrovú i štýlovú pestrosť a rozvinúť rôznorodé formy divadelného prejavu.
Navyše, v roku 1945 bola z programu Slovenského národného divadla vylúčená opereta a herecký súbor činohry nebol dostatočne využitý.
Skupina členov činohry a operety preto privítala možnosť prejsť do súboru novootvoreného divadla. Medzi najvýznamnejších iniciátorov patril herec Martin Gregor. Riaditeľom sa zas stal Ján Kákoš.
Napokon z hercov Slovenského národného divadla i z radov ochotníkov boli utvorené dva autonómne súbory.
Činoherný 30-členný súbor bol vedený českým hercom a režisérom Drahošom Želenským. Ten pôsobil v rade divadiel. Bol riaditeľom Národného divadla v Prahe a zaslúžil sa o dodnes pretrvávajúcu tradíciu výmenných prestavení oboch národných scén. Stál tiež pri zrode Dedinského divadla a divadla vo Zvolene.
Druhý autonómny súbor viedol František Krištof Veselý a mal 17 členov.
František Krištof Veselý na archívnej snímke z 11. apríla 1963. (zdroj: TASR)Nazvali ho súborom hudobnej komédie. Až do roku 1951 divadlo pôsobilo ako Nová scéna Slovenského národného divadla.
Podľa kritikov sa „činoherný súbor profiloval dialógom medzi skúseným, ale tradične orientovaným Želenským a veľkým, všestranne a moderne umelecky orientovaným režisérom a maliarom Františkom Kudláčom. Profil súboru významne formovala dramaturgia Petra Karvaša.
Divadelníci vystupovali aj v priekope Čítajte Tá vychádzala jednak z náročných textov klasickej i modernej európskej, ale aj domácej účasnej dramatiky, pričom odvážne poskytovala priestor aj viacerým začínajúcim slovenským dramatikom.“
V nasledujúcich desaťročiach prežilo divadlo nejedno zemetrasenie, množstvo zmien, zákazov, ale aj prestavieb.
Na doskách Novej scény pôsobilo množstvo popredných osobností – hercov, režisérov, spevákov, tanečníkov, dramaturgov, choreografov, scénografov i kostýmových výtvarníkov.
V publikácii, ktorá vyšla prednedávnom si hviezdne chvíle svojho divadla zaspomínalo 27 z nich.
