BRATISLAVA. Vybudovanie komunitnej cyklodielne, prevádzka letného kina či obnova ihriska. To je len malá ukážka projektov navrhnutých obyvateľmi Bratislavy a podporených z obecných peňazí. Cez takzvaný participatívny rozpočet umožňujú totiž samosprávy svojim obyvateľom spolurozhodovať o tom, na aké účely budú použité peniaze z obecnej kasy. Takúto možnosť dávajú ľuďom v Bratislave zatiaľ mestské časti Nové Mesto, Petržalka či Vajnory. Ďalšie miestne samosprávy sa plánujú pripojiť na budúci rok.
Ako to funguje
V rámci participatívneho rozpočtu vyčlenia mestá či mestské časti peniaze z obecnej kasy, o ktorých môžu rozhodovať ich obyvatelia. Tí navrhnú projekty, na ktoré by chceli peniaze minúť. Samospráva im potom dá peniaze, aby ich zrealizovali alebo na základe hlasovania sama vybuduje nápady, ktoré dostali od ľudí najväčšiu podporu.
Model participatívneho rozpočtovania má viac výhod, ale aj svoje úskalia.
„Predovšetkým umožňuje občanom priamo rozhodovať o otázkach samosprávy aj počas štvorročného obdobia medzi komunálnymi voľbami,“ povedal projektový manažér Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť Martin Kollárik.
Pomáha tiež vybudovať užšie vzťahy medzi politikmi a lokálnou komunitou, čo je podľa Kollárika veľmi dôležité pre rozhodovanie politikov s prihliadnutím na potreby a požiadavky komunít. Výsledkom, okrem zrealizovaných projektov, je aj väčšie zapájanie sa občanov do verejného diania a ich lepšia informovanosť.
Stretávanie sa ľudí v rámci rozhodovania o časti mestského rozpočtu je tiež spôsob, ako budovať komunitu - ľudia sa spoznajú so susedmi a môžu sa cítiť viac spätí s mestom.
Úskalia participatívneho rozpočtovania Kollárik vidí najmä v jeho organizačnej a časovej náročnosti.
„Proces totiž predpokladá pravidelné stretnutia komunity, až kým nedosiahnu spoločný konsenz. To zároveň môže odradiť veľkú časť občanov, zvlášť ak je časť finančných prostriedkov, o ktorej sa v participatívnom rozpočte rozhoduje, veľmi nízka,“ povedal Kollárik.
Kollárik zatiaľ vníma snahy o participatívne rozpočtovanie v slovenských mestách a obciach vo viacerých prípadoch skôr ako experimenty, a nie ako systematické a pravidelné využívanie. Najlepšie podľa neho zatiaľ vykročila mestská časť Nové Mesto.
Spolurozhodovanie v Novom Meste
Participatívny rozpočet v Novom Meste spustili v roku 2014 pilotnou verziou. V nej vyčlenili 25-tisíc eur, o ktorých mohli rozhodnúť ľudia, na čo majú byť použité. O rok neskôr už Novomešťania rozhodovali o prerozdelení 240-tisíc eur a tento rok to bolo štvrť milióna eur, čo bolo približne 1,13 percenta jeho celkového rozpočtu.
„Občanov sa nám takto podarilo vtiahnuť priamo do procesu rozhodovania o tom, kde a ako bude investovaná významná časť obecných peňazí,“ povedal starosta Nového Mesta Rudolf Kusý.
V Novom Meste model prerozdeľovania funguje tak, že časť peňazí rozdeľujú medzi nízkonákladové občianske projekty, ktoré navrhujú aj realizujú samotní občania. Takto môžu ľudia získať podporu do päťtisíc eur. Väčšia časť prostriedkov ide na vysokonákladové investície, ktoré realizuje miestny úrad.
Z úspešných občianskych projektov starosta Nového Mesta Rudolf Kusý spomenul napríklad vybudovanie komunitnej cyklodielne, pričom pôvodná ponuka cykloslužieb sa postupne rozšírila o požičovňu náradia, servis lyží a workshopy pre deti, revitalizáciu predzáhradiek na Račianskej ulici či ihriska v materskej škole Letná.
„Skúsenosti za tri roky ukázali, že Novomešťanov oslovila šanca získať obecné peniaze a skrášliť svoje okolie o rozkvitnuté predzáhradky, presadiť vybudovanie cyklotrasy, či osadiť nové cyklostojany, alebo skvalitniť život seniorov zriadením špeciálnej linky pomoci,“ povedal Kusý.
Nie všetky projekty sa však podarili zrealizovať. Problémom býva napríklad administratívna náročnosť, keď papierovanie okolo projektu zaberie oveľa viac času ako jeho samotná realizácia.
Nové Mesto už pripravuje participatívny rozpočet na budúci rok. Balík peňazí, o ktorých priamo rozhodnú Novomešťania, prekročí pol milióna eur.
„Má to aj objektívne príčiny, keďže niektoré projekty schválené v minulosti sa pre administratívnu náročnť zatiaľ nepodarilo zrealizovať, prípadne sa ukázalo, že si vyžadujú viac peňazí, než sa pôvodne predpokladalo,“ ozrejmil Kusý.
Ďalšími mestskými časťami, ktoré využívajú participatívne rozpočty, sú Petržalka a Vajnory.
Po prvý raz mohli Petržalčania rozhodnúť o tom, kam samospráva investuje časť rozpočtu, už v roku 2013. Vtedy rozhodovali o sume 30-tisíc eur a vyberali z vytypovaných lokalít, kde bude vysadená nová zeleň v rámci náhradnej výsadby, kde samospráva zrekonštruuje schodisko k terasám a ktoré zo športovísk zrevitalizuje, ozrejmila hovorkyňa Petržalky Michaela Platznerová.
Keďže sa im tento model osvedčil, samospráva vyčlenila peniaze aj v nasledujúcich rokoch, a plánuje ich vyčleniť aj v roku 2017.
Vo Vajnoroch začali vyčleňovať peniaze na občianske projekty v roku 2014. Začínali so sumou päťtisíc eur, ktorú o rok neskôr zvýšili na šesťtisíc eur a tento rok na 7,2 tisíca eur. Vajnorčania podľa Igora Kňazovickeho z miestneho úradu rozhodli, že peniaze má mestská časť použiť na letné kino, kúpu nových regálov do miestnej knižnice či na revitalizáciu zeleného pásu na Pračanskej ulici. V roku 2017 plánuje vajnorská samospráva vyčleniť z rozpočtu na participatívne projekty 8,6 tisíca eur.
Magistrát má občiansky rozpočet
Model participatívneho rozpočtu premenovaného na občiansky využíva tiež mesto ako celok. Bratislavský magistrát ho začal uplatňovať v roku 2014 a každoročne vyčleňuje zo svojho rozpočtu približne 50-tisíc eur, čo je menej než dve desatiny percenta z peňazí, s ktorými magistrát hospodári. Celý proces schvaľovania sa skladá z troch fáz: zbieranie nápadov od obyvateľov (burza nápadov), triedenie a hlasovanie. Tento rok sa zatiaľ uskutočnila len prvá fáza.
Plány mestských častí
Mestské časti Rača, Devín či Záhorská Bystrica participatívny rozpočet nevyužívajú. V budúcnosti sa však viaceré mestské časti chystajú svojich občanov zapojiť do spolurozhodovania o obecných peniazoch.
Dúbravka pripravuje pilotný projekt na rok 2017, do ktorého navrhuje vyčleniť 20-tisíc eur. Schéma či spôsob, akým sa budú vyberať projekty a následne realizovať, ešte nie je definitívne určená. Predpokladá sa však, že realizátormi projektov môžu byť samotní občania, externé firmy alebo miestny úrad, povedala hovorkyňa Dúbravky Lucia Marcinatová.
Vrakuňa taktiež plánuje vyčleniť časť obecných peňazí do participatívneho rozpočtu. Ak miestne zastupiteľstvo tento návrh schváli, miestni obyvatelia by mali na budúci rok rozhodovať o ôsmich tisícoch eur, uviedol hovorca Vrakune Tomáš Zajac.
Na druhej strane niektoré mestské časti tento mechanizmus neplánujú zaviesť ani v budúcnosti.
„Zužovať participatívnu demokraciu na rozhodovanie hlasovaním o projektoch je veľmi deformujúci pohľad,“ povedal hovorca Karlovej Vsi Branislav Heldes s tým, že mestská časť využíva iné spôsoby, ako zapájať obyvateľov do spolurozhodovania.
