BRATISLAVA. Nie každému športu sa podarilo už o rok po vojne organizovať šampionáty. Hokejisti svoj svetový napríklad nemali. Basketbalistom áno, hoci bol pre Európanov stále pomerne neznámy šport, vtedy ešte výlučne vysokoškolský či stredoškolský.
Učiteľ telocviku, Kanaďan žijúci v USA sa prechádzal na univerzite v Springfielde s futbalovou loptou po telocvični. Snažil sa vymyslieť niečo nové pre svojich žiakov, ktorí sa chystali na hodinu.

Správca budovy vynášal zo skladu dva staré koše od broskýň. Kanaďanovi napadlo: pribil koše na zábradlie balkónov na oboch stranách telocvične, pridal pár pravidiel a telocvik sa mohol začať.
Basketbal sa hrá dnes oficiálne (podľa členov medzinárodnej basketbalovej federácie - FIBA) v 213 krajinách, futbal „iba“ v 211. OSN združuje 193 štátov. FIBA vznikla až v roku 1932 práve v Ženeve. Medzi ôsmimi zakladajúcimi štátmi bolo aj Československo.
Všetko sa dialo v telocvični YMCA
Začiatok basketbalu vo vtedajšej ČSR nebol jednoduchý, predsa však rýchly. Po prvej svetovej vojne všetko americké u nás frčalo. Prvé aktivity prišli z kresťanských organizácií YMCA (Young Men's Christian Association – kresťanské združenie mladých ľudí). Je to najstaršia a najväčšia celosvetová mládežnícká organizácia na svete.
V Bratislave skúšali basketbal všelikde, napríklad v Medickej záhrade. Kľúčovým momentom však bolo otvorenie novej telocvične v budove YMCA na dnešnej Šancovej ulici, ktorú vtedy poslovenčili na Valy. Potom sa volala Malinovskéko. Od roku 1990 je to opäť Šancová ulica.
Telocvičňa tam už dávno nie je. Dávnejšie už zaniklo aj kino (Dukla), ktoré si aj mladší Bratislavčania pamätajú.
Hrali za Winnetou i Yukon

Štyroch basketbalových mušketierov z Bratislavy spájala práve telocvičňa YMCA. Hrali proti sebe i spolu. V rámci združenia fungovali rôzne partie (kluby). Křepela a Hluchý reprezentovali Blesk, Herrmann zase Winnetou, Bobocký hral za Yukon i partiu pomenovanom po náčelníkovi Apačov.
Gustáv Herrnann, vtedy stredoškolák, bol aktérom vôbec prvého oficiálneho stretnutia v Bratislave. Práve on uchoval zápis zo zápasu. Hral sa 23. novembra 1935. Stretli sa ymkárske tímy. Winnetou vyhral nad Kingom 7:4, polčas sa skončil výsledkom 0:0. Rozhodcom bol básnik Andrej Plávka.
Výsledok vzbudzuje u súčasníka úsmev.
„Toľko kriku, zvady, faulov a občas aj nejaká tá krv alebo vykĺbený palec. Dobre sa uplatňovali aj bodyčeky, ovinovanie súpera rukami ako chobotnica a sem-tam nejaká tá podnožka,“ napísal o basketbalových začiatkoch v Bratislave Jozef Matrac Jedľovský. Jedlovský bol basketbalistom, rozhodcom tohto športu, redaktorom denníka Šport a už i neexistujúceho týždenníka Štart.
Basketbalový polčas sa skončil 0:0
Stav 0:0 v dnešnom basketbale vydrží možno minútu.
„Boli iné pravidlá. Neexistoval časový limit na útok, streleckých pokusov bolo oveľa menej ako dnes. Trojbodový pokus začal platiť o desaťročia neskôr. Okrem toho boli úplne iné podmienky na prípravu. Bolo bežné, že celé družstvo malo na tréningu k dispozícii iba jednu loptu. To obmedzovalo možnosť nacvičovať streľbu hocikedy a v neobmedzenom rozsahu. Také niečo, že každý hráč má svoju loptu, sme my nepoznali,“ hovoril Miloš Bobocký.
Bobocký je z klasickej bratislavskej rodiny. Ocenili ho Cenou richtára Jakuba. Absolvent vysokej obchodne školy sa venoval basketbalu skutočne ako amatérskej zábave.

Počas druhej svetovej vojny robil v odboji spojku a šifranta. Jednu z vysielačiek ukrýval v rodičovskom dome. Bol aktívnym účastníkom SNP. Po jeho porážke sprevádzal generálov Viesta a Goliana počas ich ústupu do hôr. Zaspomínal si aj na poslednú spoločnú chvíľu.
„Ušiel som do hôr bez akéhokoľvek proviantu, a tak mi generál Golian na takom pni odrezal kus slaniny a chleba,“ povedal. Prepadli ich Nemci. Bobockému sa podarilo dostať z väzenia a skrýval sa až do konca vojny.
Mama hráča prišila znaky
O necelý rok sa stal majstrom Európy v basketbale. Hrali sa v Ženeve od 30. apríla do 4. mája 1946. Príprava bola krátka a zvláštna. Zišli sa v Prahe iba štyri dni pred odchodom na šampionát, mimopražskí hráči sa ubytovali u Pražanov a popri tréningoch sa všetci venovali najmä kúpe a príprave potrebného oblečenia. Mama Josefa Ezra, jedného z hráčov, im prišila na tielka štátne znaky.
Do Švajčiarska odcestovalo vlakom pod vedením trénera Františka Hájeka 14 hráčov. Hrdinom finále bol Josef „Epe“ Křepela, po skončení basketbalovej kariéry známy športový redaktor. Československé družstvo viedlo vo veľmi dramatickom stretnutí aj 29:24. Taliani otočili. Za stavu 29:31 chýbalo do konca 56 sekúnd, keď Křepela (v zápase zaznamenal 15 bodov!) troma úspešnými trestnými hodmi, za faul a technickú chybu, otočil skóre v prospech Československa na 32:31.
Súper takisto šestkou vyrovnal na 32:32. Posledné slovo však patrilo našim. Ivan Mrázek dopichol do koša Křepelovu nepresnú strelu a ČSR sa stala vďaka víťazstvu 34:32 majstrom Európy. Víťazom aplaudoval osemtisíc divákov! „Určite sme neboli výnimoční ľudia. Zišla sa však výborná partia, ktorá si rozumela na ihrisku aj mimo neho. Vyhrali sme, lebo sme mali aj športové šťastie,“ povedal skromne.
Na cestu do Švajčiarska sa zložili a vlakom cez rozbité Nemecko cestovali dva dni. Bobocký a Herrmann získali o rok na majstrovstvách Európy striebro.
Neskôr boli slávnymi trénermi

Gustáv Herrmann zasvätil basketbalu celý život. Preslávil sa na trénerskej lavičke. Československých mužov priviedol na ME 1957 k bronzovým medailám, o dva roky v Istanbule dokonca k strieborným. V rokoch 1985 – 1995, teda v dôchodcovskom veku, trénoval mládež v bratislavskom Interi. Vyhlásili ho za najlepšieho trénera 20. storočia v slovenskom basketbale mužov. Ako hráč skončil tretí.
Trénerska kariéra Jána Hluchého je unikátna. Dlho pripravoval ženy Lokomotívy Bratislava. Naháňali pražské kluby. Trikrát skončili druhé. Štyri razy tretie. S reprezentačným výberom žien bol na majstrovstvách sveta bronzový (1959) i strieborný (1971). Na ME 1960 bronzový.
S mužmi Baníka Prievidza vyhral federálny titul. V ankete o najlepšieho trénera obsadil dvakrát druhé miesto. U mužov za Herrmannom, u žien za Natáliou Hejkovou. Bol aj prvým prezidentom Slovenskej basketbalovej asociácie.
Vizitky
MILOŠ BOBOCKÝ
Narodil sa 20. januára 1922 v Bratislave, zomrel 5. marca 2016 v Bratislave.
Basketbal hral súťažne od roku 1938 do roku 1953 v tímoch Yukon Ymca, Winetou Ymca, ŠK Bratislava a Sokol Bratislava. Z ME mal dve medaily, zlato zo Ženevy 1946 a striebro z Prahy 1947. Titul inžinier získal v roku 1947 po skončení štúdia na Vysokej škole obchodnej v Bratislave.
GUSTÁV HERRMANN
Narodil 16. marca 1920 v Trnave, zomrel 31. marca 2010 v Bratislave.
Zakladateľ súťažného basketbalu na Slovensku, bol aktérom prvého oficiálneho ligového zápasu 23. 11. 1935. Aktívne hral v rokoch 1935 – 1954 za bratislavské tímy YMCA, ŠK, Slavia. Z ME mal dve medaily, zlato zo Ženevy 1946 a striebro z Prahy 1947. S mužmi ČSR bol ako tréner na ME 1957 tretí, na ME 1959 druhý. Vyhlásili ho za najlepšieho trénera Slovenska mužov v 20. storočí.
JÁN HLUCHÝ
Narodil sa 7. februára 1925 v Novom Meste nad Váhom, zomrel 13. júla 1994 v Bratislave.
Aktívne hral v rokoch 1943 – 1951 v bratislavských kluboch YMCA a ŠK Železničiari a v ATK Praha. Hneď po skončení hráčskej kariéry sa stal trénerom.
Je majster Európy 1946, ako hlavný tréner doviedol basketbalistky Československa k striebru na MS 1971 a striebru na ME 1959, v ankete o najlepšieho slovenského trénera v 20. storočí obsadil dve 2. miesta, v kategórii mužov aj žien, historicky prvý prezident SBA v období 17. 2. 1990 – 13. 7. 1994.
JOSEF KŘEPELA
Narodil sa 22. januára 1924 v Českých Budějoviciach, zomrel 1. apríla 1974 v Sliači.
Aktívne hral v rokoch 1942 – 1954 za bratislavské kluby YMCA, ŠK, Slovan, ÚDA Praha.
Majster Európy v Ženeve 1946, bol najlepším strelecom čs. tímu, vo finále proti Taliansku (34:32) dal 15 bodov. Vyhlásili ho tiež za najužitočnejšieho (MVP) basketbalistu ME. Hral na OH v Londýne 1948 (7. miesto). Po ukonšení basketbalovej kariéry pracoval ako športový redaktor v denníkoch Šport a Hlas ľudu.